Sleeping Beauty (5.Kapitola)

A máme tu konečne pokračovanie :-) Dúfam, že sa vám bude páčiť ^^

5.Kapitola

---

"Pohyb! Pohyb! Pohyb!" Soul naštvane zaškrípal zubami. "Neumierame! Hýbeme sa!" To už nevydržal a zdrapil Black Stara za tričko. "Ja sa hýbem!" Zavrčal. "Nie! Ty sa vlečieš! Za tie dva roky si vyšiel z cviku. Ide to s tebou dole vodou." Vzdychol si. "Black Star!" Ohriakla ho Tsubaki. Soul ho pustil a cúvol dozadu. Áno, jeho kondička stála za nič, pretože tu nebola Maka, ktorá by ho hnala dopredu a neustále do neho hustila, že musia trénovať. Maka... Keď si na ňu spomenul do nôh sa mu vliala nová sila a on sa rozbehol vpred tak rýchlo, že Black Starovi ovisla sánka. S Tsubaki si vymenili prekvapené pohľady a bežali za ním hlbšie do lesa. "Hej Soul! No tak Soul čakaj!" Vtom sa všetci traja zastavili a prekvapene pozreli pred seba. Les bol pokrytý tŕním. "Čo to má byť?" Zašepkala Tsubaki. "Je tu." Zaznel Soulov nahnevaný hlas. "Žiačka Thirteenth Fairy." Jeho práva ruka sa zmenila na čepeľ kosy. "Tsubaki." Black Star na ňu pozrel a ona sa premenila na dva malé kosáky spojené reťazou. "Vylez von mladá čarodejnica! Ja všemocný a najlepší zbrojár Black Star sa ťa nebojím!" Zakričal do ticha a Tsubaki si pre seba vzdychla. Vtom miestom zaznel slabý chichot. Soul sa obzrel na všetky strany, ale nedokázal určiť miesto odkiaľ chichot prichádza. Vtom sa ozval šuchot z koruny jedného stromu a Soul viac nepotreboval vedieť. Skočil tam pripravený okamžite zaútočiť. Black Star ani nestihol zareagovať a ozvať sa, že on ju mal prvý napadnúť, keď sa Soulova čepeľ z ničoho nič premenila znovu na ruku a do neho vrazilo tŕnie, ktoré ho pritlačilo k najbližšiemu stromu a obmotalo ho tak silno, že sa ani pohnúť nemohol. Black Star prekvapene pootvoril ústa. "To čo si urobil Soul?! Ty si úplne zaspätkoval! Zbláznil si sa?!" Vrieskal na neho, ale Soul mu nebol schopný odpovedať len s úplne bledou tvárou a vyľakaným pohľadom ďalej hľadel do koruny stromu. "Soul čo sa stalo?" Spýtal sa ho Black Star, ktorý si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Z koruny stromu sa znovu ozval chichot a Black Star slabo zavrčal. Odrazil sa od zeme a aj on tam vletel, no nikto tam nebol. "Čo to..." Zamumlal a vtom za sebou započul slabé šuchnutie. V poslednej chvíli sa otočil a odrazil útok kosy, ktorá ho skoro presekla. Nestihol sa ani len poriadne na nepriateľku pozrieť, pretože sa hneď rozplynula v červených lupeňoch ruží. "Do čerta." Zamumlal a skočil k Soulovi. Kosákmi začal prerezávať tŕnie, ktoré ho držalo. Soul sa nebol schopný pohnúť, nebol schopný vydať hláska len nemo hľadel pred seba s tou istou vyplašenou tvárou. "Do čerta Soul, čo je s tebou?!" Skríkol na neho Black Star. "Asi sa ma trochu zľakol." Ozvalo sa za ním. Prudko sa otočil pripravený znovu zaútočiť, no keď zbadal mladú čarodejnicu jeho tvár nabrala prekvapený a zároveň zhrozený výraz. "Black Star to je..." Zašepkala Tsubaki. "Ale, ale aj ty sa zľakol ako vidím." Uškrnulo sa dievča a jej zelené oči si ho posmešne premerali. "Maka..." Povedal Black Star úplne ticho, no čarodejnica ho počula. "Takže ty ma poznáš? Nevedela som, že už som až tak slávna." Zatočila sa a jej dva, do pol chrbta, siahajúce copy popolovo blonďavej farby sa tiež zavlnili do kruhu. Napravila si čierny čarodejnícky klobúk s červenou ružou, ktorý sa jej trošku zošmykol z hlavy. Tej isto krvavo červenej farby ako bola ruža mala aj mašličku, ktorou mala zaviazaný čierny plášť. Čierny korzet bol tiež ozdobený krvavo červenými drobnými vzorcami ruží. Ruky mala skryté v čiernych bezprstových rukaviciach, ktoré jej siahali tesne pod plecia, a tak si Black Star všimol jej krvavo červene nalakované nechty. Mala na sebe krátku čiernu sukňu a až po stehná dlhé čierne čižmy na opätku. To nebola Maka, ktorú poznal. To nebola zbrojárka, ktorá chránila ľudské života pred čarodejnicami. To bola čarodejnica, ktorá im brala životy. "Maka prečo? Čo sa ti stalo?" Šepkal zhrozený Black Star. Prekvapene na neho pozrela. "Nič." Uškrnula sa a v ruke sa jej sformovala čierna kosa pokrytá tŕňmi a červenými ružami. "Iba ťa musím zabiť!" Zasmiala sa a zahnala sa po ňom. Odskočil na stranu, no ona sa objavila za ním. Vykryl jej útok kosákmi.

Zatiaľ sa Soul spamätal zo šoku a snažil sa dostať z tŕnia, ktoré Black Star nestihol rozseknúť. "Do čerta! Tak kurva povoľte!" Zvrieskol a konečne sa mu podarilo vyslobodiť si jednu ruku.

"No tak Maka! To som ja Black Star a Tsubaki! Ty nás nespoznávaš!?" Black Star sa vyhýbal jej ranám kosy. "Si zbrojár! Si len odpad, ktorý treba odstrániť z tohto sveta." Hovorila mu stále dookola s blaženým úsmevom na krvavočervených perách. Black Star na ňu zazrel. "Čo teraz?" Šepkala prestrašená Tsubaki. "Nič, ak to nejde po dobrom tak po zlom." Zavrčal a jeho dva kosáky sa zmenili na meč. Vyslal tiene rovno na Maku, ale tá pred nimi začala odskakovať až sa nakoniec znova rozplynula v ruže a zmizla. "Kde je!?" Black Star sa začal obzerať okolo seba. To čo zbadal však nebola Maka, ale... "Otec?" Prekvapene pozrel na svojho otca. Obávaného White Stara, ktorý zničil toľko nevinných ľudských životov, ktorým Black Star tak opovrhoval a nenávidel ho. "Čo to má byť! Čo to je! Zmizni ty bastard!" Rozbehol sa na neho a začal do neho udierať mečom. Jeho otec s chladnou tvárou, ale s krvilačnými očami, ktorých sa ako malý vždy bál všetky jeho útoky odrazil. "Black Star čo to robíš!?" Tsubaki sa z ničoho nič premenila do svojej ľudskej podoby a odskočila od neho preč rovno k White Starovi akoby chcela jeho otca chrániť. "Tsubaki čo to robíš!? Ako ho môžeš chrániť?! Ako si ma mohla tak zradiť!?" Vrieskal po nej. "Čo to hovoríš Black Star!? Veď je to Soul!" Zakričala po ňom a Black Star prekvapene pozrel na svojho otca. Ten k nemu pristúpil. "Nie! Choď odo mňa preč ty bastard!" Black Star pred ním začal cúvať, no jeho otec ho chytil za tričko a dal mu facku, jednu, druhú, tretiu. "Black Star to som ja Soul!" Po štvrtej facke sa obraz otca začal rozplývať a namiesto neho sa tam objavil Soul. Black Star na neho prekvapene pozrel. "Soul čo to...čo..." Zakoktal sa. "Black Star ona používa tvoje spomienky, aby ich využila proti tebe! Ak uvidíš niečo hrozné a trpké zo svojej minulosti je to len ilúzia! Dokážeš ju silou svojej duše zničiť len si musíš uvedomiť, že to nie je skutočné!" Soul sa mu díval priamo do očí a Black Star postupne začal všetko vnímať až sa nakoniec ukľudnil a už s vyrovnanou tvárou prikývol. "Dobre." Zašepkal. Soul sa usmial a odstúpil od neho. "Black Star!" Pribehla k nemu prestrašená Tsubaki. "Už je to v poriadku. Prepáč, že som ti spôsobil starosti." Pozrel na ňu s tým jeho pohľadom neprekonateľného bojovníka a Tsubaki sa usmiala. "Black Star." Zašepkala a znovu sa zmenila na meč. "Ale, ale. Niekto sa vyzná v mojich a matkiných kúzlach." Ozvalo sa zhora stromu, kde sedela Maka s jednou nohou prekríženou cez druhú v rukách držiac kosu. Na tvári mala povrchný výraz a dívala sa na nich ako na obyčajné špiny. Black Star zaškrípal zubami a chcel sa na ňu znovu vrhnúť, ale Soul ho zastavil. "Nechaj to na mňa. Toto je môj boj, moja zodpovednosť." Zašepkal a Black Star pochvíľke prikývol. Soul k nej prikročil. "Maka ak chceš nahliadni do mojich myšlienok. Nahliadni do nich a nájdeš tam seba! Ty nie si čarodejnica si moja majiteľka, ja som tvoja zbraň! Pamätáš sa na naše prvé stretnutie? Hral som na klavír a ty si ma potajme počúvala. Povedala si, že sa ti moja hra veľmi páči, a že chceš aby sme boli partneri!" Maka na neho zazrela, ale zvedavosť jej nedala a nahliadla do jeho mysle. Jej vyrovnanú tvár nahradila prekvapená a ona pokrútila hlavou. "To nie je pravda! Klameš ma!" Zakričala po ňom. "Nie, neklamem. Spomeň si na naše večné doberanie, hádky, tréningy. Na okamihy kedy sme jeden druhého podporovali! Na tvoje večné čítanie tých stupídnych románov a moje nevydarené pokusy vytiahnuť ťa na basketbal. Tche, na loptové hry si fakt poleno Maka!" Hovoril a s každým jeho slovom našla v jeho myšlienkach jednu spomienku. Neustále krútila hlavou. "Nie! Nie! Ty mi klameš! Chceš ma len poštvať proti matke!" Vrieskala. Dokonca už aj stála na nohách a zoskočila dole za Soulom pripravená na neho zaútočiť. "Maka, Thirteenth Fairy nie je tvoja matka! Tvoja mama je zbrojárka tak ako ty! Je pre teba veľkým vzorom. Vždy si chcela byť ako ona! Chcela si zo mňa spraviť kosu smrti tak ako ona spravila kosu smrti z tvojho otca Spirita! Spomínaš si na neho!?" V jeho spomienkach našla obraz červenovlasého usmiateho muža. "Nie! Ty klameš!" Vrhla sa na neho s kosou, no on jej útok zablokoval svojou čepeľou kosy, ktorú si vytvoril z ruky. "No tak Maka to si nespomínaš ani na mňa!?" Pozrela do jeho červených očí a vtom...

"Mojej zbrojárky sa nikto nedotkne!" Vybavila sa jej jedna jediná spomienka. Krátka a rozmazaná. Nevidela dobre okolie ani tváre, ale videla jeho. Bielovlasého chlapca s červenými očami, ktorý sa nad ňou krčil zatiaľ, čo ona ležala na zemi a chránil ju pred nejakým mužom, ktorý jej chcel ublížiť.

"Soul." Zašepkala prekvapene, keď vtom ju chytili tiene a zviazali ju tak že sa nemohla ani pohnúť. Jej kosa padla na zem a rozplynula sa. Chcela sa z tieňov dostať, ale nešlo to. Black Star využil jej nepozornosť. Začala sa z nich silno šklbať, keď vtom jej niekto položil ruky na plecia. Bol to Soul. Nevedela čo má robiť ako reagovať. Tá jediná spomienky, ktorá sa jej vyjavila ju úplne zmiatla. "Maka ukľudni sa. My ti neublížime. Nikdy by som to nedopustil a ty to vieš. Si moja zbrojárka a ja nedovolím, aby sa ti hocičo stalo." Prihováral sa jej kľudným dôverným hlasom. V jeho červených očiach nevidela žiadny hnev, žiadnu túžbu po jej zabití. Nie, v tých očiach videla domov, ktorý ju zahreje, oporu, dôverného priateľa, lásku. Pomaly sa začala ukľudňovať. Prestala sebou šklbať a nechala svoje telo padnúť do jeho náručia. "Soul..." Zašepkala znovu. Bol pre ňu tak neznámy a pritom tak blízky jej srdcu. "Maka už ťa nikdy nenechám odísť. Všetko bude zase v poriadku." Tuhšie ju objal.