Merry Hell Christmas

Krátka vianočná jednorázovka. Dúfam, že vás aspoň trošku pobaví :-)

Merry Hell Christmas

---

"Ja chcem vidieť Santu!" Rukiine líca sa nadurdene ofúkli a k tomu si ešte ako malé dieťa dupla nohou. "Čo ma potom." Odbil ju Ichigo. Absolútne sa mu nechcelo ísť s ňou na námestie kde ako každý Štedrý Deň chodil Santa Claus rozdávať deťom magnetky a malé plyšové zvieratká na kľúče, fotil sa s nimi, pritom okolo neho pobehovali trápny škriatkovia a on neustále robil "Ho! Ho! Ho!" Z týchto vecí už dávno vyrástol a nemienil sa tam ísť strápňovať ako niektorí jeho spolužiaci na čele s Keigom. "Fajn! Rob si čo chceš!" Vyhŕkla na neho Rukia a zbehla dole po schodoch. Ichigo za ňou zagánil a ďalej sa venoval otravnému baleniu darčekov. Nestihol si ani len odstrihnúť z lepiacej, keď vtom: "Ichigoooooo!!" Zahrmel zdola Isshinov naštvaný hlas. Ichigo si vzdychol a vybral sa za ním. Vošiel do kuchyne. "Čo chceš oyaji?" Spýtal sa namosúrene, keď vtom mu v papuli pristál taký kop, že mu hlava poletela ku kuchynskej linke, ktorej sa zachytil. "Šibe ti?!" Zvrieskol na Isshina, ale ten stále naštvaný pozrel na Rukiu, ktorej sa z očí hrnuli krokodílie slzy. "Pozri čo si spôsobil ty jedno rozmaznané, nevďačné, drzé, uhundrané chlapčisko! Rozplakal si Rukiu-chan! Že ťa hanba nefacká! Ako sa opovažuješ rozplakať dievča?!" Vrieskal po ňom zatiaľ čo za jeho chrbtom robila Rukia na Ichiga škodoradostné grimasy. "Ty krpaňa, čo si mu natárala?!" Zavrčal po nej a ona znovu nahodila nešťastný výraz a spustila ďalší príval falošných sĺz. "Ja tebe? To ty si mi povedal, že mám ísť do čerta aj so Santom. Prečo si na mňa tak zlý? Ja som nikdy neslávila Vianoce ako ty a nikdy som nevidela Santu...ja som sa na neho tak tešila a ty..." Srdcervúco zavzlykala a pre lepší dramatický efekt sa rozplakala ešte viac. "Ale no tak Rukia-chan neplač." Isshin si ju k sebe privinul a hodil vraždiaci pohľad na Ichiga. "On ťa tam veľmi rád vezme." Vyslovil rozsudok a Ichigo si mohol ísť tak nanajvýš lúskať orechy do kúta.

"To je snáď zlý sen." Mrmlal si, keď už boli na námestí a okolo neho bolo tisíc malých deciek, ktoré vrieskali jedno cez druhé a niektoré rumázgali, čo sa tak nemohli Santa Clausa dočkať. Bolo tam asi zo desať škriatkov, ktorý pobehovali okolo tých deciek a pýtali sa ich sprostosti. Trochu sa zarazil lebo zopár tých škriatkov bolo naozaj divných a tí ľudia, ktorí ich hrali mu boli akýsi povedomí. Zvláštne ten tlsťoch mu pripomínal toho jedného idiota z pekla. "Nech to už skončí." Šomral si popod nos. Vtom sa v diaľke ozvali roľníčky. "Už to začína!" Rukia celá natešená si ani neuvedomila, že sa mu zavesila na ruku a on sa začal červenať. No ostych ho hneď prešiel potom čo zbadal červené sane s veľkou bielou smrtkou na začiatku, ktoré poháňali šiesti hollowi, ktorý vyzerali ako hrôzostrašné soby s tesákmi namiesto normálnych zubov. Na mieste Santa sedel... "BWOHAHAHA!!" Ozval sa Kokuto v santa oblečení hrôzostrašným diabolským smiechom. "Kokuto máš robiť ho, ho, ho. Týmto smiechom len decká odradíš." Zašomral vedľa neho tiež v červenom santa oblečení sediaci Shuren. "Hups, máš pravdu, tak teda ešte raz." Odkašlal si. "MUHAHAHA!" Zasmial sa ešte hrôzostrašnejším smiechom ako predtým.

Ichigovi pritom pohľade sánka odkvacla až k zemi. Pre istotu sa poobzeral okolo seba, aby sa ubezpečil či sa nejakou nešťastnou náhodou nedostal do pekla. "Myslela som, že Santa býva na Južnom Póle a nie v pekle." Zamrmlala Rukia, ktorú nečakaný príchod ich dávno zabudnutých kamošov z pekla tiež dosť vykoľajil. Čo bolo na tom ešte divnejšie nikto nepostrehol, že by bol Santa Claus aj so svojimi sobmi trošku strašidelný. Decká nadšené kričali a dospeláci sa radovali spolu s nimi. Dokonca aj Ichigovi spolužiaci boli so Santa napichaný. Ichigo s Rukiou si vymenili úplne zaskočené pohľady, prehltli zelené pilulky a už obidvaja v shinigami podobe stáli pred Kokutom a Shurenom. Obidvaja Kokutovi priložili čepele zanpakuta ku krku a zazreli na neho. "Jééé, Ichigo dlho sme sa nevideli. Šťastné a pekelné." Zasmial sa Kokuto, no keď mu Ichigo neodpovedal a naďalej ho zabíjal pohľadom s povzdychom pozrel na Shurena. "Prevezmi to tu zatiaľ za mňa hneď som naspäť." Zašomral a odskočil aj spolu s Ichigom a Rukiou na odľahlejšiu budovu odkiaľ malý dobrý výhľad na Shurena, ktorému sa už na kolienku striedali deti, hovorili mu čo by chceli na Vianoce a recitovali básničky.

"Čo do pekla tu robíš?!" Zvrieskol po Kokutovi Ichigo. "Lepšia otázka by bola čo z pekla tu robím, nie?" Zašomral otrávene, ale keď ho Ichigo chytil pod krky vystrel otvorené ruky dohora, akože sa vzdáva. "Dobre, dobre som tu na príkaz Najvyššieho." Vyblafol zo seba. "Najvyššieho?" Spýtala sa ho nedôverčivo Rukia. "Áno, tu na zemi mu hovoria Satan, Lucifer, diabol ako len chceš." Znova si vzdychol. "Ale čo to má spoločné s týmto?! Prečo si ako debil oblečený v santovskom a ešte k tomu rozdávaš deťom magnetky a plyšové kľúčenky!" Ichigo naštvane ukázal na Shurena, ktorý práve jednému dievčatku daroval kľúčenku plyšovej mačičky. "Em, nazvime to verejnoprospešné práce." Kokuto sa s úškrnom poškrabal za hlavou. "Čo?!" Ichiga tá jeho ľahostajnosť a úsmevy privádzal do šialenstva. "Ja vám to vysvetlím. Každý rok na Vianoce Najvyšší vyberie hŕstku ľudí z pekla a pridelí im určité štáty a mestá, kde v prestrojení za Santov rozdávajú deťom darčeky a robia tú onú...vianočnú atmosféru a tie ďalšie oné hovadiny okolo toho." Zamával rukou. "Ak svoju prácu vykonáme poctivo Najvyšší nám dá priepustku do Soul Society, no priepustka je na podmienku ak urobíme niečo zlé skončíme zase v pekle." Vysvetlil im to. "To je niečo ako očista?" Spýtala sa Rukia. "Dá sa to tak povedať a ozaj Ichigo." Znovu pozrel na Ichiga, ktorý na neho stále vysielal laserové pohľady. "Najvyšší nebol zrovná nadšený, čo si v pekle urobil a mám ti odkázať, citujem: Kokuto naschvál som ťa aj so Shurenom priradil Karakure, aby som naštval toho ryšavého bastarda, ktorý mi urobil bordel v pekle a to doslova. Nielenže ho roztrieskal a spôsobil tým úplne prvú apokalypsu v histórii pekla, ale ešte mal tú drzosť predniesť za mňa tvoj rozsudok za tvoje hriechy akoby tu bol nejakým pánom. Však počkaj už si vybavujem so Soul Society, aby po smrti skončil u mňa. Pripravil som mu špeciálne miestečko, kde ho budem znovu a znovu zabíjať, obžierať ho a robiť z jeho vlasov parochne pre všetky hlavy v pekle." Prednášal s úplnou vážnosťou a Ichigo zbledol ako stena. "Och, takže Santa alebo skôr Santovia sú naozaj z pekla." Rukia vyzerala naozaj sklamane. "Ale no tak veď nie sme až tak zlý." Kokuto sa jej snažil zlepšiť náladu. "Že nie?! Nabehnete tu s hollow namiesto sobov, s hrôzostrašne vyzerajúcimi saňami a ešte hrôzostrašnejším smiechom a myslíte si akí ste skvelí?!" Ichiga išlo od zúrivosti roztrhnúť. "Nič sa ty neboj normálni ľudia vidia úplne obyčajné sane, soby a Santa Clausa a čo sa týka toho smiechu, pracujem na tom." Povedal trochu dotknuto. "Ale, ale..." Ichigo nevedel ako mu už má argumentovať. "Žiadne ale, potrebujem vašu pomoc." Usmial sa a oni si vymenili prekvapené pohľady.

"Kde to má brzdy?!" Ichigo prudko potočil opratami doľava a hollowi zavili. Hneď na to s obrovským rachotom pristáli na streche. Rukia sa zviechala z dlážky saní a hodila vražedný pohľad na Ichiga. "Ak ty niekedy spravíš vodičský tak ja vyrastiem o dvadsať centimetrov." Zašomrala. "Len sa tak nevzrušuj. Och, prečo musíme mať tieto hlúpe kostými." Ichigo si už asi stý krát upravoval santa čiapku, ktorá mu neustále padala z hlavy. Potom si oprášil červený kabát a prehodil cez plece vreco s plyšovými kľúčenkami. "Podľa mňa je to veľmi zlaté." Rukia sa zatočila v červenom kostýme pričom sa jej trocha nadvihla sukňa, čo Ichigo okamžite spozoroval a znovu očervenel. Aj ona si upravila santa čiapku a obidvaja pomocou vecičky, ktorý im dal Kokuto prešli cez strechu detského domova dovnútra. Všetky deti tvrdo spali a pri okne žiaril vianočný stromček. Ichigo s Rukiou k nemu pomaly podišli a vysypali podeň hŕbu zabalených kľúčeniek. Potom si každý trochu odpil z mlieka, ktoré tam bolo prichystané pre Santu a do vreciek si napchali sušienky.

"Obehli ste všetky domy v Karakure, ktoré som vám prikázal?" Spýtal sa ich neskôr Kokuto a oni prikývli. Spolu so Shurenom sa usmiali. "Ďakujeme za pomoc a prepáčte za tie minulé zlé veci, ktoré sme vám spôsobili." Zašepkal Kokuto a Ichigo si vzdychol. "Je to za nami, zabudnime na to." Povedal a oni prikývli. "Tak ešte raz šťastné a pekelné." Uškrnul sa Kokuto. "Aj vám." Stihol im zaželať ešte Ichigo kým sa nerozplynuli a ich duše neodišli do Soul Society.

"Bol to pekný deň nemyslíš?" Spýtala sa Rukia, ale Ichigo jej neodpovedal. S veľkou červeňou na tvári sa poškrabal na líci a potom jej váhavo vložil do rúk malý zabalený darček. "Šťastné a veselé Rukia." Zašepkal a ona sa usmiala. Tiež mu do ruky podala darček a on si ho prekvapene zobral. Nečakal, že od nej niečo dostane. "Šťastné a veselé Ichigo." Zaželala mu a obidvaja sa pochvíľke začali smiať.

A ešte vianočná pesnička, ktorú si neodpustím každý rok a pri ktorej vznikla táto poviedka :D