Bleach High School never ENDS! (1.Kapitola)

Tamdadadááá týmto otváram pokračovanie III.série BHSNE :-) Dúfam, že sa vám prvá kapitola bude páčiť, a že vám táto poviedka ako aj predtým zlepší náladu :-)

1.Kapitola

---

"Ichigooooo!!!" Ichigo sa nestihol ani len poriadne prebrať už letel von oknom rovno na trávu. Prekvapene sa zviechal zo zeme a pozrel hore do okna, z ktorého vykukol Isshin. "Syn môj prvorodený nepodarený koľko je hodín?!" Zaziapal na neho zhora. "Ja ti takú vrazím ty starý somár! Ako si len dovoľuješ vyhodiť ma von z vlastnej izby?!" Zvrieskol na neho Ichigo. "Ako sa to so mnou rozprávaš ty sopliak ryšavý?! A neodpovedaj mi na otázku otázkou!" Odbil ho. Ichigo mu chcel niečo odseknúť, ale nestihol lebo Isshin zaliezol, no hneď nato sa znovu v okne objavil aj z jeho mobilom. "Ahoj Rukia-chan ten mecheche zase zaspal takže príde neskôr. Je mi ľúto, že máš tak pripečeného priateľa, vážne netuším po kom je taký idiot. Dobre, maj sa." Dovolal s ňou a šľahol Ichigovi mobil do hlavy. "Volala ti Rukia, máš si švihnúť." Zamumlal. "Čo?! Ty chuj ako sa opovažuješ dvíhať moje hovory! Jediný idiot v tejto rodine si ty a keď už tak zdedil som to po tebe!" To ich hádka už privolala aj Karin, ktorá sa objavila v okne svojej izby. "Obidvaja si zavrite tie nevymáchané huby lebo keď zleziem za vami nakopem vám prdele!" Zakričala a nastalo hrobové ticho, po ktorom sa Isshin spakoval z okna a Ichigo zaliezol naspäť do domu. Karin sa pozrela ešte na okolitých susedov, ktorý ako vždy túto každodennú scénku sledovala z okien. "A vy čo čumíte? Nemáte svoje problémy?! Už ste si mohli na toto zvyknúť!" Zvrieskla aj po nich a oni radšej tiež zaliezli.

"Ichigo meškáš!" Vybafla na neho Rukia, keď pre ňu prišiel. "Ja viem, prepáč. Menšia hádka s otcom." Poškrabal sa za hlavou. Rukia si vzdychla. "Ichi! Ichi!" Ozvalo sa zrazu z kuchyne a k Ichigovi začal koleňačkovať malý čiernovlasý chlapec s modrofialovými očami. "Ahoj, Ginrei." Ichigo sa k nemu zohol a zobral ho na ruky. "Ichi!" Zopakoval veselo chlapec a objal ho. Ichigo ho zdvihol do výšky, slabo sa s ním zatočil a malý chlapček sa začal smiať. "Kurosaki nemysli si, že sa ti cez môjho syna podarí votrieť do našej rodiny." Z obývačky vyšiel Byakuya a venoval mu svoj mrazivý pohľad. "Byakuya nebuď na neho protivný!" Pohrozila mu z kuchyne Hisana. "Poď už musíme!" Rukia ho potiahla za ruku. Ichigo podal Ginreia Byakuyovi a pritom na neho vyslal svoj zabijácky pohľad, čo mu Byakuya hneď oplatil. Potom s Rukiou vybehol na cestu k zástavke, kde už stál školský autobus. "Tvoj švagor je kus sprostého vola. Neznášam ho." Povedal jej podráždene. "Vy ste obidvaja somári." Odbila ho.

"Čo ti je?! Rodíš?! Do čerta Gin! Ona rodí!" Vrieskal prestrašený Toushiro. Gin bol vtom okamžiku v kuchyni aj s vecami do nemocnice. "Volajte sanitku!!!" Zvrieskol na celý dom. "Áááááá! Kde je ten debilný mobil!" Toushiro začal pobehovať dookola a hľadať ho. "Nie, ja ju musím zaviesť!" Plesol si po čele Gin, keď vtom ich panikárenie prerušila Rangiku, ktorá celou silou tresla päsťou do stola. Obidvaja na ňu prekvapene pozreli. "Ja nerodím! Som len v piatom mesiaci! Len ma zaboleli kríže tak som zastonala! IDIOTI!" Zvrieskal naštvane a domom sa začala šíriť jej vražedná aura. Obidvaja na sucho preglgli. "Ja padám do školy majte sa!" Toushiro sa otočil na päte a už ho nebolo. Nemal záujem vypočuť si príval nadávok od svojej staršej sestry, ktorá malá emočné záchvaty kvôli tehotenstvu každú chvíľu. "Nieeee! Neopúšťaj ma! Zradca!" Kričal za ním Gin, ktorý si to nechcel zliznúť sám. Vybehol z vily a zbadal Hinamori, ktorá sa k nemu blížila. "Ahoj Tou..." Nestihla to dopovedať, pretože ju Toushiro zdrapil za ruku a rozbehol sa s ňou čo najďalej od Rangiku, ktorá si už stopercentne vybíjala zlosť na Ginovi. Vbehol s ňou do žltého autobusu a až tam ju nechal vydýchať sa. "Čo to malo byť?" Prekvapene na neho pozrela. "Rangiku." Vzdychol si a ona viac vedieť nepotrebovala. "Zase ste si mysleli, že rodí?" Nadvihla obočie a on sklonil hlavu. "Och, bože." Vzdychla si. "Toushiro, Momo!" Zakričal na nich Ikkaku, ktorý vzadu sedel s polkou ich triedy. Obidvaja sa k ním vybrali a Toushiro si premeral všetkých pohľadom no niečo mu nesedelo. Orihime a Neliel sedeli sami. "Kde je Grimmjow a Ulquiorra? Veď chodia týmto autobusom." Spýtal sa ich.

"Ty odpad!!" Zvrieskol Ulquiorra na Grimmjowa. V behu chytil kameň a pokúsil sa ho hodiť po Grimmjowovi, ten sa mu však stihol vyhnúť. "Do čerta ty debil už som sa ti ospravedlnil!" Zakričal a obidvaja bežali ďalej. "To mi je na prd! Kvôli tebe idiotovi a tvojej idiotskej maličkosti zmeškáme autobus! Čo to máš za šibnuté nápady sledovať matku do práce! Ty odpad!" Nadával mu. "Ešte raz mi povieš odpad a jednu ti vrazím! A ja som ju nesledoval do práce! Myslel som, že sa má stretnúť s tým chlapom, s ktorým chodí!" Obhajoval sa. "To je totálne detinské! Ani sa nečudujem, že ti ho nechce ukázať. Mať takého odpadovského syna zavriem ho medzi štyrmi stenami, priviažem na reťaze a od hladu by musel steny obžierať!" Snažil sa ho dobehnúť, aby ho mohol šľahnúť školskou taškou. "To je týranie detí ty magor!" Grimmjow sa tentokrát musel vyhýbať taške. "Idioti sa týrať môžu! Ja tam ako debil stojím pred tvojim domom ešte poviem aj Neliel, aby išla skôr, že ju dobehnem a ty si kdesi do tramtárie mamu sleduješ!" Chrlil na neho. Konečne sa mu ho podarilo zasiahnuť taškou. "Au! Debil!" Na to sa už obidvaja ošľahávali taškami. Ich bitku pochvíľke prerušil žltý autobus, ktorý okolo nich prefrčal. Obidvaja sa naň prekvapene pozreli. "To bol náš autobus?" Spýtal sa Grimmjow a hneď nato sa za ním rozbehli. Ako hnaní nadprirodzenou silou dobehli až dopredu k vodičovi a začali po ňom kričať nech im otvorí. Ichigo a spol. sa na to dívali s hubou dokorán. "Hej tak im zastavte!" Zakričal Hisagi na vodiča. "Nastupuje sa na zástavke." Odbil ho a Renji s Yumichikom museli Hisagiho chytiť, aby mu jednu nevrazil.

"Ten magor nám nezastaví! Čo teraz?!" Vrčal Grimmjow, ktorý už nevládal bežať za rovno s vodičom. Vtom ho však Ulquiorra zdrapil a rozbehol sa s ním tak rýchlo, že sa mu podarilo predbehnúť autobus. "Č-čo robíš?" Spýtal sa prekvapený Grimmjow. "To je zato, že nevieš chodiť na čas, odpad!" Zakričal na neho, podkopol mu nohu, hneď nato ho kopol do zadku tak silno, že Grimmjow zaletel pár metrov a rozpleštil sa uprostred cesty. Autobusár prestrašene zakričal, zakrútil volantom a v poslednej chvíli sa vyhol Grimmjowovi, ktorý myslel, že je už s ním amen tma. S deckami v autobuse to pekne hodil na pravú stranu a hneď na to poleteli dopredu potom, čo autobus narazil do lampy. Tá s rachotom padla na štyri koše a v nich po nej zostala poriadna priehlbina. Dvere autobusu sa automaticky otvorili a dovnútra vstúpil chladný a pokojný Ulquiorra vlečúci za sebou úplne zošrotovaného Grimmjowa. "Ospravedlňujeme sa za zdržanie." Povedal stále tým istým pokojným hlasom autobusárovi, ktorý práve prekonal ťažký infarkt a sadol si k ostatným dozadu. Tí na obidvoch civeli ako eskimácke deti na radiátor. "Ahojte." Pozdravil ich Ulquiorra a Grimmjow, ktorý stále lietal niekde v nebi s anjelmi len niečo zamumlal.

"Dobre, môžem vedieť, kde je pol triedy?" Spýtal sa naštvaný Byakuya, keď vošiel do polo prázdnej triedy. "Jeden zo školských autobusov mal nehodu, nejaké decko mu vbehlo do cesty a on to zobral rovno do lampy." Informoval ho Ggio a Byakuya oblial pot. Hneď nato sa dvere otvorili a dovnútra vošli tí, ktorí išli osudným autobusom. "Len mi nepovedzte, že tú nehodu ste spôsobili vy." Zamrmlal Byakuya. "Nie, kdeže." Zaklamali všetci jednohlasne a hneď nato hodili naštvané pohľady na Ulquiorra a Grimmjowa.