Cantarella (11.Kapitola)

Tsuki sa konecne prebudila zo svojho spanku a rozhodla sa pridat dalsiu kapitolu Cantarelly :D Dufam, ze sa bude pacit zatial idem obehnut SB, majte sa :D Za pripadne chyby sa predom ospravedlnujem xD

11.Kapitola

---

"Ichigo!" Rukia sa za ním veselo rozbehla a silno ho objala. "Všetko najlepšie k šiestym narodeninám." Usmiala sa a vlepila mu pusu na líce. Ichigo sa začervenal, ale hneď to zamaskoval vážnym pohľadom. Odtisol ju od seba a narovnal sa v celej svojej výške. "Áno, už je zo mňa skoro muž." Povedal pyšne, no hneď nato sa ozval ironický smiech od Byakuya, ktorý bol práve na odchode s Hisanou a náhodou to započul. "No jasné a ja som škaredý a nepríťažlivý." Dodal a Hisana na neho zazrela. "Byakuya." Ohriakla ho. "To teda si! Ojii-san!" Zakričal za ním Ichigo. Byakuya sa na neho otočil a prepichol ho pohľadom. "Ty drzé chlapčisko! Ty máš od dospelosti pekne ďaleko, veď ti ešte mlieko po brade tečie!" Nebyť Hisany, ktorá svojho manžela násilím odtiahla zo záhrady tí dvaja by sa doberali a hádali minimálne do polnoci. Rukia sa začala smiať a Ichigo sa na ňu prekvapene otočil. "To nie vtipné." Nafúkol sa. "Ale keď vy dvaja sa stále doberáte. To je vtipné, ale neboj ocko ťa má rád. Povedal mi to, keď som sa ho pýtala. Povedal mi, že ťa miluje ako syna. Ale nehovor mu to, pretože mi zakázal to hocikomu povedať." Usmiala sa a Ichigo sa začervenal. Aj on mal Byakuya rád ako otca, ktorého nikdy nemal. "Hlúpy ojii-san." Zamrmlal, ale pritom sa nebadane usmial. "Ichigo toto som ti spravila na narodeniny." Ukázala mu modročervený prívesok, ktorý mu zaplietla z bavlniek. "To je pekné, ďakujem." Natiahol k nej ruku a ona mu ho zaviazala. "Je úžasný Rukia." Povedal, keď si ho prezeral na svojej ruke. "Som rada, že sa ti páči, pretože teraz ho budeš musieť nosiť až do našej svadby." Zasmiala sa a on znovu sčervenal. "S-Svadby?!" Vyhŕkol. "Áno, aj moja mama taký ockovi zaplietla, keď sa zasnúbili." Zatočila sa a potom pozrela na prekvapeného Ichiga. "Čo je? Ty sa nechceš so mnou oženiť?" Zosmutnela. "Ale áno chcem!" Vyhŕkol, ale hneď si strelil ruku pred ústa. Rukia chvíľku ticho stála potom sa zasmiala a znovu ho objala.

Na Rukiinej spiacej tvári pristáli kvapky sĺz. Ichigo si zakryl dlaňou oči akoby sa tým snažil slzy zastaviť, ale tie naďalej padali z jeho očí tentokrát však do jeho dlane. "Rukia..." Zašepkal. "Prepáč..."

"Čo to robíš?! Si tak blízko! Zmocni sa jej!" Kričal v jeho vnútri démon, ktorý sa už skoro predral von, ale Ichigo ho zastavil a jeho začali čierne reťaze ťahať do hĺbky jeho duše, kde je bezmocný. "Nie! Už nikdy viac ma nebudeš ovládať! Počul si! Nikdy viac ti nedovolím, aby si ma ovládol!" Zvrieskol Ichigo a démonov hlas úplne zanikol.

Rukiine oči sa pomaly začali otvárať. Poobzerala sa okolo seba. Miestnosť nespoznávala. Pomaly sa posadila a vtom si všimla Ichiga, ktorý z okna hľadel na tmu. "Ichigo..." Zašepkala. Nič jej nepovedal, ani sa len na ňu neotočil. Vtom si začala spomínať čo sa stalo. "Ty..." Zašepkala. "Niečo si mi dal do pitia..."

"Choď do izby, ktorá je oproti tejto. Na stolíku je čierny kufor, otvoríš ho pomocou kľúča na krku." Šepkal ticho. Rukia sa postavila a chcela k nemu pristúpiť. "Nie, urob čo som ti povedal potom ti všetko vysvetlím. Prísahám, že vtom nie je žiadny trik." Chcela aby sa jej pozrel do očí, chcela aby jej to vysvetlil. "Prosím Rukia." Znovu zašepkal, ona od neho odstúpila a pomaly vyšla z miestnosti. Pozrela pred seba na drevené dvere, v ktorých boli vyrezané rôzne vzory a otvorila ich. Pomaly podišla k čiernemu kufru na stole a vytiahla svoj kľúčik, ktorý mala zavesený na krku. "Naozaj tam bude pasovať?" Pomyslela si, ale jej otázka bola hneď zodpovedaná, keď kľúčik bez problémov vošiel do dierky, ona ním potočila a zámok na kufri sa otvoril. Najprv na kufor podozrievavo hľadela, ale po krátkom zaváhaní ho otvorila. To čo zbadala jej úplne vyrazilo dych. Čierny plášť, klobúk a maska... "Shinigami." Zašepkala. Všetko si začala skladať dokopy. Tajomný muž, ktorým bol Shinigami, na jej oslave narodenín musel mať pozvánku a ona ju posielala iba ľuďom, ktorých poznala a jediný kto z nich neprišiel bol Ichigo. Nie, on tam tiež bol ako Shinigami. Tie ryšavé vlasy, tie úsmevy, ten spôsob akým rozprával. "Ichigo." Zašepkala a rozbehla sa do izby, kde stále sedel na okne otočený jej chrbtom. "Ichigo..." Zastavila sa kúsok pred ním. "Ty si Shinigami. To ty si bol so mnou celý čas ale..."

"Prepáč mi to Rukia. Tak veľmi som ťa miloval, ale bol som preč veľmi dlho. Tak dlho, že si sa rozhodla žiť ďalej bezo mňa a zasnúbila si sa s Renjim. Ja viem, že to odo mňa bolo kruté. Nie, kruté je slabé slovo, bolo to...obludné. J-Ja nechcel som ti ublížiť, ale tak veľmi som túžil, aby si bola moja a...a myslel som, že len dieťa nás znovu dokáže spojiť. No nedokázal som to spraviť, nedokázal..." Hlas sa mu zlomil a z ruky mu vypadla fľaštička, v ktorej ešte pred nedávnom spočíval jed. Padla na zem a rozbila sa na drobné črepy. Rukia zostala úplne ticho. Šokovaná, zarazená bez jediného dychu. Naozaj ju tak veľmi miluje? Áno, tak ako ona vždy milovala jeho. Mal pravdu čakala na neho, ale keď neprichádzal rozhodla sa ďalej kráčať sama. Bola to chyba. Mala počkať, mala na neho počkať. Nie, ešte je čas vrátiť sa za ním. Ešte je čas všetko napraviť. Dotkla sa jeho ruky, prisadla si k nemu na parapetu a prinútila ho, aby otočil pohľad k nej. Pozrel sa na ňu očami plných sĺz, hanby a smútku. "Ichigo..." Zašepkala znovu a pritisla si svoje pery na jeho. Zostal úplne šokovaný ani len nezavrel oči. Nechápal, čo práve robila. Prečo to robila? Keď sa od neho odtiahla stále zaskočený si chytil pery akoby dostal svoju úplne prvú pusu. "Prečo?" Spýtal sa pochvíľke. "Prečo?" Zopakoval otázku a pozrel do jej modrofialových očí. Rukia ho s úsmevom pohladkala po líci. "Pretože ťa milujem a chcem byť iba tvoja." Povedala nežne a Ichigove oči sa rozšírili prekvapením. Sklonil hlavu a chytil Rukiinu dlaň, ktorá ho ešte stále hladkala po líci. Priložil si ju k perám a krátko pobozkal. Potom pozrel znovu na Rukiu a naklonil sa k nej. "Ďakujem." Zašepkal a ich pery sa spojili v dlhom, vášnivom bozku.