Le Bien qui fait Mal (14.Kapitola-THE END)

Posledná kapitola Le Bien qui fait Mal. :-)

No anketa na novú poviedku bola dosť divoká ako som to pozerala. Stále sa vo víťazstve striedali o jeden hlas, čo ma absolútne prekvapilo lebo väčšinou máte jasne určeného víťaza :D No ale nakoniec dnes ráno, keď som anketu stopla o jeden hlas vyhrala Daughter Of The Future. Tí čo hlasovala za Rukiu in Madness nezúfajte, hneď po dokončení ďalšej poviedky pôjde ona :-) A ešte tie výsledky, aby ste mi verili :-)

Takže s touto poviedkou sa lúčim a dúfam, že sa vám páčila :-) Užite si poslednú kapitolu :-)

14.Kapitola

---

"Nie, ty nemôžeš..." Orihimin hlas bol plný zúfalstva. "Ja to odmietam!" Zakričala do ticha lesa.

Po tých slová kvetina z kostí na jej hlave zažiarila a táto zlata žiara obklopila Grimmjowove telo. Rukia prekvapene zhíkla, keď videla ako sa rana začala zaceľovať a hneď potom ako úplne zmizla začula tlkot jeho srdce. "Dar života." Zašepkala a ohromene pozrela na Orihime.

"Ako je možné, že si od Boha dostala Dar života? Nám démonom nenáleží právo ho mať, to právo majú iba Anjeli." Zašepkala. Orihime nechápala čo sa pred ňou deje, ani poriadne nepočula Rukiine slová, jediné čo vnímala bolo Grimmjowove tlčúce srdce. Hruď sa mu znovu začala nadvíhať a viečka sa mu pomaly otvorili. Pozrel priamo na Orihime, "Grimmjow?" Spýtala sa šeptom akoby nemohla uveriť tomu čo sa stalo. On sa len uškrnul.

"Chýbal som ti?" Spýtal sa jej a ona sa znovu rozplakala no tentokrát šťastím. "Veľmi si mi chýbal! Strašne moc!" Vzlykala mu do hrude.

"Ale no tak! Bol mimo sotva päť sekúnd, nerobte z toho takú drámu." Zašomral Ulquiorra a pritom si vydýchol akoby mu zo srdca padol najväčší balvan na svete.

Grimmjow k nemu otočil hlavu. "Tche, netvár sa tak. Je mi jasné, že som ti chýbal." Povedal s tým istým úškrnom a Ulquiorra sa tiež uškrnul. "Priateľu dlhších päť sekúnd som v živote nezažil." Povedal a Orihime sa cez slzy zasmiala. K jej smiechu sa postupne pridali ostatní, bol to smiech úľavy a šťastia.

"Si nádherná." Grimmjow sa dotkol jej bielych kvetín z kostí, ktoré mala nad ušami a pozrel do jej modrých očí. Jej zreničky veľmi pripomínala mačacie. Zapýrila sa.

"Prečo mám modré oči?" Spýtala sa ho. "Vďaka mojej démonej krvi, ktorá sa zmiešala s tou tvojou ľudskou a premenila ju tiež na démoniu, prakticky by sa dalo povedať, že si ich po mne zdedila." Usmial sa a venoval jej bozk. Najprv nežný, no potom oveľa vášnivejší a dravší. Keď sa od seba oddelili znovu na neho pozrela s otázkou v očiach. "Keď som teda oči zdedila po tebe, prečo v tretej forme vyzerám takto." Zažiarila na zlato a premenila sa na prekrásne JA, ktoré ju predtým chcelo zničiť. To, ktoré tak pripomínalo vtáka s nádhernými bielymi krídlami na miesto rúk.

"Naše tretie formy vyjadrujú naše skryté túžby, naše pravé povahy. Vták je symbolom slobody a mieru. Panter..." Premenil sa do svojej tretej formy. "Je symbolom odvahy a sily. To sú naše skryté povahy." Vysvetľoval jej trpezlivo. "A navyše ty si výnimočná si ako anjel a to doslova." Pozrel na jej krídla. "Démoni dostávajú od Boha Dar, ale ten Dar je vždy určený na ničenie a zabíjanie, je to súčasťou nášho trestu, alebo skôr trestu našich predkov, ktorí sa proti nemu vzbúrili. Dar života náleží len Anjelom. Používajú ho zriedka kedy, a to v prípadoch , keď majú pocit, že duša ešte nemala odísť zo zeme a tak ju pomocou tohto Daru vrátia do telesnej schránky, ktorá, ak je zničená, tak ju vyliečia." Orihime ho bez dychu počúvala. "Prečo? Nechápem to? Prečo som získala taký dar?" Pýtala sa samej seba. "Neviem možno ti je predurčené niečo zmeniť, zmeniť nás démonov, pomôcť nám. Vieš, keď som bol chvíľku mŕtvy...myslel som, že ma hneď na prahu privíta Satan, pretože pre démonov iné miesto nie je, ale privítal ma...Boh. Povedal, že ešte nenastal čas, aby som sa k nemu vrátil. Chápeš? K nemu, k nemu do neba...možno...nie, isto aj pre nás démonov existuje spása len nesmieme stupiť na zlé chodníčky, nesmieme podľahnúť tretej forme." Dohovoril a pozrel na ňu. "Máš pravdu, myslím si, že my dvaja to zmeníme." Zašepkala a znovu ho pobozkala., vášnivo a dravo. "Teraz ale musíme dohnať absenciu v sexe, veľa sme toho zameškali." Uškrnul sa pochvíľke a ona sa zachichotala. "Máš pravdu." Diabolsky sa na neho usmiala. "Už som ti povedal, že sa mi páčiš ako démonka, si viac perverznejšia." Zasmial sa.

O rok neskôr

Orihime vbehla do Karakury ako splašená srna a behom trielila rovno k zámku. Po tom čo jej brat zabil Ginjoua sa aj spolu s ostatnými démonmi z ich skupiny vrátili do mesta. Ľudia nemali na výber museli sa im podvoliť a navyše na Orihimino veľké prekvapenia polka obyvateľov z mestečka boli Demi- démoni nečistej krvi, ktorí boli kedysi ľuďmi. Navyše, keď obyčajní ľudia zistili, že démoni im pomáhajú, ochraňujú ich a snažia sa s nimi vychádzať prestali robiť rozbroje a naučili sa s nimi žiť. No boli aj takí čo sa s tým nezmierili a z mestečka odišli. Do mesta začali prichádzať aj iní démoni, ktorí chceli žiť v miery a tak sa z Karakury, ktorá sa pomaly rozrastala, stalo ich útočisko. Orihime sa svoj Dar naučila používať tak, že dokázala démonov, ktorí podľahli tretej forme vrátiť do normálneho stavu.

"Kamže tak rýchlo Orihime-chan." Zastavil ju známy hlas. Otočila sa na staručkého kňaza, ktorý tiež v meste zostal a privítal démonov, ktorí dokonca začali chodiť do jeho kostola, s otvorenou náručou. "Rukia! Rodí!" Vyhŕkla zo seba a starý kňaz sa začal smiať. "Och, tak to bude dnes radosti. Nový život je vždy dôvod na oslavu a pre radosť. Ichigo musí byť práve teraz poriadny uzlík nervov." Znovu sa zasmial a odpil si z čaja. Orihime sa musela tiež usmiať. Áno, Ichigo musí mať teraz nervy v kýbli. Vedela si ho živo prestaviť ako sedí pri Rukii, pevne ju drží za ruku a snaží sa s ňou rozdýchať bolestivé kontrakcie a pritom sa tváriť úplne pokojne, ale vo vnútri mu hrozí celkové rozsypanie. Navyše kvôli dieťatku museli urobiť pár opatrení. Keď konečne zistila, že Ichigo novú zbraň dostal od Rukie ako ospravedlnenie za starú zničenú, on sa rozhodol, že jej v zadu na záhrade zasadí Oleander. No záhrada plná jedovatých kvetín nie je nič moc pre dieťa, ktoré všetko berie do úst a tak urobili drastické riešenie, Oleander vytrhali a nahradili ho lesnými plodmi.

"C'est le bien qui fait mal

Quand tu aimes

Tout à fait normal

Ta haine

Prend le plaisir

C'est si bon de souffrir

Succombe au charme

Donne tes larmes"

Povedal z ničoho nič starý kňaz a Orihime na neho prekvapene pozrela. Tie slová jej boli povedomé. "Čo to..."

"Vieš, že démoni milujú francúzsky jazyk? Príde im spevavý a plný pocitov, akoby ním mohli všetko vyjadriť. Tento jazyk milovala aj žena, ktorá si získala moje srdce. Bohužiaľ, zomrela už veľmi dávno, ale ešte predtým som sa dobrovoľne napil jej krvi a povedal tie francúzske slová, aby som sa stal tým čím bola ona. Nezabudni to, že si démon neznamená, že skončíš v pekle ide o to čo si vyberieš, dobro alebo zlo." Usmial sa na ňu. Chcela mu niečo povedať, ale Grimmjow, ktorý k ním zadychčaný dobehol ju prerušil. "Do čerta Orihime ten prekliaty vták len zletel s tou správou že Rukia rodí k nám a teba už nebolo! Vážne bežíš ako divá!" Naštvane na ňu pozrel. "Dieťatko je skvelá správa nečuduj sa jej. Chce byť pritom veľkom momente, keď sa narodí." Poučoval ho starček a Grimmjow na neho zazrel. "No dobre ale nemusí pritom bežať tak rýchlo až hrozí, že vytrasie naše dieťa!" Ukázal prstom na jej ešte ploché bruško a ona si vzdychla. "Nerozčuľuj sa. Zamračeným ľuďom sa robia vrásky, ale dobrý čajík by ti ich mohol zmyť." Ponúkol mu svoju šálku čaju. "Na to teraz nemám čas a prestaňte ma už konečne poučovať! Orihime ideme lebo to fakt zmeškáme." Pozrel na ňu, ona prikývla a chcela sa rozbehnúť, ale on ju zobral na ruky. "To teda nie! Žiadne premáhanie sa!" Povedal prísne, ale potom sa usmial a rozbehol sa s ňou v náručí. Orihime ho silne objala. Vedela, že ich budúcnosť je neistá, pretože veľa ľudí sa proti mestu démonov búri, ale vedela aj to, že nech sa stane hocičo oni sa nevzdajú a nezomrú. "Ľúbim ťa." Zašepkala mu do ucha. "Aj ja ťa ľúbim." Usmial sa na ňu. Áno, nikdy sa nevzdajú, pretože našli svoj stratený kúsok raja.

THE END