Cantarella (14.Kapitola)

Predposledná kapitola Cantarelly. A ešte jedno dievča Lizzy si založilo nový blog a poprosilo ma, či by som nehodila na blogu link tak ak máte záujem tak TU si môžete pozrieť jej blog.

A späť k Cantarelle. Dúfam, že sa vám táto kapitola bude páčiť :-)

14.Kapitola

---

"Moje meno je Abarai Renji a zatýkam ťa za vraždy nevinných žien!" Kričal malý päťročný Renji na dreveného strašiaka a mieril na neho dreveným mečom. "A ja som Kurosaki Ichigo a tiež ťa zatýkam!" Zvrieskol o rok starší Ichigo a tiež namieril na strašiaka dreveným mečom. "Áno, my sme ...em..." Renji sa sekol. "Čo sa stalo?" Spýtal sa ho Ichigo. "Ichi-nii sme bratia, ale nemáme rovnaké priezviska. To je na nič chcel som vytvoriť prezývku z našich priezvisk." Mrmlal. Ichigo sa zamyslel a pochvíľke si buchol päsťou po dlani. "Už to mám! Budeme bratia Kurorai! Kuro z môjho priezviska Kurosaki a Rai z tvojho Abarai." Povedal a Renjimu sa rozžiarila tvár. "Ichi-nii ty si najlepší!" Zasmial sa obidvaja znovu namierili meče proti strašiakovi. "Tras sa hrôzou, pretože bratia Kurorai ťa prišli za tvoje podlé činy zabiť!" Zvrieskli na neho jednohlasne.

"Renji..." Ichigo prekvapene hľadel na Renjiho, ktorý sa s mečom v ruke zastavil len kúsok od jeho hrude, kde mieril presne na srdce. "J-ja...." Koktal.

"Na čo čakáš?! Zabi ho!" Zakričal na neho Aizen. Renji vydesene pozrel na Ichiga. "Renji..." Ichigo chytil do ruky ostrie, ktorým na neho mieril. "Bojuj s tým démonom!" Zakričal. Renjimu sa meč v ruke začal veľmi triasť a potom ho pustil na zem. S bolestivým krikom padol na kolená a chytil si hlavu. Ichigo sa k nemu sklonil a pevne ho chytil za plecia. "Renji nepočúvaj ho! Nech ti už hovorí čokoľvek, nezabúdaj ty si ten, ktorý má nad ním moc! To ty mu vládneš!" Renjiho telo sa ešte chvíľku od bolesti triaslo ale pochvíľke už kľačal bez najmenšieho pohybu. Zložil si ruky z hlavy a spustil ich vedľa seba. "Renji?" Ichigo si nebol istý kto získal kontrolu. Diabol alebo jeho brat? Renji k nemu pomaly zdvihol zrak a Ichigo v tých hnedých očiach plných viny a zahanbenia našiel svojho brata. "Ichigo prepáč." Zašepkal a Ichigo sa usmial. "Nemáš sa mi začo ospravedlňovať." Povedal.

"Čo to má byť? Tche, obidvaja ste nepodarení bastardi." Zavrčal Aizen. Ichigo s Renjim sa zdvihli a s hnevom na neho pozreli. Obidvaja tasili svoje meče. "Tras sa hrôzou, pretože bratia Kurorai ťa prišli za tvoje podlé činy zabiť!" Povedali jednohlasne.

"Tak to nepôjde." Luskol prstami, stráže priviedli spútanú ženu a hodili ju pred Aizena. Ten sa uškrnul, postavil ju na nohy a priložil jej ku krku nôž. Ichigove oči sa rozšírili hrôzou. "Hisana!" Chcel sa k nej rozbehnúť, ale Aizen ho zastavil. "Ešte jeden krok a je mŕtva. To by si chcel Ichigo? O jednu matku si už pri pôrode prišiel, chceš stratiť aj túto, čo ťa vychovávala ako vlastného syna?" Spýtal sa ho s úškrnom a Ichigo slabo zavrčal. "Ty bastard! Okamžite pusti moju ženu!" Byakuya sa snažil vyprostiť zo zovretia stráže. "Teraz je už neskoro. Mal si mi dať svoje kniežatstvo, keď som ho pekne pýtal." Aizen mu venoval opovržlivý pohľad. Ichigo sa zastavil. Čo má robiť? Vtom k nemu pristúpil Renji. "Nezabúdaj on je len obyčajný človek. My máme diablov, ktorý nás robia rýchlejšími a silnejšími." Zašepkal tak aby to počul len on. Ichigo vedel, čo tým myslí. Rýchlosť. Musí byť rýchli. "Budem tvoj štít." Znovu zašepkal Renji. "Čo si to tam vy dvaja šepkáte?" Zazrel na nich Aizen. Nato sa Ichigo odrazil od zeme a v sekunde bol pri Aizenovi. Podarilo sa mu vytrhnúť z jeho zovretia Hisanu, ale Aizen sa po ňom zahnal mečom, no to už tam bol aj Renji, ktorý Aizenov útok zablokoval. Obidvaja od neho odskočili na bok, ale na to ich obkolesili Aizenovi vojaci. "Hisana drž sa pri mne." Ichigo ju silno objal jednou rukou a druhou pred seba namieril mečom, aby ich mohol chrániť. Renji zovrel pevne v obidvoch rukách svoj meč. "Vy hlupáci. Mali ste utiecť. Je ich veľmi veľa." Šepkala Hisana. "Tak to teda nie." Odbil ju Ichigo. "A čo si myslíte, že sami zmôžete?" Vysmial ich Aizen a celá jeho armáda tasila meče. "Sami nič." Ozvalo sa zrazu pri obrovských vchodových dverách. Všetci sa otočili tým smerom a zbadali drobnú postavu zahalenú v čiernom s maskou veľmi podobnej tej akú nosil Shinigami. V miestnosti narástol šum, ktoré prerušilo Ichigove zhrozené: "Rukia!" Osoba si po tom oslovení sňala masku a dve modrofialové oči s úsmevom pozreli na neho. "Rukia čo tu robíš?" spýtal sa Renji a ona venovala svoj pohľad jemu. "Renji som rada, že si to zase ty." Povedala a on sa usmial. "Rukia prečo ma nikdy nepočúvaš! Hovoril som ti zostaň TAM!" Kričal po nej Ichigo a Rukia na neho zazrela. "Tche, hádam si, si nemyslel, že ťa nechám samého ísť a navyše mám pomoc." Usmiala sa a dovnútra vošli ďalšie dve zahalené postavy, ktoré si tiež sňali masky. Grimmjow skoro z kože vyskočil a museli ho chytiť štyria strážcovia, aby sa nerozbehol tým smerom. "Yukio ty somár! Hovoril som ti, aby si sa o ňu postaral a nie ju doviedol rovno k nepriateľovi!" Vrčal po chlapcovi, ktorý mu vyplazil jazyk. "A ja som vám povedal, že je v najlepších rukách. Nič sa jej nestane." Povedal. "Grimmjow nekrič na neho! Ten chlapec toho pre mňa spravil veľa! A navyše...musíme si vyjasniť pár tajomstiev, o ktorých si mi nepovedal." Orihime na neho hodila vražedný pohľad a on na sucho preglgol. "Úžasné. Prišli vám pomôcť dve ženy a jedno decko. To si naozaj želáte všetci zomrieť?" Uškrnul sa Aizen. "Už ti hovorila, že má pomoc." Dovnútra vstúpila ďalšia osoba a všetci zostali v úplnom ohromení akoby sa pred nimi zjavil sám pán boh. Kráľ Ichimaru Gin pozrel na Aizena a ten na neho zazrel. "Rukia-chan nás o všetkom informovala Aizen. Vieš aký trest ťa čaká za zradu kráľa a celého kráľovstva?" Spýtal sa ho pokojne a za ním sa objavilo celé jeho vojsko na čele s Isshinom. "Oyaji?!" Ichigo na neho šokovane pozrel. "Máš problém synak a ver tomu, že keď sa tu skončí táto šou dostaneš pekne cez papuľu." Zazrel na neho. "Tak čo Aizen ešte máš chuť bojovať? Moje vojsko je oveľa väčšie ako to tvoje? A nesnaž sa využiť Byakuyu a Grimmjowa ako štít, pretože..." Muži v prvých radoch namierili lukmi na vojakov, ktorí držali Byakuya a Grimmjowa v zajatí a tí sa okamžite vzdali. "To nedopadne dobre." Dopovedal stále usmiaty Gin. Aizen zaťal ruky v päsť. Vedel, že prehral, ale nemienil sa len tak vzdať. "Tak to teda nie!" Zakričal a pozrel na Rukiu. "Zabi ju!" Zakričal. Vzduchom niečo zasvišťalo a Ichigo zostal v úplnom šoku. Šíp. Nevšimol si muža, ktorý sa skrýval v tieni tmy, kľačiaci na parapete okna a teraz... Jeho telo sa automaticky pohlo dopredu, hnané silou diabla, ale ani to mu nestačilo, aby predbehol šíp. "Rukia!" Zakričal. V poslednej chvíli sa však niekto pred ňu hodil. Rukia zhrozene pozrela na Renjiho, ktorého šíp zasiahol do hrude. Do očí sa jej nahrnuli slzy a v poslednej chvíli ho zachytila, aby nepadol na zem. "Renji!" Zakričala a on sa na ňu s úsmevom pozrel. "Prepáč mi to aký som na teba bol." Zašepkal. "Nie, nie. Nemáš sa mi začo ospravedlňovať a nerozprávaj! Bude to v poriadku." Presviedčala samú seba, no on slabo pokrútil hlavou a pritom vykašľal krv. To už bol pri nich aj zhrozený Ichigo. "Nie. Renji, Rukia má pravdu budeš v poriadku sila diabla ťa vylieči. No tak!" Chytil ho za ruku. "Obidvaja vieme, že na toto moc diabla nestačí." Zašepkal a Ichigo sa snažil potlačiť slzy. Vedel to, ale to predsa nemôže byť tak. Nie, ešte nemôže zomrieť! Teraz, keď sa zmierili. Chce si s ním dať priateľský zápas s drevenými mečmi ako kedysi, zajazdiť na koňoch, ísť poľovať, chce aby sa navzájom doberali. Je toľko vecí, ktoré musia doháňať on predsa... "Rukia." Prerušil ho jeho slabnúci hlas. "Milujem ťa, ale viem, že ty miluješ Ichiga. Chcem, aby si s ním bola šťastná. A ďakujem za tie krásne chvíle prežité s tebou." Pohladkal ju po líci a ona mu jeho ruku silno chytila. "Renji prosím...nie...neopúšťaj nás." Vzlykala. Renji sa otočil na Ichiga. "Ichi-nii..." Povedal mu bratským oslovením z detstva a Ichigo silno stisol jeho druhú ruku. "Ďakujem ti, že si bol zrovna ty mojim bratom a prepáč za všetko."

"Nie, nemáš sa mi začo ospravedlňovať Renji. Si úžasný mladší brat." Zašepkal Ichigo a Renjiho pery sa usmiali. "To som rád." Zašepkal a jeho oči sa navždy zatvorili. "Renji?" Zašepkal Ichigo a potriasol ním akoby si len namýšľal, že na malú chvíľku zaspal a znovu sa mal prebudiť. Cítil ako ruka, ktorú mu stále drží chladne. "Renji no tak..." Ani si neuvedomil, že mu po lícach stekajú slzy. Jeho brat mu už viac neodpovedal.