Diary of Little Angel (10.Kapitola)

Máme tu pokračovanie Denníka, ale rozmýšľam, že túto poviedku ukončím, pretože som ju chcela napísať do 20.kapitoly, ale vyzerá to najviac kapitol a neviem či vás to bude baviť toľko dlho čítať. No nechám to na vás napíšte mi do komentov či chcete pokračovanie alebo nie...

V predchádzajúcich častiach (znie to ako z nejakej telenovely xD): Tsuki sa dozvedela, že Ichigo poznal jej brata. Povedal jej, že s ním bojoval, keď bol jej brat hollow, nechtiac mu rozbil masku a uvidel jeho tvár. Tiež jej povedal, že nakoniec jeho dušu očistil. Shinigami aj s Ichigom sa vydali do Seireitei a zobrali so sebou (násilim, pri ktorom si zlomila necht) aj Tsuki. Prvýkrát videla Ichigovu hollow masku a Shinji jej vysvetľoval veci okolo toho, neskôr sa vydala hľadať pilník a stretla sa so smrťou, ktorá ju zaviedla rovno k Aizenovi.

10.Kapitola

Fuck it!

---

"To mi je ale nečakaná návšteva." Ozval sa zrazu kopec alebo skôr "vec", ktorej som sa držala, aby som nepadla z maličkej pevniny. Prekvapene som zdvihla hlavu k hlasu a keďže sa už moje oči úplne prispôsobili černote všimla som si muža sediaceho na stoličke, ku ktorej bol pripútaný čiernymi páskami, ktorými mal zaviazané aj celé telo. Oči sa mi rozšírili absolútnym prekvapením, po ktorom nasledovalo zdesenie. "Takahashi Tsuki." Usmial sa. "Aizen!" Vyhŕkla som, pustila sa jeho nohy, ktorej som sa omylom chytila, v presvedčení, že je to kopec. Samozrejme som neudržala rovnováhu a so šplechnutím zase pristála vo vode.

Okej, ja viem som povrchná, egoistická, namyslená a k tomu ešte aj drzá, ale nie som zas až natoľko zlá, aby som musela trčať v hlbinách väzenia spolu s týmto narušeným, psychopatickým určite dofetovaným maniakom. Chytila ma panika. Som v peknej kaši ak ma teraz napadne mám problém a riadny, pretože tu moje volanie o pomoc nikto nebude počuť iba ak by ryby, ktoré už isto prítomnosťou Aizena pokapali. Luskla som prstami a v rukách sa mi objavila zbraň. Namierila som mu na hlavu. "Ak sa pohneš odbachnem ťa!" Zvrieskla som na neho, ale on sa neprestál usmievať. "Som pripútaný k tejto stoličke takže sa asi ťažko pohnem." Povedal pokojne. "Um..." Musela som mu dať za pravdu tie čierne pásky ho držali fakt na krátko nehovoriac o biliónoch kido kúziel, ktoré ho ešte k tomu väznili. "No dobre, ale aj tak žiadne prudké pohyby." Povedala som hrozivo. "Neboj." Povedal stále tak isto kľudne. Nastalo ticho, teda navonok. V mojej mysli som práve hrešila tak najsprostejšie ako som vedela, pretože toto bol fakt problém. Čo ak ma tu niekto načape? Uväznia ma spolu s ním alebo ma rovno popravia. Prečo? Prečo som len taká píp a dala sa do týmu so shinigami?! Mohla som teraz v kľude ležať doma a počúvať novú skupinu Uta no Prince-sama.

"Nechceš z tej vody vyliezť? Je dosť studená." Prehovoril a ja som si až teraz uvedomila, že mi od zimy drgoce zubami. "A kde mám asi tak vyliezť? Tebe na kolienko?" Zasmial sa. "Nie, napríklad..." Trošku pohol nohou, naozaj iba málo lebo kido a pásy mu veľa nedovolili, ale stačili to nato, aby zväčšil ostrov, na ktorom sme sa nachádzali. Moje oči sa rozšírili dokorán. "A-ako?" Zašepkala som. To predsa nie je možné ako mohol zväčšiť ten ostrov, keď je spútaný takým množstvom kúziel. Jeho sila musí byť obrovská, neuveriteľne obrovská. Vyšplhala som sa na okraj ostrova a tam som zostala čupieť. Moje červené oči nabrali tyrkysovú farbu. No neboli len čisto tyrkysové blízko kraja zreničiek boli silno modré potom prechádzali do ružovej a až potom do tyrkysovej, v ktorej sa miešali slabučké odtiene zelenej. Na Aizenovom tele sa začali objavovať farebné čiary zväčša šarlátovo červené, oranžové a ružové. Boli to všetko smrteľné body. No boli tam ešte čiary modrej farby to boli body, ktoré ho mohli zraniť, ale nespôsobili smrť. Nerozumela som tomu. Bol zraniteľný ako hociktorý iný shinigami a pritom bol tak silný "Takže ty si dieťa smrti." Povedal a moje oči sa zase zmenili na červeno. Smrteľné čiary sa vyparili a zostala iba jeho usmievavá tvár. "Odkiaľ to všetko vieš? Odkiaľ ma poznáš?" Šepkala som, ale on ma zreteľne počul. "Poznal som tvojho brata Ulquiorra." Znova nastalo hrobové ticho. "Čože." Povedala som zdesene. "To nie je možné nemal si ho kde poznať. Zomrel pred piatimi rokmi, stal sa z neho hollow a potom ho Kurosaki Ichigo vyslobodil a nechal jeho dušu odísť do Soul..."

"Ty tomu naozaj veríš?" Jeho otázka ma zarazila. "Áno, prečo by som nemala?" Zazrela som na neho. "Pretože ťa klamú." Úsmev mu z tváre vôbec nemizol. "Nie, sú to moji priatelia." Pokrútila som hlavou. "Áno? Tak sa spýtaj Ichiga na vojnu medzi nami. Spýtaj sa ho prečo sa premenil na Vasto Lorde, alebo mám ešte lepší nápad...prečo sa to nespýtaš jej?" Vedela som koho tým myslel. Smrť. No to ma ani tak nezaskočilo ako... "Vasto Lorde?" Ako sa môže shinigami premeniť na Vasto Lorde? To je nemožné. Aizen ma isto klame. Aj keď... "Hollow masky preto, lebo v sebe máme hollow, sme vlastne shinigami so schopnosťami hollowov." Vynoril sa mi v hlave rozhovor so Shinjim, keď Ichigo trénoval so svojou hollow maskou. "Tak a dosť!" Naštvane som sa zdvihla a pomocou duševnej energie som sa odrazila hore k dverám. "Nebudem počúvať takého lúzra ako si ty! Chceš ma len nahuckať proti priateľom!" Zakričala som na neho, no on sa naďalej usmieval. Pozrela som na dvere zapečatené silnými kido. Smrť síce cez to prešla, ale neporušila ich. Ja sa cez ne tiež dostanem, ale zničím ich, pretože moja sila spočíva v ničení. Moje oči znovu nabrali tyrkysovo ružový odtieň a ja som luskla prstami. Tentokrát sa mi v ruke neobjavila pištoľ, ale dýka sa sýto červenou rukoväťou. Prešla som ňou po farebných čiarach a kida zmizli. Áno, moja sila nespočíva len vtom, že vidím smrť v každej veci, je jedno či je vec živá, alebo neživá, pretože zlomok duše ma všetko na svete, ale aj vtom, že ju dokážem bez väčších problémov zničiť. Tak napríklad keby som chcela zabiť človeka úplne by stačilo keby som prešla po jeho smrteľných miestach prstom. Rozrezalo by ho to ako nič a zabilo. Dvere za mnou sa začali zatvárať, ale ja som ešte začula Aizenov kľudný hlas: "Už sa neviem dočkať dňa, keď ma znovu vyhľadáš." Povedal a dvere sa zatvorili. Zovrela som ruku v päsť a rozbehla sa preč, čo najďalej od toho otrasného miesta.

"Čo sa ti preboha stalo?" Všetci sa na mňa dívali s pusou dokorán Bola som celá zmoknutá a náležite so mnou drgotalo od zimy. "Hľadala som pilník." Zamumlala som. "V rieke?" Spýtal sa Shinji a pritom nadvihol jedno obočie. "Nie, ale išla som okolo, šmyklo sa mi a padla som." Začala som si žmýkať tričko, z ktorého neuveriteľne kvapkalo. Všetci si vzdychli. "Poď dám ti nejaké kimono, aby si neprechladla." Rukia ma chytila za ruku a vybrala sa so mnou k sebe domov.

"Hapčí!" Kýchla som a smrkla. "Kretén Aizen, bodaj by tam zhnil. To je všetko jeho vina." Mrmlala som si kým som prechádzala Kuchiki sídlom, kde ma Rukia a jej divný brat a lá horenos uchýlili na noc. Vonku už bola pekelná tma a ja som nikoho nemohla nájsť. "A je to aj jej chyba, čo sa vlastne do mňa stará? Prečo ma tam vodila? Bodaj by chytila ona nádchu za mňa." Šomrala som ďalej.

"Kto ťa, kde zaviedol?" Ozvalo sa zrazu vedľa mňa. Zamrzla som namieste a pozrela sa tým smerom. Ichigo a Rukia sa na mňa dívali spýtavým pohľadom. "Eh...máte rande?" Rýchlo som sa snažila zmeniť tému, vedela som, že toto ich rozptýli.

"Nie, iba sa tu rozprávame."

"Zbláznila si sa? Sme len kamaráti!"

"Presne a..." Vyhovárali sa jeden cez druhého a pritom sa červenali ako papriky. "Veď dobre ja sa len pýtam. Obvykle na verande pri splne mesiaca sedávajú zaľúbené páriky." Znovu som si kýchla. "Idem ti spraviť čaj. Dáš si aj ty Ichigo?" Spýtala sa ho a on prikývol. Odišla preč a my sme zostali s Ichigom sami. Sadla som si k nemu a začala sa hrať s prsteňom na ruke. "Dnes si akosi ticho. To ťa ten pád do rieky až tak dostal?" Podpichol ma. "Ha, ha, ha. Ešte, že ty si akýsi vtipný tento deň." Zašomrala som. "Len ti vraciam všetky tie tvoje doberačky na moju adresu." Poškrabal sa za hlavou. "Ja mám takú zvláštnu otázku." Vyhŕklo zrazu zo mňa skôr než som si to stihla rozmyslieť. Prekvapene na mňa pozrel. "Akú?" Spýtal sa. "Um...vieš tie tvoje divné hollow čary máry fuky..."

"Hollow maska." Opravil ma. "To je fuk...dokázal by si sa premeniť na Vasto Lorde?" Nastalo hrobové ticho. "Prečo sa ma to pýtaš?" Jeho odmeraný hlas ma zaskočil. "Ja len...ja...vieš, keď Shinji hovoril, že ste vlastne shinigami so schopnosťami hollow tak ma to napadlo. Prepáč bola to hlúpa otázka. To vieš tá moja mega fantázia keby si vedel aké halušky sa mi tvoria v hlave." Nasilu som sa usmiala. "Nemôžeme." Odpovedal mi a pozrel na mňa zvláštnym smutným pohľadom až ma pichlo pri srdci. "Nerob na mňa také ksichty!" Trošku som sa od neho vzdialila a on na mňa prekvapene pozrel. "Aké?" Spýtal sa. "Tie, tie smutné oči! Vyzeral si ako malé zbité šteňa! Nerob na mňa také pohľady, na mňa to neplatí, aj keď priznávam, že to bolo chutnučké." Posledné slovom som zašomrala a on sa začal tváriť urazene. "Nemám psie oči! A už vôbec nevyzerám ako malé zbité šteňa!" Vrčal.

"No niekedy také pohľady hádžeš." Ozvala sa za ním Rukia a ja som sa začala smiať.