Cantarella (15.Kapitola - The End)

Posledná kapitola Cantarelly. Dúfam, že sa vám poviedka páčila, a že ste s koncom spokoní :-) Táto poviedka mi tak ako ostatné dopísané bude chýbať... ďakujem za jej čítanie :-)

A ešte jedna dobrá správa. Zajtra pribudne recenzia na BHSNE (III.séria) a vo štvrtok 1.Kapitola :-)

15.Kapitola


O dva roky neskôr...

"Mám ti jednu zaťať po papuli Ichigo? Ty nevďačný somár dal som ti svoje kniežatstvo, dostal si ušľachtilé priezvisko Kuchiki, ututlal som tú vec so Shinigamim, ale ty si stále nespokojný." Byakuya na neho zazrel a Ichigo skoro z kože vyskočil. "Tak po prvé to ty si, si prvý začal s tým, že moja žiarivá hlava púta moc pozornosti, keď náhodou idem do mesta a hneď sa na mňa poddaní vrhajú a vyznávajú mi svoju náklonnosť načo ty iba žiarliš! Po druhé moje priezvisko Kurosaki bolo oveľa lepšie ako Kuchiki! A po tretie ututlal to kráľ tým, že z toho obvinil Aizena takže odvisol nie len za zradu kráľa, ale aj za to, že bol Shinigami!" Vychrstol na neho. Byakuya sa chystal, že mu naozaj jednu vrazí, keď ich prerušil Grimmjowov otrávený hlas. "Toto stretnutie kniežatstiev Kuchiki a Jeagerjaquez bola zbytočná strata môjho drahocenného času mohol som byť radšej doma a venovať sa svojej manželke, dvojčatám a Yukiovi a nie počúvať vaše idiotské každomesačné hádky." Zamrmlal. "Čo sa ti neľúbi ty namyslenec Orihime so Sorom, Mikomi a Yukiom prišli s tebou po stretnutí sa im môžeš kľudne venovať!" Vyštekol na neho Ichigo. "Dobre porada o ničom je u konca!" Uškeril sa Grimmjow a vyletel z miestnosti. Obidvaja nemo pozreli na rozrazené dvere, keď vtom sa z diaľky ozval detský smiech. Ichigo sa usmial, vedel komu patrí. Ani nie o minútu sa v dverách objavil malý čiernovlasý chlapček s hnedými očami, ktorý mohol mať tak okolo dvoch rokov. "Papa! Papa!" Zakričal na Ichiga a vrhol sa mu náručia. Ichigo sa s ním zdvihol a chlapček mu chytil líce. "Poď sa hrať!" Povedal a Ichigo sa začal smiať. "Hneď Renji, ale najskôr pôjdeme navštíviť tvojho strýka dobre?" Chlapček prikývol. Vo dverách sa zjavila udýchaná Rukia. "Renji čo som ti hovorila?! Nevyrušuj ocka pri práci!" Dobehla za ním a chlapček na ňu previnilo pozrel. "To nevadí už sme aj tak dávno skončili." Usmial sa a tiež ju objal. "Tak čo ideme?" Spýtal sa a ona prikývla. "Poď Renji ideme sa obliecť." Zobrala chlapčeka a ten ju tuho objal okolo krku." Obidvaja odišli preč a Ichigo sa tiež chystal na odchod, keď ho zastavil Byakuya. "Už ti mlieko po brade netečie ako kedysi. Som na teba pyšný." Povedal s vážnou tvárou. Ichigo sa na neho usmial. "Ďakujem. Vďačím zato aj tebe." Zašepkal a odišiel preč. Na Byakuyovej tvári sa objavil nebadaný úsmev.

"Idete ho navštíviť?" Spýtal sa Grimmjow Ichiga, ktorý nasadol aj spolu s Renjim na Zangetsua. Rukia k ním podišla na Sode no Shirayuki. "Áno, dnes je výročie jeho smrti." Zašepkal Ichigo. "Viem už sme tam boli." Pozrel na Orihime, ktorá sedela na lavičke a s úsmevom pozorovala ako sa Yukio hral s modro vlasými dvojčatami. Yukio sa stal Grimmjowovým zverencom. Aj on, aj Orihime ho brali ako vlastného syna. "Som rád." Usmial sa Ichigo a popohnal Zangetsua.
Zastavili sa až pri veľkom útese, kde zosadli z koňov a chytili za ruky malého Renjiho, ktorý celý šťastný skákal a ťahal rodičov dopredu, k hrobu, ktorý sa nachádzal na útese. Všetci sa tam zastavili a Rukia položila ku krížu modrú kyticu ruží. Začali sa modliť a ich syn sa ich pritom snažil napodobniť. Potom na seba obidvaja pozreli a chytila sa za ruky. Renji odbehol ku koňom a začal Zangetsua a Sode no Shirayuki kŕmiť trávou, ktorú im trhal. "Ichigo..." Zašepkala Rukia a on na ňu pozrel. "Ďakujem." Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. "Nie to ja ďakujem tebe. Za všetko." Chytil do rúk jej tvár a nežne ju pobozkal. "Mama! Papa! Poďte!" Zakričal na nich nedočkavý syn. Oni sa ešte raz otočili k hrobu. "Ďakujeme aj tebe Renji." Zašepkal Ichigo a obidvaja sa vybrali sa synom. Áno, Ichigo bol teraz šťastný. Vďaka svojej rodine, vďaka svojmu bratovi Renjimu a hlavne vďaka Rukii sa naučil ovládať svojho diabla. Už nikdy viac nemusel nikoho zabiť, už nikdy viac sa nemusel poddať jeho skazeným slovám a spolu s diablom sa aj navždy rozplynula spomienka na jed menom Cantarella.

THE END


*******************************************************************************************

Poznámka autora: Toto bola moja inšpirácia k vytvoreniu Cantarelly.

Komentáre

Zverejnenie komentára