Daughter Of The Future (1.Kapitola)

Máme tu prvú kapitolu Daughter Of The Future :-) Je to len taká oboznamovacia kapitola nečakajte žiadne vzrúšo, ale snáď sa bude páčiť :-)

1.Kapitola

---

Masaki uprene pozerala na svoj mobil. Zdalo sa jej, že už nejako dlho ukazuje 6:29 a tá minúta sa nie a nie pohnúť. "No tak, zazvoň už. Dnes ma čaká veľký deň." Hypnotizovala mobil pohľadom a ten konečne ukázal vytúžený čas 6:30. Miestnosťou sa ozval budík, ktorý Masaki hneď vypla. "Juchúúúú!" Zakričala a vyskočila z postele. Zobrala si svoju Shinigami uniformu, ktorú mala pripravenú na stoličke a vybehla z izby do kúpeľky. Zdola počula buchotať taniere. Jej mama už robila raňajky. "Ohayou mama!" Zakričala jej. "Ohayou Masaki-chan!" Zakričala jej naspäť. V dome bolo inak úplne ticho, pretože jedenásťročné dvojčatá Mamoru a Meiyo boli v ľudskom svete, kde trávili týždeň u svojho milovaného streleného dedka, pretože na shinigami akadémii mali letné prázdniny. Jej najstarší brat a otec ešte spali. Nikdy sa nezobudili na budík, vždy ich museli budiť oni dve alebo dvojčatá lebo by sa nevyhrabali z postele ani do zajtra. Masaki vbehla do kúpeľky a začala sa dávať dokopy. Keď bola hotová prezrela sa v zrkadle. Jej uniforma bola trochu iná ako mali ostatní, nechala sa inšpirovať uniformou Nemu, pretože ženské uniformy tohto rázu sa jej veľmi páčila, aj keď jej otec mal na začiatku proti tomu námietky, že vraj bude priťahovať veľa chlapských pohľadov, ale to ona priťahovala beztak svojimi dlhými ryšavými vlasmi, po otcovi, ktoré jej siahali do pol chrbta. V zrkadle si upravila ryšavý prameň vlasov, aby jej nepadal do modrofialových očí, ktoré mala zase po mame. Bola to zvláštna kombinácia. Ryšavé vlasy a modrofialové oči, ale pôsobilo to naozaj pekne a exoticky. Na bok si pripevnila svoje zanpakuto a s úsmevom vyšla z kúpeľky. Zrovna sa stretla s mamou, ktorá sa chystala ísť zobudiť otca. "Masaki-chan zobudila by si prosím ťa svojho brata?" Spýtala sa jej a Masaki prikývla so zákerným úsmevom na perách. "Ten úsmev a pohľad v tvojich očiach dobre poznám. Nie, že skúsiš nejakú hlúposť!" Pohrozila jej Rukia a jej dcéra nahodila nevinný výraz. "Neboj mama." Povedala a už jej nebolo.

Masaki vošla do izby svojho sedemnásťročného brata a ticho sa prikradla k jeho posteli. Spod paplóna mu vytŕčali len čierne vlasy. "Kai nii-chan vstávaj." Zanôtila. "Vypadni." Zamrmlal a pretočil sa na druhú stranu. "Ja ti dám vypadni." Povedala si sama pre seba a tasila svoje zanpakuto. "Dansu Yuki Hime." Zanpakuto zažiaril na bielo a okolo jeho postele sa objavilo tisíc malých ľadových kryštálikov v tvare drobných motýľov.

Rukia vošla do spálne a pozrela na spiaceho Ichiga, ktorý mal jednu ruku položenú na nočnom stolíku, čo znamenalo, že zase vypol budík svojim klasickým spôsobom, hodil ho na zem. Vzdychla si, podišla k nemu a slabo ním zatriasla. "Ichigo vstávaj. Zachvíľku je sedem." Zašepkala. Ichigo zamrnčal a niečo zašomral pritom ako sa jej otočil chrbtom. Rukii navrela na čele žila. Tak ona vždy vstáva o šiestej aby im všetkým navarila a milosť pán nie je schopný zdvihnúť, síce perfektnú a sexy, ale zato veľmi lenivú riť a vstať o siedmej?! Tak to teda nie! Už si vhŕňala rukávy, že ho z tej postele doslovne vykope, keď sa ozval krik a za ním príval nadávok z Kaiovej izby. Ichigom od šoku trhlo a rázom bol hore. Posadil sa a pozrel von otvorenými dverami na chodbu, po ktorej s krikom utekala jeho vysmiata dcéra a za ňou sa rútil jeho zasnežený syn, naštvaný až sa ten ľad a sneh na ňom roztápal. "Masaki ty krava! Ja ťa zabijem!" Vrieskal. Ichigo si vzdychol. To nie je ani pravda! Myslel si, že keď jedenásťročné dvojčatá na týždeň odídu k jeho otcovi na prázdniny bude konečne aspoň trochu ticho a kľud, ale to v tejto rodine nie je možné! Pozrel na Rukiu, ktorá sa uškŕňala od ucha k uchu. "Dobré ránko, miláčik." Zanôtila mu. "Aj tebe srdiečko a prestaň byť škodoradostná. Viem, že ťa teší, že ma tak kruto zobudili." Zamrmlal a postavil sa. "Ó, to vôbec nebolo kruté. Spôsob akým som ťa chcela zobudiť ja by bol oveľa krutejší a hlavne bolestivejší." V očiach jej zablčali plamene a Ichigo na sucho preglgol.

"Celá moja izba je v kuse ľadu!" Sťažoval sa Kai pri raňajkách. "Zase nepreháňaj! Trošku som ti zamrazila posteľ." Obhájila sa Masaki. "A zasnežila! A nie len posteľ ale aj mňa ty rušička pokojného spánku!" Namieril na ňu paličkami. "Prepáč, že som prerušila tvoje erotické sny, onii-chan." Zaklipkala očami a Kai sa pripravil na veľký výbuch, keď... "Ticho! To nestačí, že ma ráno zobudíte svojim vreskom, to ešte aj pri raňajkách sa musíte hádať?! Masaki, niečo sme si o používaní zanpakuta v dome povedali." Ichigo na ňu prísne pozrel. "Ale oci veď som ho úplne neuvoľnila, len trošku." Hodila na neho svoj nevinný pohľad, ktorým ho vždy obmäkčila. Aj tentokrát to zabralo. "Nech sa to viac neopakuje." Povedal už miernejšie. "Čože?! Otec ty jej vždy všetko odpustíš, keď zaškúli tými diabolskými očami! To nie je fér!" Kai ho prepichol svojimi hnedými očami.

Kai bol celý Ichigo, či už povahou, alebo výzorom, až na farbu vlasov. "Ja za to nemôžem! Poďakuj sa svojej mame, ktorá ju naučila všetky zákerné finty!" Ukázal na Rukiu a tej na čele naskočila žila. "Tým si chcel ako čo povedať?! Že Masaki a ja sme skazené! Mám ti jednu zaťať hneď po ráne? Neštvi ma ty mrkvová hlava!" Zavrčala a nato vybuchol aj Ichigo. "Mrkvová hlava?! Tým si urazila aj Masaki ty plochý škriatok!" Obidvaja sa začali prebodávať pohľadmi. "Tche, Masaki som neurazila lebo ona je šarmantná mladá dáma, ktorej tie vlasy pristanú, nie ako niekomu a moje kozičky do ručičky hádam spomínať nemusím." Obidvaja sa k sebe začali približovať, ani jeden z nich nežmurkol, ďalej sa zabíjali pohľadmi. "Nevyťahuj také veci pred deťmi a vlastne aj na mne musí byť niečo šarmantné, keď si so mnou vliezla do postele a do manželstva!"

"Dobre, toto počúvať naozaj nemusím. Majte sa! A ty..." Kai zazrel na Masaki. "Chystaj sa na pomstu a nech sa ti na misii darí." Priateľsky ju buchol po chrbte. Pripevnil si na ruku svoj odznak zástupcu kapitána tretej jednotky a znovu pozrel na rodičov, ktorý sa stále hádali. "Ešte raz...odchádzam!" Zakričal, oni sa prestali hádať a prekvapene na neho pozreli. "Jasné, maj sa." Prvý sa spamätal Ichigo a s úsmevom si na rozlúčky buchli päsťami. "Veľa šťastia." Rukia ho objala a podala mu do ruky bento. Kai im zakýval a shunpom zmizol. "Aj my pôjdeme, nie?" Ichigo pozrel na Rukiu a tá prikývla. Potom si obliekol kapitánsky plášť piatej jednotky a Rukia si na ruku pripevnila odznak podkapitána piatej jednotky. "Aj ja pôjdem. Konečne prvá misia." Masaki si s úsmevom zobrala od mamy bento a objala ju. "Veľa šťastia Masaki-chan." Zaželala jej. Ichigo ju tiež objal. "Daj na seba pozor. Nechápem ako mohol Urahara vytvoriť stroj, ktorý na minútu zastaví čas." Dodal. "Ten stroj máš z Karakury prepraviť sem, aby ho kapitáni mohli zničiť, však?" Spýtala sa jej Rukia a ona prikývla. "Áno, ale nechápem načo ho treba zničiť. Minúta síce nie je veľa, ale aj tak zastaviť na takú dobu časť by mohlo veľmi pomôcť pri bitkách." Nechápala. "Práve to Masaki. Minúta nie je veľa ale predstav si čo by tá minúta mohla spôsobiť keby sa stroj dostal nepriateľovi do rúk." Povedal Ichigo a Masaki pri tej predstave striaslo. Tá minúta by kľudne mohla stáť celú jednotku život, mohla by to byť jednotka jej rodičov, alebo jednotka, v ktorej je jej brat, jej kamaráti alebo ona... "Máš pravdu. Bude lepšie ho zničiť." Zašepkala a Ichigo prikývol. "S časom je neradno sa zahrávať, Masaki." Povedal vážne. "No dobre, dosť toho vážneho tónu. Poďme lebo je už veľa hodín." Prerušila ich Rukia a popohnala Ichiga k dverám. "Jasné, jasné." Povedal a obidvaja sa obuli. Rukia mu podala do ruky bento a on do neho nakukol. S úsmevom na ňu pozrel. "Moje obľúbené, ani nevieš ako ťa milujem." Povedal šťastne a ona sa zasmiala. "Aj ja teba. Poďme už. Maj sa Masaki a nech sa ti darí." Obidvaja jej zakývali a zmizli. Masaki si len s úsmevom vzdychla. Vždy ju pobavili hádky rodičov a ich rýchle zmierenie. Chytila do ruky svoj zanpakuto a usmiala sa. "Ideme na to Yuki Hime. Naša prvá misia." Povedala.