Bleach High School never ENDS! (3.Kapitola)

takže je tu pokračovanie BHSNE užite si ho :-)

3.Kapitola

---

"To nie je vtipné!" Vrčal Ichigo kým Rukia chytala záchvaty smiechu na zemi. "Mala by si so mnou súcitiť! Čo si to za priateľku?" Frflal. "Prepáč, ale keď to je tak vtipné!" Nemohla si pomôcť. "Ty škodoradostný škriatok." Zavrčal za čo od nej dostal kop do zadku. "Ja ti dám škriatka. Veď ty budeš niečo ešte tento týždeň v noci chcieť." Pozrela na neho zabijácky. "S tým na mňa nechoď si nadržaná ako nymfomanka. Hneď ako začnem sa na mňa vrhneš." Uškŕňal sa a ona sa začala červenať. "To nie je pravda." Durdila sa. "No jasné." Postrapatil ju po vlasoch a ona ho odsotila, no potom sa začala smiať. "Tak sa vidíme ráno a nezaspi." Dala mu pusu na rozlúčku a vbehla do domu. Ichigo sa usmial, ale keď zbadal Byakuya v okne úsmev mu zamrzol. Byakuya si prstom prešiel po krku čím mu dal jasne najavo, že sa má vzdialiť minimálne na 200 metrov. Ichigo sa radšej rýchlo pakoval aj s jeho zabaleným oblekom do čistiarne, ktorú si musel zacvakať z vlastných peňazí. Nehovoriac o tom, že je celá trieda na neho naštvaná, že sa musia skladať na novú sochu riaditeľa.

Keď sa vracal z čistiarne s prázdnymi vreckami stretol Shinjiho, ktorý práve prechádzal okolo so svojou frajerkou Hiyori, ktorá bola aj jeho spolužiačkou. Bola veľmi podobná Rukii. Malá, papuľnatá a bila svojho frajera jedna radosť. Zrovna sa o niečom dohadovali, keď zbadali Ichiga. Ten sa k ním s úsmevom vybral. "Tak čo ako pán zrážač hláv?" Uškrnul sa Shinji a Ichigo na neho zagánil. "Si veľmi vtipný." Zamrmlal. "No to je jedno. Som rád, že ste sa pridali do hádky s Xcution School a že budete naši spolubojovníci na školskom turnaji." Usmial sa a Shinji s Hiyori sa na neho divne pozreli. "Tak nato zabudni." Zamrmlala Hiyori a Ichigo na ňu vyorane pozrel. "Ako to, že mám nato zabudnúť?! Veď ste tam vrieskali, že ich vyprášime ako prašivé psy?!" Vyhŕkol. "Oprava. Ja som vrieskal, že majú po guliach. Tým som myslel, že im to VY natriete a to s tými prašivými psami povedal Renji." Vzdychol si Shinji. "A navyše my sme sa turnaja zúčastnili minulý rok s déčkarmi, pretože vy zradcovia ste si zdrhli do Talianska. Vtedy sme nad Zanpakuto High School vyhrali takže v čase, keď vy tam budete trapošiť s Xcution High School my si budeme svoju výhru užívať v Portugalsku." Uškrnula sa Hiyori. "Ale, ale..." Ichigo sa nezmohol na poriadnu vetu. "Ale, ale hlavne nech vám tí buzeranti z Xcution nenakopú prdel lebo si to celá naša škola na vás zlizne. Veď to by bola hanba sveta. Takže byť vami si rýchlo hľadám spolubojovníkov. My nemôžeme, ani déčkari. Zostáva ti len éčka alebo..." Shinji sa sekol. "Fuj, to slovo mi nejde ani z papule." Zamrmlal znechutene. "Áčkari." Vyslovila to za neho Hiyori. "Nie to mi nemôžete urobiť!" Ichigo prepadal panike. "Ale áno, takže čav." Odbila ho Hiyori a spolu so Shinjim odišla preč. Ichigo tam najprv zošokovane stál potom naštvane tresol prázdnu peňaženku o zem a poriadne si po nej podupal.

"Ty malý hnusný zradca vieš ako som dostal vyhubované?" Vrčal Gin po Toushirovi potom čo sa vrátil zo školy. "No a? Ty si chcel decko tak ber na seba zodpovednosť." Odbil ho Toushiro. "Ale ty si tiež súčasť tejto rodiny!" Nenechal ho Gin. "Ja som ho nesplodil. Nebodaj mám za teba dostať cez papuľu, keď je takáto podráždená. A kde je vlastne teraz?" Spýtal sa. "Telefonuje s mamou." Zamrmlal a Toushiro sa pousmial. Bol rád, že konečne sa záležitosť s ich mamou vyriešila. Chvíľku bývala s nimi, ale potom sa odsťahovala naspäť do starého domu, kde bývali ešte pred otcovou smrťou tak ju Toushiro chodieval často navštevovať. "A ozaj kúpil si tie čokoládové sušienky, ktoré Rangiku chcela?" Prerušil ho z myšlienok Gin a jeho oči sa doširoka otvorila. "Ja...ja som na to...zabudol..." Zamrmlal a Gin tiež nabral vystrašený pohľad. "Ty somár padaj pre to než ich bude pýtať! Zas tu urobí kvôli tomu cirkus!" Zahrmel a Toushiro sa rozbehol von do najbližšieho obchodu. Nemienil počúvať celý večer sestrine výlevy, že ju nemá ani na toľko rád, aby jej kúpil čokoládové sušienky.

"Mama prečo mi to nechceš prezradiť? Som predsa tvoj syn a mám ťa rád. Tvojho nového priateľa v pohode prijmem, keď ho miluješ a navyše si povedala, že je úplne iný ako bol môj retardovaný otec tak prečo mi ho nechceš predstaviť!? Nie som predsa malé decko. Neodujem sa len preto, že si si našla nového priateľa." Grimmjow nespustil zrak zo svojej mamy, ktorá si vzdychla a ďalej umývala riad. "Grimmjow predstavím ti ho, keď nadíde vhodná doba." Povedala. "A to bude kedy? Keď odídem na výšku? Aj to cez skype, aby si, si bola istá, že ho náhodou nezaškrtím? Veď už spolu chodíte mesiac. Ja som ti Orihime predstavil hneď." Mračil sa. Položila riad a prísne na neho pozrela. "Pozri Grimmjow ja ti ho ešte nechcem predstaviť, pretože sa bojím, že nám to nevydrží. Načo ti budem predstavovať muža, ktorý možno nikdy nebude súčasť našej rodiny. Daj mi ešte mesiac. Potom ti ho prestavím." Povedala a on si vzdychol. "Ty mi ho aj tak nepredstavíš." Zamumlal namrzene a odišiel do izby.

"Ty si totálny debil." Zamrmlal Ulquiorra. "No tak! Sme predsa najlepší kamaráti!" Vrčal Grimmjow na druhej strane mobilu. "To nič nemení na veci, že si debil." Odbil ho Ulquiorra. "Takže to nespravíš?" Zamrmlal Grimmjow. "Samozrejme, že nie. Hádam si, si nemyslel, že vyšlem svojho šesťročného brata, aby sledoval tvoju mamu za akým chlapom ide len preto, že je malý a nenápadný. Vážne Grimmjow už ti z toho prehráva. Kašli na to raz ti ho predstaví a ak sa dovtedy rozídu aspoň sa nebudeš musieť rozčuľovať aký to bol kretén, lebo ho nebudeš poznať." V telefóne nastalo ticho. "Asi máš pravdu." Zamrmlal pochvíľke Grimmjow. "Ja ju mám vždy." Vzdychol si Ulquiorra. "Trhni si." Týmto slovami Grimmjow telefonát ukončil. Ulquiorra položil mobil na stôl a pozrel na svojho brata Ukyoua, ktorý sa hral u neho v izbe s autíčkami. Ten na neho usmial a odhalil dva vypadnuté zúbky. "Ukyou mám pre teba bojovú úlohu, ale nehovor zatiaľ o nej Grimmjowovi, dobre?"

"Som doma!" Zakričal Ichigo a chystal sa na kopanec od otca. Ten však prišiel úplne nečakane spoza jeho chrbta a zrazil ho k zemi. "Oyaji ty somár! Tebe to už fakt hrabe skrývať sa za vchodovými dverami!" Zahrmel, keď mu pricapil tvár k zemi. "Ichigo ja som tu." Z obývačky sa vykukol jeho otec a Ichigo zostal zarazený. "Tak počkať kto ma potom..." Pozrel sa dohora na človeka, ktorý ho ešte stále držal pritisnutého k zemi. "Čau bratranček dlho sme sa nevideli." Zasmial sa dotyčný. "Kaien!?" Vyhŕkol Ichigo.