Cantarella (12.Kapitola)

Aj keď o vlások, ale stihla som to :D Pokračovanie Cantarelly. Mala som trochu nabitý víkend a veľa som toho nesthla. ani len obehnúť SB T-T na intráku si na to nájdem čas :-)

12.Kapitola

---

Ticho sedel a čakal. Čakal čo mu povie. So všetkým sa jej priznal, úplne so všetkým. Aj to, že je syn Sousukeho Aizen a Renji je jeho nevlastný brat. Rukia sedela na posteli vedľa neho a mlčky hľadela na modrú ružu, ktorá bola položená na nočnom stolíku. "Prečo si mi to nepovedal už predtým?" Spýtala sa. "J-ja..." Nadýchol sa. "Som hľadaný zločinec, zabil som veľa ľudí. Rukia ja som netvor, sám som zločinec ako oni. Bál som sa, že sa ti znechutím, že sa ma budeš báť, že ma budeš nenávidieť." Hovoril. Chytila jeho ruku do svojej a priložila si ju k lícu. "Nie, ty nie si netvor ty si...môj anjel." Zašepkala a on na ňu prekvapene pozrel. "Ty si ma vždy viedol ku predu, keď ťa vidím chce sa mi smiať šťastím, áno to ty si ma vždy rozveselil...ja...neviem si bez teba predstaviť svoj život. Vieš aké to bolo tých jedenásť rokov? Každý deň som na teba čakala, každý deň som ťa potrebovala, ale ty si tu nebol. Hovorili mi, že mám na teba zabudnúť, že už nepatríš do môjho života, ale ja..." Hlas sa jej zlomil a ona sa snažila zadržať slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. Dokázala ich však prehltnúť a pozrela do jeho hnedých očí. "Ale ja som to nedokázala, pretože som ťa vždy milovala." Slabo sa usmiala a Ichigo si ju k sebe privinul. Silno ju objal a tvár si zaboril do jej pleca. Už nič viac nepotreboval vedieť. Milovala ho a to bolo najhlavnejšie. "Rukia..." Pozrel na ňu, ale ona ho bozkom umlčala ešte skôr ako stihol dokončiť vetu. Úplne sa mu poddal. Pridal sa do hry jej jazyka. Vychutnával si jej chuť, jej vôňu. Ruku zaboril do jej hebkých vlasov a pritiahol si ju ešte bližšie a tým bozk ešte viac prehĺbil. Z hrdla sa jej vydral ston, ktorý ho potešil a vzrušil. Pochvíľke sa obidvaja od seba odtiahli a lapali po dychu, ktorý spotrebovali do posledného kúska. Rukia sa k nemu znovu naklonila a pootvorenými ústami si vyžiadala ďalší bozk. Vyhovel jej a znovu sa nechal unášať v zápale vášne, keď vtom ho niečo prebralo. Začala mu rozopínať košeľu. Prekvapene sa od nej odtiahol. "Č-čo to..." Nedokázal sa vykoktať a ona zostala v rozpakoch. "J-ja len, že keď už si, si dal toľko námahy...j-ja...chcem to..." Zašepkala a celá červená pozrela do zeme. Chvíľku bolo ticho kým sa k nej Ichigo znovu nenaklonil a nechytil jej bradu do dlane. Opatrne jej ju podvihol, aby pozrela na neho. Keď k nemu zdvihla zrak zbadala ako na ňu hľadí s vážnou tvárou. "Si, si istá?" Spýtal sa jej a ona prikývla. "Viac než čímkoľvek." Dodala a jeho pohľad znežnel. Venoval jej krátky bozk a potom na ňu znovu pozrel. "Sľubujem, že budem nežný a dám si pozor." Zašepkal ale ona pokrútila hlavou. "Nemusíš si dávať pozor." Povedala a on sa na ňu znovu prekvapene pozrel. "Ale...ty...chceš...aby sme mali to dieťa?" Spýtal sa jej a ona prikývla. "Teda ak si, si to odvtedy nerozmyslel." Dodala a on sa musel uškrnúť. "Nie, chcem mať s tebou rodinu." Povedal rozhodne, ale potom zvážnel. "Ale čo Renji?" Spýtal sa jej a ona posmutnela. Zabolelo ju u srdca lebo vedela, že bude trpieť, ale ona ho proste nemilovala. Jej život bol Ichigo. "Budem mu to musieť vysvetliť, aj keď neviem či to pochopí, ale bude to musieť prijať." Zakusla si do pery a Ichigo ju pevne chytil za ruku. "Spolu to zvládneme." Usmial sa na ňu a jej obavy sa rázom rozplynuli. Nechala sa unášať momentom tejto chvíle. Ichigo ju začal znovu bozkávať a pritom ju opatrne položil na posteľ. Začal jej rozopínať šaty a pritom jej bozkával krk. Keď šaty konečne povolili pomohol jej stiahnuť si ich. Potom mu ona začala rozopínať košeľu. O malú chvíľku už obidvaja ležali na sebe nahý. Ichigo sa nad ňou skláňal a bozkami jej obsypával celé telo. Dal si na tom záležať. Chcel, aby sa cítila čo najlepšie a jej stony boli pre neho sladkou odmenou. Od bruška sa vrátil k jej drobným prsiam a začal ich jemne sať, pritom jej rukou vošiel na najcitlivejšie miesto a jedným prstom sa do nej vnoril. Zastonala hlasnejšie. Cítil ako vlhne a naďalej ju jemne dráždil. Jazykom jej prechádzal po bradavkách a potom sa k nej naklonil. Pozrela na neho celá rozpálená s privretými očami. "I...chigo..." Zastonala a on ju pobozkal. Trochu sa nadvihla a pochvíľke sa oddelila od ich bozku. Z hrdla sa jej vydral ďalší ston no pokúsila sa ho utlmiť tak, že sa prisala Ichigovi na krk. Ten ju dole naďalej dráždil. Cítila v celom tele veľký príval tepla hlavne však tam, kde ju dráždil a to teplo sa stále stupňovalo. Ichigo v nej prst pohyboval ešte chvíľku, keď vtom zacítil ako sa celé jej telo naplo a následne roztriaslo. Z hrdla sa jej vydral tlmený výkrik a pochvíľke ochabnutá padla naspäť do mäkkých perín. Ichigo sa pousmial a začal jej bruško obsypávať bozkami. Pochvíľke sa k nej naklonil a pobozkal ju. Preplietli si spolu prsty a Rukia na neho oddane pozrela. "Budem nežný." Zašepkal a pomaly do nej vnikol. Jej tvár sa bolestne zvraštila a slabo sykla. Pobozkal jej pery a potom na ňu s veľkou nežnosťou pozrel. "Prepáč." Ospravedlnil sa jej, ale ona len pokrútila hlavou. "To je v poriadku, pokračuj." Slabo sa usmiala. Ichigo sa v nej začal pomaly pohybovať. Rukiina tvár sa postupne vyrovnala a izbu naplnili jej slastné stony, ku ktorým sa pridal aj Ichigo. Prestal vnímať celý svet a nechal sa unášať prúdom vzrušenia a slasti. Zrýchlil a ona do jeho ruky zaryla svoje nechty. Aj z jeho hrdla sa už drali silné stony. Pochvíľke zacítil známe šteklenie v podbrušku, ktoré značilo, že jeho vyvrcholenie sa blíži. Netrvalo dlho a aj jeho telo sa naplo v slastnom kŕči, v ktorom chvíľku zotrvalo a on potom so slastným stonom ochabnuto padol na Rukiine telo. Tá ho silno objala a začala mu bozkať krk. Cítila sa úžasne, cítila sa tak šťastne. Chcela aby tento moment nikdy neodišiel. Ichigo chvíľku ležal vo vankúšoch pri jej hlave a so zatvorenými očami si vychutnával jej bozky. Potom sa nadvihol a vysunul sa z nej. Ľahol si vedľa nej, pritiahol si ju k sebe a obidvoch ich zababušil mäkkou nadýchanou perinou. Rukia sa zachichotala a pritisla sa k jeho hrudi. Začal sa hrať s prameňmi jej čiernych vlasov a potom ju pobozkal na vrch hlavy. S láskou na neho pozrela a on sa usmial. "Vieš už predtým som ti to chcel povedať, ale nejak sme sa k tomu nedostali...milujem ťa." Zašepkal a nežne ju pobozkal. "Aj ja teba." Tiež sa usmiala. Ešte chvíľu sa k sebe túlili a maznali, ale potom obidvaja zaspali únavou.

************************************************************

"Orihime." Grimmjow sa snažil ukľudniť svoju snúbenicu, ktorá ho pevne držala a nechcela sa ho pustiť. "Nie ja bez teba neodídem Grimmjow. Prosím, poď so mnou!" Hovorila naliehavo, ale Grimmjow pokrútil hlavou. "Musím tu zostať a zdržať ich, aby nešli po tebe. Yukio ťa zavedie za Ichigom, povedz mu čo sa stalo. Sľubujem, že budem v poriadku." Nežne ju pobozkal, no potom ju od seba odtiahol a zabuchol dvere koča. S vážnou tvárou pozrel na blonďavého chlapca a on len s porozumením prikývol. "Bude v poriadku, to sľubujem ja vám." Povedal a Grimmjow sa slabo usmial. "Spolieham na teba Yukio." Zašepkal a dal mu znak, aby už išiel. Yukio popohnal kone a tie rýchlo vleteli do lesa, ktorý ich za sebou uzavrel. Grimmjow pomalým krokom vošiel do zámku, kde už na neho čakal Aizen po boku s Renjim a za nimi skupina vojakov. "Je smutné, že ste takto skončili pán Jeagerjaquez." S úsmevom na neho pozrel Aizen. "Trhni si." Zazrel na neho Grimmjow. "Kde je ten môj nepodarený syn a Rukia-chan?" Spýtal sa. "Tam, kde ich v živote nenájdeš." Uškrnul sa. "Tche, ty bastard! Však ťa ten úsmev prejde, keď ťa budeme mučiť!" Renji sa chcel na neho rozbehnúť, ale Aizen ho zastavil. "Žiadne mučenie sa nekoná, keď môj hlúpy syn zistí, že som ho zajal príde za mnou dobrovoľne. Chlapi berte ho!" Prikázal vojakom. Dvaja podišli ku Grimmjowovi, jeden znich mu zasadil takú ranu do brucha, že okamžite padol v bezvedomí na zem a potom ho obidvaja schytili a odvliekli. "A teraz do sídla Kuchiki!" Prikázal im.