Sleeping Beauty (2.Kapitola)

A máme tu pokračovanie :-) prajem príjemné čítanie :-)

2.Kapitola

---

"To je..." Soul nemohol nájsť správne slová. Neprešla ani hodina potom, čo dorazili do City of Roses a starosta im ukázal posledné obete Thirteenth Fairy. Dievča pred nimi bolo bledé ako stena, pery malo modré a iba jej dych prezrádzal, že ešte stále žije. Ale bol pomalý a slabý, akoby sa mal každú chvíľu zastaviť. "Našli sme ju pred mesiacom sedieť v lese. Mala na tvári ten prázdny výraz ako všetci, ktorých zastihla Kliatba trinástej sudičky. Na začiatku ešte ako tak rozprávala potom bola ticho a neustále hľadela von oknom, prestala jesť, piť a pred týždňom upadla do tohto spánku." Šepkal starosta. Maka na ňu tiež chvíľku bez slova hľadela, ale potom s úsmevom a odhodlaním pozrela na starostu. "Nebojte sa, my so Soulom Thirteenth Fairy určite zastavíme raz a navždy. Po jej smrti kliatba pominie, všetkým sa vrátia spomienky a prebudia sa." Povedala a Soul sa musel pousmiať. Ako vždy je ochotná pomôcť za každú cenu. Aj keď jej to nikdy nepovedal, ale práve toto bola jedna z vecí, ktoré sa mu na nej páčili. Starosta prikývol. "Spoliehame sa na vás a dajte na seba veľký pozor. Thirteenth Fairy je veľmi nebezpečná, nepodceňte ju." Povedal s vážnou tvárou a Soul si vzdychol. Čo s tým všetci majú? Tá čarodejnica predsa nemôže byť silnejšia ako Medusa alebo Arachnophobia, ktoré sa im podarilo zastaviť. "Nebojte sa." Povedala Maka a potom pozrela na Soula. "Ideme?" Spýtala sa ho a on prikývol.

"To je ale otrava. Škoda, že nestačí iba ten bozk, pretože to dievča bolo pekné." Uškrnul sa Soul a Maka na neho zazrela. "Sústreď sa na misiu a netrep sprostosti!" Ohriakla ho. "Prestaň ma stále poučovať plochá hruď!" Odfrkol si, ona k nemu priskočila, hodila ho o zem a začala ho trieskať po hlave. "Ja ti dám takú plochú hruď, že sa z toho nespamätáš ty ba..."

"Aha, čo to nevidím, že by mi obyvatelia mesta poslali ďalšie obete?" Ozval sa nad nimi hlboký ženský hlas a oni hneď spozorneli. Pozreli na ženu v dlhých čiernych gotických šatoch, ktoré boli zdobené červenými ružami. Jej dlhé čierne vlasy silno kontrastovali so snehobielou pokožkou. Červené oči bez žmurknutia upierala na tých dvoch, hlavne na Maku, ktorá ju niečím zaujala. Jej ružovkasté pery sa vykrivili do úsmevu. Hlavu s veľkým čiernym klobúkom zdobeným množstvom mašlí a rúž naklonila na bok a potom ladne zoskočila na zem pričom si čierny dáždnik, na konci zdobený bielou čipkou, držala stále nad hlavou. "Soul." Povedala Maka a Soul sa s úškrnom zmenil na kosu. "Tvoje dni sú spočítané Thirteenth Fairy!" Maka chytila kosu do rúk a čarodejnica sa znovu usmiala. "Nie Maka-chan, to tvoje dni sú spočítané." Jej pokojný hlas sa rozniesol po lese a Maka sa zarazila. Odkiaľ pozná jej meno? "Maka pozor! Za tebou!" Vykríkol zrazu Soul. Rýchlo sa otočila a v poslednej chvíli kosou preťala šípové tŕnie, ktoré sa ju pokúsilo v sebe uväzniť. "Je to zbytočné." Povedala znovu pokojne čarodejnica a šípové tŕnia sa začali hromadiť okolo Maki pripravené prebodnúť jej srdce. "Nepodceňuj nás!" Zakričala na ňu Maka a jedným ťahom kosy presekla všetky tŕnia, ktoré sa okolo nej hromadili. "Soul!" Pozrela na kosu, v ktorej odraze sa zjavil Soul. "Ideme na to." Prikývol. Ich duše sa spojili v úplnom súlade, kosa nabral veľký strieborný tvar. S týmto útokom nemôžu prehrať proti takej čarodejnici! Maka sa na ňu s krikom rozbehla a zahnala sa obrovskou kosou. "Majin Hunt!" Zakričala, ale vtom sa stalo niečo divné, ale nie len pre ňu.

Soul sa z ničoho nič ocitol vo svojej minulosti. V minulosti, ktorú tak neznášal.

Sedel ako šesťročný pri klavíri a hral jednu z piesní, ktorú mu určil otec. Ten stál nad ním s vážnou tvárou a bez žmurknutia oka sledoval svojho syna. Soula to znervózňovalo, vedel aký je prísny, vedel ako bude po ňom kričať, keď urobí chybu...a hneď nato ju urobil. Silno zaťal zuby, keď počul ako si jeho otec naštvane vzdychol. Ďalšia chyba, začali sa mu triasť ruky. Otec slabo zavrčal. Ďalšia a ďalšia. Jeho otec silno tresol po klavíri až Soul od šoku nadskočil. "Čo to má byť?! To si hovoríš Evans?! Veď to je úbohé! Toľko chýb neurobí ani amatér, ktorý sa na tom len práve učí hrať! Prečo nemôžeš byť ako tvoj starší brat Wes?! Je tak nadaný, tak talentovaný. Ty si len hanbou rodiny Evans!" Kričal po ňom a Soul sa neúspešne snažil potlačiť slzy, ktoré sa mu drali z očí. Jeho otec odišiel, ale Soul nezostal dlho sám. Do miestnosti vstúpil jeho starší brat. Biele vlasy a červené oči, vyzeral ako väčšia kópia Soula, ibaže talentovanejšia. Wes bol pýchou hudobníckej rodiny Evans, nadaný huslista. Pristúpil k bratovi a chytil ho za plece. "Nepočúvaj ho. Tvoja hra na klavír je úžasná." Usmial sa na neho, ale Soul odstrčil jeho ruku, zúrivo zoskočil zo stoličky a zazrel na svojho brata. "Nie! Hovoríš mi to len preto, aby som sa cítil dobre!" Zakričal po ňom. Wes si vzdychol, ale neprestal sa usmievať. "Nie, milujem tvoju hru..."

"Sklapni! Nenávidím ťa!" Prerušil ho Soul a Wesov úsmev vystriedalo úplne ohromenie, hneď nato však zosmutnel. Soulovi to bolo jedno. Prebehol bez povšimnutia okolo neho a zavrel sa vo svojej izbe, kde sa rozplakal.

"Nie! Nie! Nie! Čo to je?! Neukazuj mi to!" Vrieskal Soul a silno si chytil hlavu. Vtom mu na tvár kvaplo niečo teplé. Miestnosť z minulosti sa rozplynula, ale to čo ju nahradilo bolo oveľa horšie ako trpké spomienky. Na tvári mu pristáli ďalšie teplé kvapky, kvapky krvi. Jeho oči sa od hrozného šoku úplne rozšírili, jeho tvár zbledla a nohy sa mu začali triasť. Trasú sa mu nohy, to znamená, že už nie je v podobe kosy. "Ma...ka..." Jeho hlas sa tiež strašne triasol. Nie, to nemôže byť Maka. To predsa nie je možné. To nemôže...

"Soul..." Zašepkalo dievča a z úst jej vytiekol pramienok krvi. Soulovi sa v ten moment rozsypala pevná pôda pod nohami a s ňou aj celý život. Maka stála kúsok pred ním, za jej chrbtom stála čarodejnica držiac v ruke, ktorá skrz naskrz prešla Makinou hruďou, jej srdce. Soul videl ako svetlo v jej zelených očiach zhaslo skôr než stihla niečo povedať. Telo jej ochablo a nebyť čarodejnice, ktorá ho zachytila padlo by na zem. Thirteenth Fairy sa usmiala a vytiahla z Makinej hrude ruku. Na Soula dopadli ďalšie kvapky krvi. Nemohol sa pohnúť, nedokázal vydať žiadny hlas. Jeho telo sa príšerne triaslo a on tomu nemohol zabrániť. To predsa nemôže byť pravda. "Hlúpy chlapec. Nedokázal si ju ochrániť." Povedala kľudným hlasom čarodejnica, zdvihla do výšky Makine srdce a rozdrvila ho v dlani. Ten pohľad v Soulovi nevyvolal ďalšiu vlnu zhrozenie, strachu, otupenosti a slaboty, ale úplnú číru nenávisť, ktorá sa vliala do celého jeho tela. Do očí sa mu nahrnuli slzy, ale jeho pohľad zostal plný hnevu. Z plného hrdla zakričal. Energia jeho modrej duše vystúpila na povrch ako pomstiteľ a dodala mu silu. Soulova ruka sa premenila na čepeľ kosy a on sa zahnal po čarodejnici. Tá sa pred ním prekvapene uhla. Čepeľ vystúpila aj z jeho nohy a on sa znovu zahnal po čarodejnici, hneď nato nasledovala čepeľ z ruky, ktorá strhla čarodejnici klobúk. Keď sa ju chystal znovu zasiahnuť postavila pred seba Maku. Soul sa zarazil a zhrozene zostal hľadieť do jen prázdnych zelených očí. Znovu ho ochromila bolesť, čo čarodejnica hneď využila a vyslala na neho tŕnie. To mu hneď obviazalo ruky a nohy a prinútilo ho ľahnúť si k zemi. Potom ho začalo celé obmotávať. "Pusti ma!" Vrieskal Soul ako zmyslov zbavený. "Nie! Pusti ma! Maka! MAKA!" Kričal, keď sa čarodejnica pred ním začala aj s Makiným telom vzďaľovať. Tŕnie sa mu bolestivo vrezávalo hlbšie do mäsa. Všade okolo neho bolo cítiť pach krvi, ale on to nevnímal. "NIE! MAKA!" Kričal stále dookola kým sa mu nezačalo zahmlievať pred očami. Nie, nemôže stratiť vedomie! Nemôže! Musí sa dostať k... "Ma...ka..." Zašepkal a všetko upadlo do černoty...

"Soul! Soul! No tak Soul!" Jeho oči sa pomaly otvorili a on zbadal Black Stara, ktorý sa nad ním skláňal aj so svojou zbraňou Tsubaki. Obidvom sa zračila v očiach čistá hrôza. "Och, Soul chvalabohu! Už sme mysleli, že ťa to tŕnie navždy v sebe uväznilo! Nemohli sme ťa z neho vysekať!" Black Star pozrel na jeho telo, ktoré bolo celé od krvi, doráňané od tŕňov. "Soul..." Začala opatrne Tsubaki, ale Soul sa na ňu ani len nepozrel. "Kde je Maka?" Spýtala sa. Otázka preletela celým miestom akoby chcela každého objať v studenom náručí, z ktorého naskakuje husia koža a potom zasiahla Soula rovno do srdca, kde mu ukázala krutú realitu. "Soul." Zašepkala zhrozene Tsubaki, keď videla, že si chytil tvár do dlaní a rozplakal sa. "Maka...ona..." Vzlykal. "Neochránil som ju..." Ďalší vzlyk a po ňom nasledoval obraz umierajúcej Maki. Jeho telo sa striaslo. "MAKAAAAA!!" Zakričal do vzduchu, ktorý odniesol jeho výkrik celým lesom, ale k dievčaťu, ktorému bol určený sa už nedostal.