Le Bien qui fait Mal (12.Kapitola)

Bola som 3 dni u babky a kedze som tam mala kopec casu napisala som kapitoli k poviedkam. Zacnemem touto lebo tato uz dlho nepribudla.

Zhrnutie minulej časti (to preto lebo bola pridaná fakt dávno): Ichigo sa stratil a našli len jeho meč. Orihime sa domnievala, že ho zabila suipina démonov, v ktorej je aj Grimmjow a vtom názore sa aj utvrdila potom, čo nenašla ani jeho.

12.Kapitola

---

Prešli tri dni a Ichigo sa neobjavil, no ani Grimmjow.

"Je mi ľúto, že tvojho brata zabili démoni." Povedal Ginjou ľútostivo a ona pozrela na bratov čierny meč, ktorý držala v ruke. "Aj mne." Zašepkala a vybrala sa preč.

Pomaly prechádzala lesom. Zostala sama. Bolo jej z toho do plaču. Démoni jej zobrali rodičov a teraz aj brata. Jej milovaného brata. Zastavila sa, rukami si zakryla tvár a s plačom si kľakla na zem. Milovala ho. Naozaj Grimmjowa milovala, ale on jej ublížil tým najkrutejším spôsobom. Využil ju ako handru na vlastné potešenie. Vtom ju zozadu niekto chytil za plece a ona zdvihla k dotyčnému uslzené oči a jej tvár nabrala prekvapený výraz. "Grimmjow..." Zašepkala. Smutne na ňu pozrel. "Neplač. Trhá mi to srdca." Zašepkal a vtom sa ozval výstrel. Prekvapene odskočila a chytil si krvácajúcu hruď. Orihime sa s hnevom postavila a znovu na neho namierila zbraň. "Naozaj? Tak ja ti s tým trhaním pomôžem!" Začala po ňom znovu strieľať a on sa predtým ohúrene vyhýbal. "Čo si urobil s mojim bratom?!" Vrieskala po ňom. "Ja?! Nič!" Zakričala zo stromu a odskočil preč, keď na neho vystrelila. "Neverím ti!" Znovu stlačila spúšť, ale guľka z nej už nevystrelila. Naštvane hodila pištoľ na zem a rozbehla sa na neho s mečom v ruke, no on jej útok vykryl a ruku smečom jej chytil. "Pusti ma!" Vrieskala po ňom kopala ho, ale on sa ani nepohol. Zovrel jej ruku pevnejšie a ona pustila meč. "Orihime pozri sa mi do očí." Povedal kľudným, ale pevným hlasom. Nadvihla k nemu uslzený zrak. "Nič som tvojmu bratovi nespravil." Povedal pomaly a ona videla, že neklame. Videla to v jeho očiach. "Tak, ale...kde je? Zabila ho tá druhá?" Šepkala. "Nie." Ozval sa za ňou známy hlas a ona sa za ním otočila. To čo uvidela vôbec nečakala. Ichigo pred ňou stál s dlhými ryšavými vlasmi skoro až po zadok, na hlave dva veľké špicaté rohy a oči ako dravá šelma. Jej brat bol démon.

"Ichigo..." Zašepkala a on sa pozrel do zeme. Potom sa však nadýchol a poškrabal sa za hlavou. "Ahoj." Vyšlo z neho ale hneď nato mu v hlave pristál jeho meč, zabalený v puzdre. "Kurosaki Ichigo ty kretén! Ty bastard!" Vrieskla tentokrát po ňom a Grimmjow si vydýchol, že už viac nebol obeťou jej zúrivosti. Ako sa k nemu približovala hádzala po ňom všetky svoje zbrane a keď k nemu prišla strelila mu facku, jednu, druhú, tretiu, štvrtú. Jeho hlava lietala zo strany na stranu kým facky neprestali. "Prečo si mi to nepovedal?" Hovorila už tentokrát plačlivo a on na ňu zahanbene pozrel. "Ja...prepáč mi to. Bál som sa tvojej reakcie." Zašepkal. "Ale kľudne si ma nechal žiť v strachu, že si mŕtvy." Šepkala s výčitkou. "Prepáč..." Zamumlala a ona ho silno objala. "Som rada, že si celý aj keď teda trošku pozmenený." Usmial sa a tiež ju objal. "Myslel som, že ma zato zabiješ, pretože som porušil našu prísahu. Vlastne som tým zničil všetko." Šepkal ešte stále previnilo. "Možno pred mesiacom hej, ale potom som spoznala Grimmjowa a mám nato už iný názor. Do čerta, keby sme to pred sebou netajili." Utrela si slzy. "Máš pravdu. Už žiadne tajomstvá dobre?" Usmial sa a ona prikývla. "Ale jedno mi sľúb. Ostrihaj si tie vlasy sú príšerne dlhé." Zašomrala a on sa začal smiať. "To nejde v plnej forme si ich nemôžem ostrihať hneď by mi znovu narástli.

"Plná forma?" Nechápala. "Áno, o tom som sa ti akosi zabudol zmieniť mi démoni mám dve formy. Teda demi, nečistokrvný, ktorí boli predtým ľuďmi až tri. Tá prvá je ľudská forma, druhá je forma..." Jeho dlhé modré vlasy sa skrátili a pred ňou stál Grimmjow vyzerajúci ako vo svojej ľudskej forme, ale na tvári mal časť lebky a na bruchu dieru. Aj Ichigo sa zmenil. Vlasy sa mu skrátili do pôvodnej dĺžky a aj rohy na hlave mal menšie. V hrudi sa mu urobila diera. "Toto je druhá forma, pri ktorej nie sú naše sily v plnom rozsahu a tretia forma je tá, ktorú si pred chvíľkou videla. Je to naša plná forma, v ktorej sme najsilnejší. No najhoršie na tom je, že tretia forma sa objavuje hneď po našom vzniku a ženie nás k tomu, aby sme zabíjali. Ťahá nás, aby sme brali životy a to bez rozdielu ako démonom tak ľuďom. Jej ovládnutie zaberá tri dni, preto si Ichiga nemohla vidieť, ale ak ju niaky démon neovládne stane sa vraždiacim strojom. To ste už zažili, Nnoitra bol taký." Orihime si spomenula na démona s dlhými čiernymi vlasmi a so psychopatickým výrazom na tvári, ktorého zabitie stálo námahu. "Čistokrvní ovládajú len druhú a tretiu formu, ale skrotiť pre nás tretiu formu je oveľa ťažšie ako pre vás." Spoza stromov vyšla Rukia a Ichigo si ju k sebe privinul. "Takže ty si tá, ktorá ukradla Ichigovi srdce?" Orihime si ju celú premerala. Bola naozaj nádherná. V rozpakoch prikývla a Orihime sa usmiala. "Tak to budeme švagrove." Povedala a Rukia si od úľavy vydýchla. "Aj tak to stále nechápem. Ako sa môže človek zamilovať do démona a naopak?" Orihime pozrela na Grimmjowa a ten jej zovrel ruku. "Vytvorí sa medzi nimi puto. Nikto nevie ako to puto vzniká a ako si vyberá toho pravého, ale to puto je niečo ako tunel medzi nimi pomocou ktorého sa ich duše prepojili. Vďaka tomu tunelu vznikne medzi nimi taká láska, že nedokážu jeden bez druhého žiť. Toto puto vzniká zväčša medzi démonmi, ale sú prípady ako my a tvoj brat kedy vznikne medzi ľuďmi." Orihime sa nezmohla na slovo. "Naozaj ma miluješ až tak, že by si bezo mňa nedokázal žiť?" Spýtala sa ho a on prikývol. Sklonila hlavu. Ani ona si bez neho nevie predstaviť život, ale chce byť démonkou?

"Orihime." Prerušil ju z premýšľania. "Viem, čo démoni spravili tvojim rodičom, pretože niečo podobné sa stalo mojej sestre. Nechcel by som byť viac človekom, pretože mi tak strašne ublížili a ja nechcem byť ako oni. Preto úplne chápem, že ty zase nechceš byť démonom. Takže na teba nebudem naliehať. Máš čas, aby si, si to rozmysle a prijmem tvoje rozhodnutie nech bude akékoľvek. Neviem si bez teba predstaviť život, ale...nechcem ťa nútiť žiť život aký žijem ja. To by som si nikdy neodpustil." Jeho slová ju úplne dostali. "Grimmjow." Zašepkala a silno ho objala. "Prepáč mi to, že ti neviem dať hneď odpoveď." Pozrela na neho. "To je v poriadku." Pokúsil sa o úsmev, ale vo vnútri sa cítil naozaj zle, pretože tušil, že sa nebude chcieť stať jednou z nich. Cítil to, bola k nemu tak blízko a pritom tak ďaleko. "A prepáč za tú guľku do hrude." Zašomrala a on sa uškrnul.

"Už som si zvykol." Povedal a ona ho buchla po pleci. "Tak to bolo kruté." Odula sa.

"Ale pravdivé." Znovu sa zazubil. Vzdychla si a pozrela na Ichiga a Rukiu. "Dúfam, že budú nejaké démončatá." Podpichla a Ichigovi na čele na skočila žila. "Ja ti dám démončatá! Ako im to hovoríš?!" Vrčal a ona sa začala smiať. "Ešte pred mesiacom si im aj ty tak hovoril." Vyplazila na neho jazyk, keď vtom si niečo za jeho chrbtom všimla. Ginjou držal v ruke zbraň. Zbraň, ktorú mu dala ona pred odchodom, aby sa ňou bránil pred démonmi. Boli v nej náboje naplnené svätenou vodou. Usmieval sa a mieril ňou... "Grimmjow pozor!" Zakričala a lesom sa ozval výstrel. Zbehlo sa to všetko tak rýchlo. Grimmjow nestihol ani zareagovať, keď sa pred neho vrhla Orihime a strela ju zasiahla do hrude. S čistým vydesením ju zachytil do rúk. Košeľa mu presakovala jej krvou. Tou krvou, ktorá mu vždy voňala a chutila ako sladká čokoláda, ale teraz mala od sladkosti ďaleko, bola horká a on si s každým jedným vytečeným pramienkom uvedomoval, že umiera. Kdesi v diaľke počul Ichigov zúrivý krik. Pozeral do jej šedo modrých oči, z ktorých pomaly vypŕchal život. "Orihime." Zašepkal. "Grimmjow..." Vyslovila tichým takmer nebadateľným hlasom.

"Nie, toto mi nerob. Takto ma nesmieš opustiť." Ani si neuvedomil, že jej na tvár dopadajú jeho slzy. "Prepáč..." Aj ona plakala.

"Nie, nie, nie. Takto nie. Prosím nie." Bol úplne zúfalý. Čo má robiť? Zase raz mu človek zobral to, čo miloval. "Grimmjow!" Zrazu k nemu priskočila Rukia. "Keď z nej spravíš démona zachrániš ju!" Touto vetou ju úplne prebudil z ochromenia. Prikývol a zakusol si do dlane. Vytiekla mu z nej krv. "Orihime. Nenechám ťa takto odísť. Musíš sa stať démonom." Povedal jej. Vedel, že nebude schopná krv prehltnúť a tak jej ju vlial rovno do rany, kde prenikla do jej tela. "Opakuj po mne: "Je to bolestivé dobro, ktoré milujem. Celkom normálne..." S veľkou námahou tie slová zopakovala. Začalo sa jej zahmlievať pred očami, ale on s ňou potriasol. "Moja nenávisť si berie potešenie. Je tak úžasne trpieť..." Hovoril ďalej a ona tie slová opakovala. Jej hlas bol čoraz tichší, cítila, že jej z úst tečie krv. "Podľahnem kúzlu, darujem svoje slzy." Grimmjow sa snažil hovoriť rýchlo, ale zrozumiteľne. "Podľahnem kúzlu, darujem svoje slzy" S poslednými zvyškami síl zopakovala poslednú vetu a vtedy... krv, ktorú do nej vlial sa rozliala do všetkých jej žíl a zaplavilo ju teplo, ktoré bolo hrejivé, ale zároveň bolestivé. Bol to zvláštny pocit ako keď Grimmjow olizol jej ranu potom, čo ju v ich prvom súboji zranil, bolesť so slastným pocitom.