Diary of Little Angel (9.Kapitola)

Tamtadadááá!! :D Ďalšie pokračovanie Denníka :-)

Pre obnovenie pamäte: V predchádzajucej šasti sa Tsuki od Ichiga dozvedela, že poznal jej brata, pretože ho musel zabiť potom, čo sa premenil na hollowa. Tsuki trochu chytá stavy z toho, že sa skamarádila so shinigami xD

9.Kapitola

Ona

---

"Nieee! Ja nejdeeem! Pusť ma ty bastard!" Vrieskala som a silno sa držala zárubne dverí zatiaľ, čo ma Ichigo držal za nohy a snažil sa ma odtiahnuť. "Do čerta, pusť sa!" Zvrieskol po mne. "Ani za boha! Na to prekliate miesto, kde skapal pes ma nikdy nedostaneš!" Začala som kopať nohami. "Tak mi s ňou do riti pomôžte!" Zakričal na Toushira, Matsumoto, Ikkaku-a, Yumichika a Rukiu. Na pomoc sa mu vybral... "Ani neskúšaj tu srandu Frodo lebo ti tak nakopem tú mini prdel, že si budeš želať, aby si stál radšej zoči voči temnému pánovi Mordoru!" Vtom ma Ichigo silnejšie potiahol za nohy a ja som sa pustila zárubne. Jeho odhodilo dozadu a ja som pristála s pleskotom na dlážke. "Prepáč, nečakal som, že sa pustíš. Si v poriadku?" Pohotovo ku mne priskočil, ale ja som si ho vôbec nevšímala a prekvapene som hľadela na svoj dokonale dlhý necht, ktorý sa práve zlomil. "Ty debil!" Začala som ho trieskať po hlave. "Čo som zase urobil?!" Nechápal. "Že čo?! Môj necht! Zlomil si mi necht! Vieš ako dlho mi dalo zabrať kým tak krásne vyzeral? A ty si mi ho zlomil! Ty debil! Ty idiot! Ty somár! Ty hňup! Ty kazisvet! Ty...ty jahoda!" Už mi došli nadávky tak som ho prestala udierať. Rukia za ten čas otvorila bránu do Seireitei. "Ideme všetci, aj ty Tsuki." Povedala a ja som rezignovane prikročila k bráne. "Modli sa, aby mali v Seiriti pilník lebo ak nie tak ťa zabijem." Zavrčala som na Ichiga a ten radšej odstúpil.

Táto návšteva Seiriti bola pre mňa úplne zbytočná. Trepala som sa tam iba preto lebo boli na mňa kapitáni zvedaví. Ichigo si išiel precvičovať s akýmisi Vizardmi nejaké čudné abraka dabra hollow sily a ostatní shinigami išli naďalej váľať svoje šunky.

"Mohol by byť z nej zaujímavý výskumný materiál." Skonštatoval jeden z kapitánov pripomínajúca klauna a naklonil sa ku mne. "Tak na to zabudni šašo! Hej starý drž si svoje zvery na uzde!" Zvrieskla som na Yamamota a odstúpila od toho divného chlapíka. "Mayuri-taichou okamžite toho nechajte." Ohriakol ho a on odo mňa sklamane ustúpil. "Takže ty si žiačka Toko? To je zaujímavé už som ju dlho nevidel ako sa má?" Spýtal sa má starý. "Ale dobre ako vždy žere, sere, spí a sexuje s každým." Povedala som bez záujmu a všetci na mňa vytreštili oči okrem starého, ktorý sa na tom schuti zasmial. "Typická Toko." Dodal. "Vy tu ženskú poznáte?" Spýtal sa mega pes v oblečení. Taký by sa mi zišiel domov, aby mohol zožrať tetinu rozmaznanú všivavú čivavu. "Áno, Toko bola moja žiačka. Jedna z najlepších akú som kedy mal. Vieš si jej hrozne podobná." Pozrel na mňa. "Až s tým rozdielom, že ja nie som nymfomanka. Stavím sa, že aj z vás tu prítomných väčšinu pretrtkala." Uškrnula som sa. "Nie si trochu drzá? Toto nie je bordel ale Gotei 13." Povedal so zatvorenými očami nejaký čiernovlasý týpek so škridlami na hlave a šálom cez krk. "No...vlastne...v posteli je naozaj dobrá." Všetci prekvapene, dokonca aj ja, pozreli na chlapíka s ružovým kimonom prehodeným cez kapitánske haori. Nečakala som, že sa niekto ozve. "Kyourak." Zašepkal zhrozene bielovlasý kapitán, ktorý stál vedľa neho. "Ale no tak Ukitake netvár sa, že ty si s ňou nespal a navyše sme dospelý ľudia žijúci dlhé stáročia a máme svoje základné potre..."

"Porada je u konca!" Starý tresol po dlážke palicou a všetci sa radšej rýchlo rozišli. Ku mne pristúpili Rukia s Ichigom a obidvaja na mňa škaredo zazerali. "Čo máte zase za problém?" Vyhŕkla som na nich. "Prečo vždy, kde sa ocitneš sa vo veľkom začne rozprávať o s..." Ichigo sa sekol a začal sa červenať. "O sexe." Doplnila som ho. "Presne o tom hovorím!" Zvrieskol.

"Tak to je..." Začala som, keď si Ichigo nasadil tú ospevovanú hollow masku a pustil sa do boja s malou opičou dievčinou s blonďavými vlasmi. "Úžasne?" Spýtal sa ma s úsmevom ďalší blonďák od skupiny Vizardov. Sa mi zdá sa volá em...Shiny? Nie, počkať Shi... to je fuk. "Nie, to nie je to správne slovo, je to divné. Ako môžete mať hollow masky? No to je jedno nemáš pilník?" Nadvihol obočie od môjho rýchleho odskočenia z témy na tému. "Nie, a hollow masky preto, lebo v sebe máme hollow, sme vlastne shinigami so schopnosťami hollowov a..."

"Veľmi veľa informácii Pearcing Blondy nedokážem to naraz spracovať. A nevieš kde by som mohla zohnať ten pilník?" Skočila som mu do rečí. Vzdychol si a nahodil divný tupý výraz nehovoriac o jeho konskej papuli a zuboch. "Si moja prvá láska, ale vedel som, že si divná odkedy si bola v maminom bruchu." Zamumlal a tentoraz som nahodila ja divný výraz. "Vedela som, že si ti šibe odkedy som bola otcovou spermiou. Idem hľadať pilník." Ešte raz som pozrela na Ichiga a malú opicu s hollow maskami. Niečo málo som o Vizardoch vedela, ale toto bola fakt sila. Boli dielom Aizena, ale ako môže byť Ichigo pokus Aizena? Títo ex-shinigami zmizli kvôli pokusom pred stovkami rokov, keď on ešte ani neexistoval. Ako sa dostal k svojim schopnostiam? Rozbehla som sa preč. Liezlo mi to tu na nervy. Prečo som zrovna ja takto dopadla? Rozprávam sa so shinigami a...Vizardmi. Nemala som sa tak skamarádičkovať s Jahodovou teplou bandou. Vtom som prekvapene zastala a ešte s väčším ohúrením som hľadela pred seba. Miesto okolo mňa naplnil mrazivý bičujúci vietor. Z mojich pier vyšli iba tri slová: "Prečo si tu?" Zašepkala som ich tak ticho, že som ledva počula samú seba, ale vedela som, že ONA ich počula. Usmiala sa. Nič nepovedala. Jej ruka sa pohla do vzduchu a prstom ukázala na väznice Seireitei. Vybrala sa tým smerom a ja? Ako poslušný psík som išla za ňou. Za mojim odrazom, za ňou čo vyzerala ako ja, ale nebola nikdy mnou. Za smrťou. Viete ako vyzerá smrť? Tak sa pozrite do zrkadla. Berie si vaše podoby akoby vás tým, že vyzerá ako vy chcela ukľudniť a pritom úplne vystrašiť. Nepovedali sme si jediné slovo. Len som nasledovala chrbát jej čiernych hustých dlhých vlasov. Nikto ju nevidel a predsa každý cítil jej prítomnosť vedľa mňa, pretože sa báli na mňa pozrieť a išli okolo mňa s veľkým odstupom. Zastala až pred väznicou a otočila sa na mňa. Natiahla ku mne ruku, no ja som na ňu len meravo pozerala. "Neboj." Vyšlo z jej chladných pier ešte chladnejšie slovo, ktoré mi prešlo celým telom až ma striaslo. No tentokrát, aj cez strach, som sa jej ruky dotkla. Potiahla ma k stene, ktorou sme skrz na skrz prešli. Zaskočilo ma to, ale nezastavila som sa. Ďalej som ju nasledovala držiac za ruku a ona ma ďalej viedla väznicou hlbšie a hlbšie do podzemia. Vtom sa zastavila a pustila moju ruku. Chcela som sa jej spýtať, čo robí, ale nedokázala som zo seba vydať hláska. Podišla k jednému z väzňov pripútanému okovami, úplne zničeného, schradnutého, krvavého po tom čo ho ostatní v cele zmlátili. Kľakla si k jeho zúboženému telu a on jej pozrel do očí. Usmial sa a prijal jej bozk. Bozk smrti, posledný bozk, ktorý v živote dostanete, posledná nežnosť, ktorú tento zločinec dostane ešte skôr ako si jeho dušu zoberie peklo. Tak sa aj stalo. Keď sa jej pery oddelili od jeho duša sa mu zmenila na červeného motýľa. Ten vyletel do výšky, kde ho spálili plamene. Keby sa premenil na tyrkysového motýľa dostal by druhú šancu a znovu sa narodil ako človek, no táto šanca pre zločincov neexistuje. "Hej ty!" Najprv som sa zľakla lebo som myslela, že väzeň, ktorý to zakričal myslí ju, no on sa pozrel na mňa. "Čo tu robíš ty malá kurva!" Začal po mne škriekať a to si ma už všimli aj ostatní väzni. Ona však bola pohotová. Podišla ku mne a chytila ma za ruku. Všetci začudovane zhíkli. "Kde tá kurvička zmizla?!" Vrieskal ten jeden ako zmyslov zbavený. Nevšímala som si ho a ďalej kráčala skrz steny zase hlbšie do podzemia nasledujúc ju. Po dlhšom zostupovaní sme sa zastavili pred veľkými čiernymi dverami spečatenými tými najsilnejšími kúzlami a technikami, spečatené samým Yamamotom. No ona, držiac ma za ruku, tými dverami bez problémov prešla. Pre ňu neexistujú hranice, obmedzenia, kúzla, ktoré by ju zastavili, pretože to ona je tá, čo všetko definitívne zastaví. Ocitli sme sa na druhej strane. Bola tu strašná tma. Nič som nevidela. Vtom ma pustila za ruku a rozplynula sa. "Počkať, kde..." Nestihla som to dopovedať, pretože som začala padať dole. Samozrejme som spustila piskľavé vresky ako sa na slečinku patrí až kým ma neumlčala voda, do ktorej som dopadla. Rýchlosťou blesku som sa z nej vynorila a zhlboka sa nadýchla, aj keď som toho veľa nevidela zaregistrovala som nejakú čiernu kôpku, ktorá vyzerala ako pevnina. Vyšplhala som sa na ňu. Bola to fakt malá pevnina a navyše tam bola nejaká vec, asi nejaký malý kopček, ktorého som sa chytila, aby som nepadla naspäť do vody. Prestrašne som pozerala do černoty a potom na vodu. "Idiotská krava!" Zakričala som na ňu. "Keby si nebola smrť zabila by som ťa." Zamumlala som si sama pre seba. "To mi je ale nečakaná návšteva." Ozval sa zrazu kopec alebo skôr "vec", ktorej som sa držala, aby som nepadla z maličkej pevniny. Prekvapene som zdvihla hlavu k hlasu a keďže sa už moje oči úplne prispôsobili černote všimla som si muža sediaceho na stoličke, ku ktorej bol pripútaný čiernymi páskami, ktorými mal zaviazané aj celé telo. Oči sa mi rozšírili absolútnym prekvapením, po ktorom nasledovalo zdesenie. "Takahashi Tsuki." Usmial sa. "Aizen!" Vyhŕkla som, pustila sa jeho nohy, ktorej som sa omylom chytila, v presvedčení, že je to kopec. Samozrejme som neudržala rovnováhu a so šplechnutím zase pristála vo vode.