Le Bien qui fait Mal (11.Kapitola-Kurosaki Ichigo)
A po dlhej dobe pokračovanie xD Ospravedlňujem sa za moju spomalenosť xD
11. Kapitola
(Kurosaki Ichigo)
"V skutočnosti som si myslel, že jedávate ľudí." Uškrnul sa a Rukia na neho vypľula vodu, ktorou práve zapíjala kura. "Čože!? Fuj, ty si ale nechutní." Znechutene na neho pozrela a on si rukávom pretrel mokrú tvár. "Neviem kto je nechutnejší, keď si práve na mňa vychrstla vodu." Zašomral. "Prečo by som mala jesť ľudí? Vy nás nebodaj tiež požierate!?" Zhíkla a tentokrát si s ňou Ichigo vymenil prekvapený pohľad. "Zbláznila si sa?! Nie som nejaký kanibal!" Vtom sa začala smiať a on sa naštval. "Čo je na tom vtipné?" Spýtal sa jej. "Nič len si povedal, že nie si kanibal. Kanibal je človek, ktorý požiera druhého človeka, ale my sme démoni. Vieš vyznelo to akoby si nás pokladal za rovnocenných s ľuďmi." Usmiala sa a on sa pozrel do zeme. Áno, pokladal ich za monštrá. Tak príšerné, že nemôžu byť ani hodné porovnávania sa s ľuďmi. Ale... Rukiu u seba v izbe skrýval už tri dni. Mal dosť času, aby ju spoznal. Povedala mu o svojej minulosti, dozvedel sa kto bol Kaien ako ho milovala a ako ju zradil. On jej povedal o svojej minulosti a zistil, že sú si veľmi podobné. Zatiaľ čo jeho rodičia zomreli rukou démonov ona prišla o rodičov ľudskou rukou. Nerád to priznával, ale ľudia sa až tak od démonov nelíšili. Zistil aj, že démoni nie sú až také monštrá za aké ich mal. Len chcú nájsť svoj pokoj na zemi, čo im však ľudia nedovolia. "A čo tvoja sestra?" Spýtala sa ho a on na ňu namrzene pozrel. "Nič moc." Zamumlal. "Nemal by si sa s ňou hádať ona za nič nemôže." Vzdychla si. Bolo to asi tak pred dvoma dňami, čo prišiel do izby s červeným lícom po facke a oznámil jej, že jeho sestra už nie je panna.
"Ja len nechápem prečo urobila takú sprostosť." Zašomral. "Sprostosť? Počula som vašu hádku až sem a neviem kto je sprostejší. Dievča, ktoré sa zaľúbilo alebo chalan, ktorý strieda baby v posteli ako ponožky." Uškrnula sa a on sa začal červenať. "To tak nie je! Nerob zo mňa sukničkára!" Vrieskal pobúrene. "Ach, ty si teda riadny nervák. Hneď ťa všetko vytočí. Nechcem si ťa ani len predstaviť čo by si robil keby si bol démon. Veď by si rozbíjal všetko okolo seba." Znovu sa uškrnula a on na ňu prekvapene pozrel. "Mohol by som byť démon?" Spýtal sa jej a ona prikývla. "Ani nevieš koľko ľudí sa už nechalo premeniť na démonov. Ja som čistokrvná, ale sú démoni nazývaný Demi, ktorý boli predtým ľudia." Vysvetľovala mu. "Prečo sa preboha nechali zmeniť na démonov?" Nechápal. "Dôvody mali najrôznejšie, ale tie najčastejšie sú pomsta a láska." Pozrela do jeho hnedých očí. "Láska?" Spýtal sa akoby nerozumel a ona prikývla. "Veľakrát sa človek zaľúbi do démona a naopak. Neviem prečo je to tak ale medzi démonom a človekom dokáže vzniknúť veľmi silné puto a aj keď sa nazačiatku nenávidia začnú sa milovať a aby človek mohol byť s démonom, mať s ním rodinu a nesmrteľní život tiež sa stane jedným z nás. Škoda, že to skôr nejde naopak, že sa démon nedokáže premeniť na človeka." Smutne sklonila hlavu. "Keby som bola človek tak Kaien..." Vtom k nej pristúpil a z ničoho nič ju pobozkal. Prekvapene na neho pozrela a keď sa od nej oddialil na čisto zaskočená sa dotkla svojich pier. "Nespomínaj ho stále. On je minulosť a ak sa na neho aj podobám neporovnávaj ma s ním." Zašepkal. "To som nikdy nerobila!" Vyhŕkla, keď vtom sa znovu k nej naklonil a začal ju bozkávať na krku, na pleciach a postupoval stále nižšie a nižšie. Stiahol jej nižšie nočnú košeľu, ktorú mala na seba a začal jej jemne sať drobné prsia. Rukia sa snažila potlačiť vzdychy a pokúsila sa ho od seba odsotiť, ale bola ešte stále slabá tak ho škrabla po krku pazúrmi. Oddialil sa od nej, ale nepozrel na ňu s hnevom. Vôbec mu to nevadilo a bolo vidno, že sa nenechá odradiť. Zotrel si krvácajúci pramienok na krku a znovu sa k nej začal blížiť, ale ona cúvla. "Č-Čo to robíš!?" Vyhŕkla. "Neviem." Zašepkal a znovu jej začal bozkávať celé telo. "Viem len jedno, že ťa chcem. Veľmi. Pamätáš si, keď si ma vtedy v lese tak ponížila?" Uškrnul sa a ona sa tiež musela uškrnúť. "Vtedy to skončilo len pri dráždení, ale teraz zájdeme ďalej. Prinútim ťa kričať moje meno. Prinútim ťa, aby si sa zamilovala do mňa a na neho zabudla." Šepkal. "Ale ja..." Zrazu sa jej z hrdla vydral ston pretože jej rukou zašiel medzi nohy. "Hlavne mi nehovor, že to nechceš si tam úplne vlhká." Uškrnul sa zvodne a ona sa začala červenať. "Chceš to. Povedz to nahlas." Priadol jej do ucha a pritom ju stále dole dráždil. Snažila sa potlačiť stonanie, ale nešlo to a nakoniec mu úplne podľahla. "Ch-Chcem to." Zašepkala a on sa usmial. Vyzliekol si nohavice a roztiahol jej nohy. Pomaly do nej vnikol. Zakusla si do ruky, aby rozkošou nevykríkla. On jej však potom tú tuku odsunul, začal jej pery zamestnávať bozkami a pritom sa v nej pohyboval. Najprv pomaly potom však zrýchľoval. Docielil to čo chcel. "Ichigo." Opakovala stále dookola jeho meno. Usmial sa a poslednýkrát prirazil. Ich telá sa prehli v slastnom orgazme. Rukia potom zostala v nemom úžase. Čo to urobila? Čo to preboha urobili? Cítila to. Cítila puto, ktoré sa medzi nimi vytvorilo.
V ten večer sa chystala odísť. Chcela odísť kým je Ichigo preč. Vedela, že by ju prehováral. Už otvárala okno, z ktorého sa chystala skočiť do rúška tmy, keď vtom sa dvere izby otvorili. Stál v nich zadychčaný Ichigo. Rýchlo ju pritiahol k sebe a do ruky jej vložil prekrásny biely kvet. Prekvapene sa naň pozrela. "Oleander." Zašepkala. "Rukia..." Prehovoril a ona mu pozrela do očí, v ktorých videla odhodlanie a túžbu. "Chcem, aby si zo mňa spravila démona." Vyhŕkol.
Komentáre
Zverejnenie komentára