The Prisoners (1.Kapitola)

Tak 1.Kapitola. Dúfam, že sa vám poviedka zapáči :-) inak predstavuje vám nami vytvorenu novú Espadu, aby ste v tom potom nemali guláš :D

1. Starrk

2. Ichigo

3. Toushiro

4. Ulquiorra

5. Halibel

6. Grimmjow

7. Nnoitra

8. Byakuya

9. Ggio

10. Szayel

Inak výzor Tsuki nájdete tu

A výzor Shandris tu

Blog Shandris nájdete na tejto stránke

1. KAPITOLA

---

Všetci sa nachádzali na popravisku Soul Societ a pozerali sa na postavu, ktorá stala pred nimi. Víťazoslávne sa usmial a prehovoril.: "Rozsudok znie..." nastala chvíľa napätia.

Tsuki sa dívala okolo seba. Navonok mala na tvári naštvaný výraz, zazerala na Arrancarov, ktorí sa okolo nej rehotali, ale vo vnútri jej od strachu išlo srdce vyskočiť. Shandris, ktorá stála vedľa nej sa k nej pritisla a tiež na ňu pozrela s tým nezlomným pohľadom, ktorý mala aj ona. Keby nemali pásky cez ústa a spútané ruky objali by sa a povedali by si pár utešujúcich slov. V očiach Shandris videla otázku, ktorú sa pýtala stále dookola aj samej seba. Ako sa to mohlo stať? Ako mohli prehrať? Len pred pár hodinami ešte bojovali proti Arrancarom, vyzeralo to, že vyhrajú, ale potom Aizen udrel novou silou, ktorí nepoznali a zrazu...všetci shinigami boli mŕtvi, alebo tak zranený, že neboli schopní boja.

Teraz boli všetkým Shinigami znížené sily na minimum a odobraté ich zanpakuta. No to ešte nikto nevedel, že medzi nimi sa nachádzajú dve osoby, ktoré majú schopnosti stále. Na to, aby na ne nikto neprišiel ich museli skrývať.

"Mužov berte ako pokusné králiky a otrokov, a ženy si rozdeľte na svojich "domácich maznáčikov". Tie čo ostanú navyše dajte do otroctva. Vyberajte s rozumom. Budú to vaše životné partnerky." otočil sa a šiel preč, keď ho zastavil niečí hlas.: "Počkaj!" zakričala naňho Halibel.: "Zabudol si, že som žena??? Rada by som si vybrala nejakého muža..." zlovestne sa naňho usmiala. "Prosím sú len tvoji. Pokiaľ sú celí..." spokojne si odkráčal.

Všetci zostali ako obarení. Otroctvo? Pokusy? Partnerky? Tsuki a Shandris na seba preľakane pozreli a potom pohľadom prebehli na ženy okolo seba. Pri Shandris stála Rukia, bledá ako stena akoby jej práve oznámili, že svet končí a bola to pravda. Svet pre nich skončil, hneď po tomto vynesení rozsudku, hneď potom ako prehrali. K Rukii sa pritisla Orihime, na tvári tiež mala pevný výraz, ale nohy sa jej nekontrolovateľne triasli a na zemi kľačala Matsumoto, ktorá sa slzy ani nesnažila zakryť. Prečo by to robila? Práve vo vojne prišla o toho, ktorého milovala najviac. Gina. Tsuki si všimla, že Shandris ju chcela ísť ukľudniť a utíšiť, ale niekto ju predbehol. K Matsumoto pristúpil Arrancar, s ktorým pred tým bojovali. Starrk Coyote, jediný z Arrancarov, ktorý javil v boji známky ľútosti nad tým, že musí zabíjať. Silno ju objal, v očiach mal súcitný výraz, tak súcitný, že si Tsuki na chvíľku pomyslela, že je človek. "Neboj sa, už je dobre. Ja sa o teba postarám. Bude to dobré" Zašepkal zlomenej Matsumoto do ucha a v náručí ju odviedol preč. "Takže Neliel." Nnoitra surovo potiahol za vlasy Neliel, ktorá sa pred tým snažila ukľudniť Matsumoto. Nevydala zo seba jediný hlások bolesti len s divným výrazom sklamania pozrela na Nnoitru. "Konečne si tá čo prehrala." Zaškeril sa a Tsuki na sucho preglgla. Vedela si predstaviť čo Neliel čaká, Nnoitra ju neznášal a bol to surovec. Ďalší Arrancar s ryšavými vlasmi pristúpil k Rukii a uškrnul sa. "Tak čo maličká ideme dobrovoľne alebo nasilu?" Spýtal sa jej. "Naser si." Odvrkla mu Rukia a Shandris vyvalila oči, lebo Rukia sprosto nerozpráva. Arrancar sa zasmial, chytil ju na ruky a prehodil si ju cez plece. "Tak nasilu." Povedal a pozrel na Ulquiorra. "My dvaja sme spolubývajúci tak si zober niekoho s kým si krpaňa bude rozumieť." Povedal, no Ulquiorra ho odignoroval, pristúpil k Orihime a pozrel do jej šedých očí. "Poď žena." Povedal s tvárou, z ktorej sa nič nedalo vyčítať. Orihime sklopila zrak, keď nič iné aspoň bude s Rukiou, bez odvrávania sa za ním vybrala. Halibel spokojná odišla s Kyourakom, miesto sa začalo vyprázdňovať a Tsuki sa začínala naozaj báť. O seba a hlavne o Shandris.

Pohli sa k nim dvaja Arrancari a ich pohľady nevypadali vôbec priateľský. "Ahoj cicuša..." pozrel sa Grimmjow Tsuki do oči a ju takmer naplo.: "Vypadáš naozaj sexy." začal si ju obzerať a potom sa dal tesne pred jej tvár.: "Si moja." vyškeril sa.: "Len vypadáš nejak znechutene. Neboj sa. Ja ti o chvíľu spravím tú chuť."

"To bude asi tým, že ti smrdí z huby." povrchne mu odpovedala. "To ako sa k nemu správaš ty kurva?!!" vyštekol na ňu Toushirou, ktorý sa zahnal rukou, ale Grimmjow mu ju chytil. Tsuki len po nich prekvapene pozerala. Nevedela či sa ma diviť, že ju Grimmjow práve ušetril silného úderu alebo že šiel po nej bielovlasý skočiť. Shandris len na sucho preglgla, mala strach, ale snažila sa ho potlačiť. "Láskavo mi na ňu nesiahaj. Vezmi si tu čo ostala a padáme. Chcem si ju čo najskôr označiť..." zašomral Grimmjow a Toushirou zagúľal očami. Tsuki so Shandris len po nich pozreli.: Označiť?? obe si pomysleli. "Fajn..." šiel ku Shandris. Tsuki sa na to nemohla pozerať mala strach, že jej ublíži a že ju zničí. Shandris bola príliš citlivý človek aj keď v tejto situácii na to nevypadala. "Opováž sa jej skriviť čo i len vlas! Ty šk--..." naraz ju čapol Grimmjow za ústa a pritisol si ju k sebe.: "Pssst...! Nerob to ešte ťažšie..." šepol jej do uška. "Makaj ženská! Ideme do tvojho nového domu." schmatol Shandris za ruku a ťahal ju ako nejakú neživú vec za sebou. "Pusť ma!!!" začala sa vzpierať a to tak, že ho aj škrabala a kopala.

Celú cestu čo mierili do Hueca Monda Shandris vyziapovala a snažila sa mu vytrhnúť zo zovretia, ale Toushirou nepovolil, práve naopak, tak jej zmačkol ruku, že si ju prestavala cítiť a modrala jej. Tsuki sa na to len so zrýchleným dychom a adrenalínom v krvi pozerala. Mala sto chutí naňho nakričať, ale Grimmjow jej držal ústa, akoby nemala právo prehovoriť, chrániť blízku osobu a vlastne čoraz viac si uvedomovala, že sloboda sa naozaj končí.

Ocitli sa v časti Huceo Monda, kde svietilo slnko. Boli tam vedľa seba postavené obrovské biele domy, kde by kľudne mohli spolu žiť dve až tri rodiny. Zastavili sa pred jedným tým bielym domom. "Vitajte doma." Uškeril sa Grimmjow. Toushiro nič nepovedal len začal ťahať Shandris do domu. Tá preľakane pozrela na Tsuki, ktorá začala Grimmjowa kopať a hrýzť do ruky, až kým jej ju nezložil z úst. "Shandris!" Zakričala a chcela sa za ňou rozbehnúť, ale Grimmjow ju zastavil. "Na to zabudni, ty budeš so mnou, ukážem ti dom." Povedal a ona na neho zazrela. "Kurva, pusť ma! Nikam nejdem! Bez Shandris nikam nejdem!" Ziapala hysterickým až zverským krikom. Mala o Shandris taký strach, že jej mozog prestával logicky uvažovať. Videla toho bielovlasého parchanta ako jej ubližuje a to ju úplne rozhodilo. "Dobre! Dobre! Hlavne sa ukľudni! Toushirou!" Grimmjow pozrel na Toushira a ten na neho zazrel. "Na to zabudni!" Zavrčal a Grimmjow si vzdychol. "No tak, veď pozri ako vyvádza." Snažil sa ho presvedčiť. "Tak jej jednu vraz!" Nedal sa odbiť Toushiro. "Bože, polhodina Toushirou! Polhodina! To ťa nezabije!" Cítila ako reaitsu modro vlasého arrancara od hnevu nebezpečne stúplo a Toushirou si vzdychol. "Aby si sa neposral." Zašomral a pustil Shandris. Tá sa okamžite rozbehla za Tsuki a obidve sa objali. Pevne sa chytili za ruky a zazreli na Arrancarov. Grimmjow tiež zazrel na Tsuki. "Nabudúce si toto správanie odpustí ženská odporná, keď to spravíš znovu trest ťa neminie." Zavrčal.

"Veru nabudúce sa tak správať nebudem, nabudúce ťa rovno zabijem ty kopa..."

"Tsuki!" Rýchlo ju stopla Shandris lebo vedela, že ak povie niečo čím modro vlasého urazí, skončila. Tsuki si zahryzla do pery. "Nenávidím vás." Zašepkala.

"Kto povedal, že nás musíš milovať?" Uškrnul sa Grimmjow a spolu s Toushirom sa začali smiať. Obidve dievčatá na sucho preglgli a za nezlomnými barikádami sa ich malé dušičky strachom chveli.

Vedeli, že tu sloboda načisto končí.