Daughter Of The Future (4.Kapitola)

Ďalšia kapitola DOF :D Dúfam, že sa bude páčiť :-)

4. Kapitola

---

Tatsuyo

Tatsuyo tam stál bez jediného pohybu. Úsmev mu z tváre zmizol a svoje zatvorené oči otvoril. "Prepáčte, ale asi ste si ma s niekým splietli. Moje meno je Tatsuyo." Povedal vážne. Matsumoto stále stála s tým prekvapeným a vystrašeným výrazom. Ten chlapec...úplne vyzeral ako Gin. Ten jeho úsmev, ten postoj, tie modré oči. Čo je to dieťa zač?

"Kto si?" Položil mu s chladným hlasom otázku Hitsugaya, ktorý sa snažil nedať najavo prekvapenie z podobnosti chlapca s Ginom. "Och, to si ty Shiro- occhan. Si nejaký...menší." Pomyslel si Tatsuyo. "Moje meno je Tatsuyo. Tatsuyo...em...Suzuki." Vykoktal. "Takže Suzuki Tatsuyo? A čo tu robíš? Ak o tom viem nikto okrem mojej a šiestej jednotky nemal dovolený vstup do ľudského sveta. A z mojej jednotky nie si a nespomínam si, že by si bol aj medzi jednotkou Byakuya-taichou. A navyše s kým si to pred chvíľkou bojoval?" Toushiro si ho premeral podozrivým pohľadom. "To je prísne tajné." Odpovedal mu stroho Tatsuyo. "Akoto tajné?! Som kapitán! Odpovedz mi! Do ktorej jednotky patríš a čo tu robíš?" Zazrel na neho. Ten chalan sa mu vôbec nepáči a prečo sa tak podobá na Gina? "Prísne tajné." Zopakoval Tatsuyo. "Nepáčiš sa mi chlapče. Budeš musieť ísť s nami." Povedal hrozivo Toushiro. Tatsuyo na sucho preglgol. To by mu ešte tak chýbalo, nechať sa chytiť a odvliecť medzi všetkých tých kapitánov. Chystal sa odtiaľ ujsť, ale... "Spútavacia technika, Hōrin!" Vykríkla z ničoho nič Matsumoto a Tatsuyo vtom momente ležal na zemi, spútaný oranžovo žltou energiou. Prekvapene pozrel na svoju mamu a nebol schopný slova. "Dobrá práca Matsumoto." Usmial sa na ňu Toushiro. "J-Ja idem zavolať do Seireitei nech o ňom niečo zistia. Zatiaľ by sme ho mali držať tu. Zoberieme ho k Orihime a tam uväzníme." Povedala a odvrátila tvár od chlapca. Prečo? Prečo má pocit akoby toho chlapca poznala? Akoby mal dôležité miesto v jej srdci. Prečo?

Masaki

"No tak cica kde si?! Na čičiči! Cicuška ja ti neublížim! Iba ťa Urahara zneškodní." Poslednú vetu si Masaki povedala sama pre seba. Prechádzala ulicami Karakuri a snažila sa nájsť Chronologica, ktorý jej volanie úplne ignoroval. Vedela, že sa ocitla v príšernej situácii. Má nájsť krpatú čiernu mačku uprostred obrovského mesta a k tomu ešte stratila Tatsuya. Doteraz aspoň cítila jeho duševnú energiu, ale tá sa z ničoho nič tak zoslabila, že mohla na jeho stopovanie zabudnúť. "Dúfam, že je v poriadku." Zašepkala. Vtom zacítila ďalšia reaitsu. Bolo zvláštne, silné, ale nebolo shinigamiho. Približovalo sa smerom k nej. Než sa stihla spamätať v bruchu jej pristála rana a ona odletela do budovy. Stena budovy jej náraz nevydržala a pukla. Masaki padla na zem a snažila sa polapiť dych, ktorý jej náraz vybil. "Do čerta." Zachripela a pozrela nad seba odkiaľ sa na ňu rútili kúsky steny. V poslednej chvíli sa im stihla vyhnúť. Vtom začula hlasné mňaučanie a ohúrene pozrela na mačku, ktorá bola v tomto momente taká obrovská ako ona. Oči jej žiarili jasnými červeno modrými farbami. Presne takej istej farby mala aj reaitsu, ktoré ju obklopovalo. "Čo to do čerta..." Zašepkala Masaki. Na ulici bol rozruch. Zvedaví ľudia sa prišli pozrieť prečo sa stena zrútila, ale nevyzeralo to tak, že by si niekto obrovskú mačku, ktorá skôr teraz pripomínala pumu, niekto všimol. Mačka zavrčala a švihla okolo sebe chvostom, ktorý zničil stenu ďalšej budovy. "Prestaň! Zabiješ tých ľudí!" Zakričala Masaki a pozrela dole na ľudí, ktorí sa v poslednej chvíli stihli vyhnúť obrovským kusom steny. Mačka zasipela a ušla, no Masaki sa hneď dala do jej sledovanie. "Mne neujdeš!" Zakričala a shunpom sa za ňou rozbehla.

Ichigo

"Nie! Nie! Nie a nie!" Ichigo vrhol na Rukiu naštvaný pohľad. "Prečo mi to nedovolíš?! Ja tam chcem mať namontovanú tú Chappy lampičku!" Durdila sa Rukia, ktorá sa nachádzala už vo svojom gigai. Práve boli s Ishidom a Orihime na ceste k Orihime domov, pretože jej volal Toushiro, že chytili nejakého zvláštneho shinigamiho, ktorý im nechce prezradiť totožnosť a aby toho nebolo málo bojoval s nejakým zvláštnym tvorom, ktorý určite nebol hollow. "Pretože je to hnusné a detinské!" Nedal sa odbiť. "Chappy nie je hnusná a detinská! Odvolaj to ty mrkvová hlava!" Naštvane na neho ukázala prstom. "M-Mrkvová hlava?! A to mi hovorí taký trpaslík ako ty?!" Obidvaja začali na seba vysielať laserové pohľady. "No tak upokojte sa." Snažila sa ich ukľudniť Orihime. "Ale vážne ste ako starí manželia." Ishida si velevýznamne napravil svoje okuliare. "To teda nie sme!" Skríkli na neho obidvaja naraz. Orihime sa na nich musela zasmiať, ale potom ustarane pozrela na hodiny. Dúfala, že tá záležitosť s tým divným Shinigamim nepotrvá moc dlho, pretože by sa odtiaľ chcela dostať čo najskôr, aby mohla ísť za ním. Vtom ich z premýšľania a hádok vytrhol krik. Všetci sa prekvapene pozreli na ľudí, ktorí bežali ich smerom. "Čo sa stalo? Čo je to za rozruch?" Odpoveď na Ichigovu otázku prišla v podobe obrovskej pumy, ktorá revala a trieskala labami a chvostom všade okolo seba. Jedno oko jej svietilo na červeno a druhé na modro. Takej istej farby bolo aj reaitsu, ktoré okolo nej hrozivo krúžilo. "Ichigo!" Rukia si nasadila rukavicu a Ichigovo telo v tom momente ležalo na zemi. Rukia si zhltla pilulku a prikázala Chappy, ktorá sa nachádzala v jej tele, aby Ichigovo telo odniesla k nemu do izby, aby si do neho vliezol Kon. Ichigo sa už v tom čase rozbehol za pumou, ktorá, keď ich zbadala, zaspätkovala a rozbehla sa smerom, ktorým prišla. Rukia bežala za ním v doprovode Ishida a za nimi bežala Orihime. "Getsuga Tenshou!" Zakričal Ichigo a švihol svojim mečom, z ktorého vystrelila slabo modrá až biela energia v tvare polmesiaca rovno na pumu. Tá ju však bez problémov odrazila svojou labou. Ichigo najprv zostal zarazene stáť, ale keď sa puma po ňom zahnala labou rýchlo sa spamätal a odskočil na stranu. Puma sa na neho vrhla a Ichigo napriahol Zangetsua do výšky pripravený znovu použiť Getsugu, ale s oveľa väčšou silou. "Tsugi no mai, Hakuren!" Zakričala Rukia a na pumu sa vrhol ľad, ktorý ju v sebe uväznil. "Do čerta Rukia, tá puma mala byť moja!" Zvrieskol naštvane Ichigo. "Ty tupec! Však by ťa rozpučila na kašu! Ak si, si nevšimol Getsuga na ňu nefungovala!" Zavrčala aj ona po ňom. Ichigo sa jej nato chystal niečo odvrknúť, ale zrazu začal ľad praskať a puma z neho s obrovským revom vyskočila. Zahnala sa po Ichigovi, ktorý v poslednej chvíli použil Zangetsua ako štít. Laba narazila do zanpakuto, ten ranu stlmil, ale Ichiga odhodilo aj tak o pekný kus dozadu. Bolestivo pristál na asfalte, ktorý sa pod ním preboril a tackajúc sa snažil postaviť na nohy. Keď sa mu pred očami konečne vyjasnilo všimol si, že sa puma vrhá na Orihime, ktorá pred seba postavila štít zo Shun Shun Rikka. No laba ho bez problémov preťala čo bol pre Ichiga úplný šok, pretože jej štít za poslednú dobu veľmi zosilnel. Nestihol zo seba vydať ani hláska. Puma bola moc rýchla, nemal šancu, nedostane sa k nej včas. Vtom sa však stalo niečo nečakané. Ichigo len zaregistroval závoj dlhých ryšavých vlasov, ktoré sa objavili pri Orihime.

Orihime prekvapene pozrela na dievča, ktoré ju schytilo okolo trupu a odskočilo s ňou na bok, no aj cez jej veľkú rýchlosť sa podarilo pume škrabnúť ju do pleca. Neznáma zo seba nevydala ani hláska bolesti. Rýchlo sa rozbehla s Orihime preč od pumy. To hneď využil Ichigo a vyslal na pumu znovu Getsugu, ale tá ju ani neškrabla. No podarilo sa. Odpútal jej pozornosť od Orihime a neznámeho dievčaťa. Puma zarevala a rozbehla sa na neho. Vedel, že nemá na výber, musí použiť bankai. Namieril meč pred seba a... "Dansu Yuki Hime." Rozľahol sa hlas ryšavo vlasého dievčaťa po okolí. Ichigovi na ruke pristála malá vločka a hneď na to sa pred ním rozprskol, ľad, ktorý vytvoril veľkú bariéra, do ktorej puma narazila. "Čo to..." Zašepkal a vtom sa dievča objavilo pred ním. Švihla dlhými ryšavými vlasmi dozadu a pozrela na neho. Tie modrofialové oči Ichigo dobre poznal, vyzerali ako Rukiine. "Nemôžeš použiť Bankai, potrebujem ho živého inak sa stane niečo zlé." Otočila svoj pohľad na obrovskú ľadovú bariéru, ktorú sa puma snažila prebúrať. "Chyť ho Yuki Hime." Povedala a bariéra sa premenila na obrovskú ľadovú líšku. Líška z ľadu mala hlboké modré oči a bola biela s čiernymi ornamentmi kvetín po celom tele, teda Ichigo si myslel, že sú to kvetiny, ale keď sa prizrel bližšie zistil, že sú to ornamenty sĺnk. Zavrčala a vrhla sa na pumu. Obidve sa do seba zakusli. Nato puma zavrčala od bolesti a začala sa premieňať do svojej pôvodnej podoby, ktorou bol malý kocúr. Ten na líšku zaprskal a premiestnil sa od nej ďaleko na strechu jedného z panelákov. Odtiaľ zoskočil a už ho nebolo. Ľadová líška sa chcela za ním rozbehnúť, ale slová dievčiny ju zastavili. "Nie, Yuki Hime. Nemôžeme sa mu postaviť sami, pretože by sa nás pokúsil zabiť. Samým sa nám ho nepodarí chytiť bez toho, aby sme si chránili vlastné krky a pritom ho nezabili. Potrebujeme Tatsuya. Niekto musí odpútať jej pozornosť súbojom a ten druhý ju zatiaľ chytí." Vysvetlila líške. Tá sa na ňu otočila a sklonila k nej hlavu. Dievča ju pohladkalo a ľadová líška sa zmenila na prekrásny biely meč. Rukoväť meča bola tiež čisto biela a asi kvôli tomu Ichigovu pozornosť upútalo čierne slnko s červenými okrajmi vsadené na jej vrchu. "Ty..." Zašepkal a dievča na neho pozrelo. "Kto si?" Spýtal sa jej.