Sleeping Beauty (3.Kapitola)

Tadááá, ďalšie pokračovanie Sleeping Beauty :-) Dúfam, že sa bude páčiť :-) Ak sú tam nejaké chyby prosím berte ich s rezervou xD

3.Kapitola

---

Nad Death City svietilo ostré slnko a smialo sa celému mestu do tváre. Vysoká čiernovláska na neho nahnevane pozerala. Akoby sa slnko niečím prehrešilo, že sa smialo. "Prečo sa smeješ? Nie je tu nič smiešne. Nie je tu nič veselé..." Myslelo si smutne a zároveň nahnevane dievča. "Tsubakiii! Pohni si! Nemám na to celý deň! Tomuto magorovi nakopem prdel!" Čiernovláska sa obzrela na svojho užívateľa, modro vlasého chalana, ktorý s tak isto modrými očami zazeral na čiernovlasého chlapca s tromi bielymi pruhmi na ľavej strane, ktorý na neho pozeral ako na najväčšiu nechutnosť sveta. "Si tak nesymetrický." Zamrmlal s hnusom, čo modro vlasého chalana napálilo ešte viac. "A dosť! Ja som Black Star! Mne sa nikto posmievať nebude! Tche, nakopem ti tvoju prdel a neskôr prekonám aj samého boha!" Zvrieskol na čiernovlasého chlapca. Tsubaki zaťala ruky v päsť. Boh, nenávidí boha. "Tsubaki no tak poď! Rýchlo sa zmeň!" Zakričal na ňu znovu. "Liz, Patti." Povedal čiernovlasý na dve dievčatá za ním. "Juchúúúú! Ideme na to Kid!" Zakričala mladšia Patti. Liz si len vzdychla a utrúsila ironickú poznámku nato, že sa zase idú biť. Obidve sa premenili na zbrane a dve pištole pristáli Kidovi v rukách. Tsubaki sa stále nepohla z miesta. "Tsubaki, do čerta! Čo robíš?!" Black Star už bol naozaj nervózny. Vrhol naštvaný pohľad na Tsubaki. "Nie!" Obidvaja chalani prekvapene pozreli na tak vždy vyrovnané, pokojné a usmievajúce sa dievča, ktoré teraz pred nimi stálo s veľkým hnevom v očiach, až tak veľkým, že sa postavila proti svojmu užívateľovi, ktorého vždy nesmierne obdivovala. "Tsu..." Black Star nestihol ani nič nepovedať, Tsubaki ho prerušila.

"Sklapni! Mám toho plné zuby! Čo sa to tu snažíš dokázať! Obidvaja ste úbohí! Si idiot Black Star! Prečo?! Prečo chceš prekonať boha?! Prečo?! K-Keď ho prekonáš...staneš sa ty novým bohom... Prečo chceš byť bohom? Nenávidím boha!" Zakričala tak nahlas, že posledná veta akoby sa k ním vrátila v ozvene. Do očí sa jej nahrnuli slzy a rozbehla sa preč. Nikto sa ani nepohol. Black Star so šokom stál ne mieste a v hlave sa mu premietali jej slová. Liz a Patti sa premenili naspäť do ľudských podôb a smutne pozreli na seba. Vedeli čo sa stalo. Boli hlúpe mali sa za ňu postaviť a nepodporovať tento hlúpy súboj medzi priateľmi, ktorí sa tak snažili vybiť si zlosť a smútok nad osobou, ktorú stratili. "Tsubaki..." Zašepkal nakoniec Black Star. "Čo tam tak stojíš? Bež za ňou." Povedal Kid a Black Star sa na neho prekvapene otočil. Kid si vzdychol. "Je na čase, aby sme sa o tom začali rozprávať. Bitkami ju aj tak medzi živých nevrátime. Choď, Tsubaki ťa potrebuje. Bola s ňou veľmi dobrá kamarátka." Zašepkal a Black Starov pohľad pri spomienke na mŕtvu kamarátku zmäkol a do tváre sa mu vohnal smútok. Nič mu nepovedal len kývol hlavou a odišiel za ňou.

Našiel ju sedieť na múre, ktorý ohraničoval školu Shibusen od Death City. Skoro vždy cez prestávku tam sedávala s Makou a rozprávali sa. Videl ako sa jej natriasajú plecia kvôli plaču. Tíško k nej podišiel. "Tsubaki..." Zašepkal. Zhlboka sa nadýchla a on si všimol ako si po tvári prechádza rukou, aby si zotrela slzy. "Black Star prosím ťa nechaj ma tak." Zašepkala. No on neodišiel. Mlčky si sadol k nej a pozrel jej do tváre. Sklonila hlavu ešte viac a čierne pramene vlasov jej padli do tváre. Black Star však chytil jej bradu do ruky a prinútil ju, aby sa na neho pozrela. Plakala. "Tsubaki..." Zašepkal. Nevedel, čo jej má povedať, čo má urobiť. Keď sa dozvedela o tom, že Maka zomrela nerozplakala sa, za ten dlhý čas kvôli nej nevyronila ani jednu slzu. Aspoň si to myslel, ale teraz vedel, že plakávala každý deň skrytá, aby jej slzy, jej smútok nikto nevidel. Bože, je tak sebecký. Mal jej dať najavo, že sa mu môže vyplakať na ramene, mal jej povedať, aby to nedusila v sebe. Silno ju objal. Rozplakala sa ešte viac. "Ona sa už nikdy nevráti, však nie?" Vzlykala. Black Star si zakusol do pery.

"Nie." Zašepkal.

"Bolí to Black Star, strašne to bolí. Bolí ma to aj za Soula. Za tie dva roky sa ani raz neusmial, ani raz poriadne neprehovoril, ani raz som nezazrela svetlo života v jeho očiach. Prečo? Prečo musela takto odísť, prečo?" Vzlykala. Black Star ju chvíľku nechal plakať, ale potom ho niečo napadlo. Postavil sa, zdrapil ju za plecia a tým ju prinútil postaviť sa a zatriasol s ňou. "Beriem späť čo som povedal o tom, že sa už nikdy nevráti! Veď Soul sa ju celé tie dva roky snaží nájsť to znamená, že je ešte nejaká šanca! Ja som taký hlupák!" Zasmial sa a Tsubaki skoro padla sánka k zemi. Black Star práve sám seba nazval hlupákom a ešte sa na tom zasmial. "Tsubaki pôjdeme hneď teraz za Soulom! Povzbudiť ho a budeme mu pomáhať nájsť Maku. Neuverím, že je mŕtva kým to neuvidím na vlastné oči!" Tsubaki videla v jeho očiach toľko nadšenia. Nemohla sa ubrániť úsmevu. "Dobre." Povedala. "A Black Star, ďakujem." Dodala a on s úškrnom prikývol. Vtom započuli šuchot a obidvaja sa za ním obzreli. Pohľad im padol na vysokého chalana so žiarivými bielymi vlasmi a prenikavými červenými očami. Obidvaja zostali ako nemý. Prvý sa zmohol k slovám Black Star. "Soul? Nie si trochu iný? Včera v škole si vyzeral ako chodiaca mŕtvola a teraz vyzeráš, že....žiješ. Hm, niečo je na tebe iné. Čím to bude? Odkedy sa obliekaš tak elegantne?" Rozmýšľal nahlas a premeral si čierne sako, v ktorom za nimi prišiel . "Ja nie som Soul, ale hľadám ho. Neviete, kde by sa teraz mohol zdržiavať?" Spýtal sa.

Blair započula výkriky zo Soulovej izby. Zase sa mu snívala nočná mora o tom dni. Mával ju skoro každú noc. "Maka!" Zakričal jej meno a Blair zovrela v rukách pevnejšie svoju šálku. Párkrát ho bola ukľudniť, ale on ju vždy poslal preč. Aby mu dala pokoj. Nemohla nič urobiť, vôbec nič, aby utíšila jeho žiaľ. Šálka sa pod jej silným zovretím rozbila a črepy jej rozrezali ruky. "Och, nie." Zašepkala. A pomocou kúziel začala dávať všetko do poriadku. Vtom sa otvorili dvere a z izby vyšiel Soul. Na čele mal kvapky potu. Bol bledší ako obvykle býval a to veľmi zvýrazňovalo jeho čierne kruhy pod očami. Blair si všimla, že zase schudol. Jedával toho veľmi málo. Spal veľmi málo, do školy chodil málokedy. Všetok čas venoval hľadaniu Maki. "Čo sa stalo?" Spýtal sa. "Nič, nič. Rozbila som šálku." Usmiala sa na neho, ale on sa jej úsmev ani len nesnažil opätovať. Podišiel k linke a nalial si kávu. Jedným dúškom ju do seba vlial a rozhodol sa, že po krátkej sprche sa bude znovu venovať hľadaniu Thirteenth Fairy. Hľadal v knižniciach, pýtal sa iných užívateľov a zbraní, chodieval do miest, kde ju ľudia videli. Už dva roky, dva roky stále dookola, ale nikde nič. Akoby sa prepadla pod čiernu zem. Slabo zvrčal. Musí ju nájsť. Ak ju nájde, nájde aj Maku. Neverí tomu, že je mŕtva. Veď keby ju zabila načo by si ju odniesla? Presviedčal sám seba zatiaľ čo jeho druhá polka mu stále dookola prehrávala čarodejnicu, ktorá drví v ruke Makine srdce. Vtom sa ozvalo zazvonenie a obidvaja pozreli na dvere. "Čakáš návštevu Soul-kun?" Spýtala sa Blair a on otrávene pokrútil hlavou. S povzdychom sa vybral k dverám. Ak je to Black Star tak mu ich hneď pred nosom zatvorí. Otvoril a chystal sa návštevníka, nech je to už hocikto, poslať do čerta, ale... Stál pred ním niekto koho už dlhé roky nevidel. Niekto koho obdivoval a pritom v hĺbke duše na neho žiarlil. Niekto kto ho ako jeden z mála podporil, keď sa chystal na Shibusen, niekto kto vždy stál na jeho strane. "Wes." Zašepkal a prekvapeným výrazom si premeral svojho staršieho brata. "Ahoj Soul, dlho sme sa nevideli." Povedal a usmial sa.