Sleeping Beauty (7.Kapitola)

Keď som sa už tak rozbehla hodím vám aj pokračovanie Sleeping Beauty, snáď sa bude páčiť :-)

7.Kapitola

---

"To som naozaj ja..." Maka s údivom pozerala na fotku, kde v ruke držala basketbalovú loptu a s odutou tvárou hľadela niekde doboka, zatiaľ čo ju uškŕňajúci sa Soul objímal okolo pliec. Okolo nich stáli modro vlasý protivný namyslenec a jeho zbraň a ten symetrický závislák a jeho dve zbrane.

"Áno, išli sme hrať basketbal, donútil som ťa tam ísť, lebo vždycky si len sedávala doma a čítala knižky. Samozrejme ako polenu na loptové hry ti to vôbec nešlo. Naschvál sme si ťa doberali a ty si sa urazila. Vidíš ten leukoplast na mojom nose?" Ukázal prstom na leukoplast bielej farby, ktorý bol na fotke neprehliadnuteľný. "Urazila si sa až tak, že si mi basketbalku hodila rovno do tváre, krv mi z nosa tiekla ešte dobrú hodinu potom." Neubránil sa malému úsmevu a ona sa tiež slabo zachichotala. "Nemal si si ma doberať." Povedala s úsmevom, ale potom zase zosmutnela. "Je mi to ľúto." Zašepkala a on na ňu prekvapene pozrel. "Čo? Ten nos. To je v poriadku veď sa to stalo už dávno." Povedal, ale ona pokrútila hlavou. "Toto všetko, čo sa stalo. To, že som na teba zabudla, to že si na nič nedokážem spomenúť, to že mi matka klamala." Zovrela ruky v päsť. Bolo jej z toho do plaču, z toho všetkého. Nevedela čo má robiť. V tom ju Soul objal jednou rukou okolo pliec a pritúlil si ju k sebe. "To je v poriadku, však ty si časom spomenieš a aj keby nie...tak začneme odznova. Nech to bude ako chce vždy budem na tvojej strane." Usmial sa na ňu a jej oči sa pochvíľke zaliali zadržiavanými slzami. "Soul." Zašepkala a potom sa usmiala. "Ďakujem." Povedala.

"Dobrú noc." Zaželala Soulovi predtým než vošla do izby. "Dobrú aj tebe." Zaželal jej aj Soul. Vošla do svojej izby a poobzerala sa po okolí. Posteľ mala pri okne. Na konci postele bol stôl a polička plná kníh. Nad stolom bola nástenka a na nej prišpendlené pohľadnice. Začala si ich prezerať, všetky boli od jednej a tej istej osoby. Od ženy s krásnymi dlhými popolovo blonďavými vlasmi. "Tvoja milovaná mama Kami." Tak končila každá pohľadnica. Maka si povzdychla a sadla si na posteľ. V tom jej pohľad padol na knižku na vankúši. Zobrala ju do rúk a začala v nej listovať. Bol to jej rukopis, jej básne a poviedky. Soul jej spomínal, že rada vymýšľala nejakú hlúpu poéziu, ktorej nikdy nerozumel. Pár básni si prečítala a potom s knižkou položenou na hrudi padla na vankúš.

Začne od začiatku, ako povedal Soul.

Miestnosťou sa ozývala skladba. Prekrásna, ale z nejakého dôvodu smutná. Nič krajšie v živote nepočula, naskakovala jej z toho husia koža. Vybrala sa k miestu, kde ju počula a uvidela na klavíri hrať bielovlasého chalana. Ani si ju nevšimol, plne sa sústredil na hru akoby do klavíra vlieval všetky svoje pocity. Nedokázala od neho odtrhnúť zrak, nedokázala urobiť nič iné len počúvať tú nádhernú melódiu. Keď chlapec dohral najprv bolo ticho, ale potom miestnosť naplnil potlesk, potlesk jednej osoby. Prekvapene sa za ním otočil a zbadal ju tam. Na tvári mala úsmev a tlieskala mu o dušu. Potom k nemu pomaly pristúpila. "Hráš prekrásne." Povedala stále s úsmevom. "Ďakujem, ale nemyslím si to." Frajersky sa zaškeril. Vtom si všimla kartičku pripnutú na jeho hrudi, ktorú nosia všetci prváci, ktorí si ešte nevybrali partnerov. Bolo tam napísané "zbraň". Presne takú mala aj ona, ibaže na nej bolo napísané "zbrojár". Vedela to, cítila to. Po dlhom hľadaní našla toho pravého, ktorý by sa mohol stať jej partnerom. "Ako sa voláš?" Spýtala sa ho.

"Soul Eater a ty?" Spýtal sa jej aj on.

"Ja som Maka Albarn." Povedala.

"Soul, nechcel by si byť mojím partnerom? Sľúbim ti, že so mnou sa z teba stane kosa smrti." Spýtala sa ho a čakala, čo povie. Neprestal sa frajersky uškierať. "Kosa smrti? To znie naozaj cool, rád sa stanem tvojim partnerom." Zdvihol sa a podal jej ruku, ktorú mu s úsmevom na perách silno zovrela.

Spomienka sa rozplynula a nahradila ju černota, na konci ktorej svietilo malé svetielko.

"Postaraj sa o neho." Šepkalo svetielko.

"Postaraj sa o neho." Hovorilo stále dookola.

Maka sa prudko posadila na posteli a knižka na jej hrudi skĺzla na zem. Bol to len sen. Ani si neuvedomila, že zaspala. Vtom sa v kuchyni ozval nejaký buchot. Pomaly otvorila dvere a vybrala sa tam. Soul práve pil vodu, ktorú si nalial. Bol celý spotený a zdal sa jej byť nejaký vyľakaný. Keď si ju všimol prekvapene položil pohár na linku. "Nedá sa ti spať?" Spýtal sa jej.

"No skôr zlé sny." Zašepkala.

"Tak to sme dvaja." Trpko zamrmlal.

"Soul neukázal by si mi ešte nejaké fotky?" Spýtala sa ho pochvíľke ticha a on sa uškrnul.

"No samozrejme aj tak by som už nezaspal." Povedal a ona sa tiež usmiala.

***

"Black Star... Black Star... Black Star!"

"ÁÁÁ! Čo?! Kde?! Ako?! Bráň sa ty parchant!" Zvrieskol Black Star s kunaiom namiereným kdesi do neznáma, pretože ho niečo zobudilo. Tsubaki vedľa neho si vzdychla. "Black Star to ja som ťa zobudila." Zašomrala, on sa na ňu otočil a rozlepil svoje spiace oči. "Och, Tsubaki...čo sa stalo?" Spýtal sa jej. "Ja..." Zašepkala. "Nedalo sa mi zaspať...teda skôr som mala zlý sen." Pozrela do zeme. Black Star si ju starostlivo premeral a potom roztvoril náruč. Tsubaki na neho prekvapene pozrela. "Vieš, že mám pre teba vždy otvorenú náruč." Usmial sa a ona zavzlykala. Hodila sa mu do náručia a ticho plakala. "No tak neplač. A čo sa ti také zlé snívalo?" Spýtal sa jej a pritom ju tuho zvieral.

"Že Maku znovu zajala Thirteenth Fairy a ja som jej nedokázala nijako pomôcť." Žmolila jeho pyžamo. "Neboj už sa jej nič nestane. To ti sľubujem. Ochránim ju a aj ty. Veď si tá najsilnejšia zbraň na svete." Tíšil ju.

"Nie som." Protirečila mu.

"Pre mňa áno." Zašepkal a ona na neho cez zaslzené oči pozrela. "Ďakujem ti Black Star." Slabo sa usmiala.

"Ale nemáš začo. Inak vieš, čo sa snívalo mne? Že som prekonal boha. Bol to fakt super sen!" Zazubil sa a Tsubaki si vzdychla. "Ty dokážeš pokaziť každú peknú chvíľu." zamumlala.

"Čože a čo som pokazil?" Nechápavo na ňu pozrel.

***

"Vieš, že Šípová Ruženka už nemohla byť viac šťastná? Kým sa prebrala prešlo sto rokov. Jej kráľovstvo dávno medzi ľuďmi neexistovalo. Princ, s ktorým sa stretávala pred tým než zaspala zostarol a zomrel a ten nový, ktorý ju prebudil ho ani zďaleka nemohol nahradiť. Vlastne, keď sa prebrala bolo by to akoby ani neexistovala, pretože pre všetkých už bola dávno mŕtva, len povesť a rozprávka na dobrú noc. Preto, keď si ju princ priviedol do svojho kráľovstva ľudia nechceli veriť, že je to tá bájna spiaca princezná. Považovali ju za falošnicu, ktorá sa na ňu len hrá, za úbohú kópiu. Nie je tak Maka-chan?" Thirteenth Fairy sa víťazoslávne usmiala a ďalej hľadela na svoj najväčší poklad.