Le Bien qui fait Mal (6.Kapitola)
Máme tu pokračovanie Le Bien qui fait Mal. Súboj Grimmjow vs Orihime ako to dopadne?
6.Kapitola
Orihime sa pomaly prechádzala mestom. Jej boj sa pomaly blížil, ale zostávalo je ešte pár hodín, ktoré chcela využiť, aby si roztriedila myšlienky a emócie, ktoré sa v nej miešali. Nechápala prečo to urobila? Ako to mohla urobiť s démonom? Ale keď s ním bola nevnímala ho ako netvora. Vnímala ako normálneho človeka a on sa k nej nesprával ako krvilačná beštia, ale nežne, ako k najvzácnejšiemu pokladu. Pozrela na šaty, ktoré od neho dostala. Prečo ich má vlastne ešte na sebe? "Och, nie je to Kurosaki Orihime?" Z premýšľania ju vytrhol nejaký starý mužský hlas a ona sa pozrela na starého kňaza, ktorý vymetal lístie pred kostolom. "Áno." Zašepkala. "Vidím, že ťa niečo trápi dieťa. Nechcela by si sa mi zdôveriť?" Spýtal sa jej a ona pozrela do jeho priateľských očí. Prikývla a spolu sa vybrali na lavičku pred kostolom. Tam si sadla a kňaz trpezlivo čakal čo mu povie. "Pohádala som sa s bratom kvôli tým démonom, s ktorými sme sem prišli bojovať. Viete sú oveľa silnejší ako tí pred nimi a niečím zvláštny." Šepkala a pritom nespúšťala zrak zo svojich rúk, ktoré pevne držali červené šaty. "Vojna spôsobuje to, že rodiny držia pokope, ale aj to, že sa rodiny odcudzia. A čo sa ti na týchto démonoch zdá také zvláštne?" Spýtal sa jej. "Prosím nemajte ma za divnú alebo za posadnutú démonmi, ale keď som s jedným z nich bojovala...zdalo sa mi, že v ňom vidím kúsok ľudskosti. Pri našom poslednom boji ma mohol zabiť, ale neurobil to. Ušetril môj život." Počula ako sa kňaz začal smiať a tak na neho prekvapene pozrela. "Čo je na tom smiešne?" Spýtala sa. "Presne to sa stalo mne. Teda ja som s ním nebojoval, ale keď som prechádzal lesom stretol som sa s modrovlasým démonom. Trochu mi pripomínal mačacieho démona. Ľudia tvrdia, že keď sa stretneš s démonom bez milosti ťa zabije, ale tento na mňa pozrel prekvapeným pohľadom akoby nečakal kňaza v lese a vyhlásil, že ho Boh už beztak dosť neznáša, že mojou smrťou by si to len u neho zhoršil a povedal, že mám ísť ďalej a kázať Božie nezmysli." Napodobnil jeho hlas. Orihime sa musela zasmiať. To bol isto Grimmjow. "Museli ste odtiaľ celý vystrašený šprintovať ako o život." Uškrnula sa a kňaz sa zasmial. "Som až príliš starý nato, aby som utekal, ale pozval som ho na šálku horúceho čaju z lesných plodov. Môj obľúbený aj teraz ma jeden čaká v kostole." Usmial sa a Orihime prekvapene otvorila ústa. "Vy ste pozvali démona na čaj? To je trochu..."
"Šialené? Aj on mi to povedal, ale prečo nie? Tí démoni na nikoho z nás nikdy bezdôvodne neútočia, iba vtedy keď sa ich niektorí z nás rozhodnú ísť zabiť. Tak ako ty aj ja verím, že sa v nich nachádza kúsok ľudskosti, ktorú im zanechal Boh, aby si mohli vybrať svoju cestu, lebo aj keď sú démoni myslím si, že Boh ich miluje a rád by ich privítal naspäť v nebi, ale je na nich, ktorú stranu si vyberú. Stranu zla alebo dobra. Nezabudni, Boh nám vždy dáva na výber." Usmial sa a Orihime smutne pozrela do neba. "Asi máte pravdu." Zašepkala.
Prišiel čas súboja. Orihime pomaly došla na čistinku, kde už na ňu modro vlasý démon čakal. "Pripravená?" Spýtal sa jej a tasil meč. "Áno." Prikývla a tiež tasila svoj meč. "Som rád, že si si zobrala iné šaty nerád by som tie, ktoré som ti podaroval zničil." Uškrnul sa. "Preto som si aj dala iné. Sú až moc pekné nato, aby sa im niečo stalo." Pousmiala sa a obidvaja sa na seba rozbehli. Lesom sa začalo ozývať rinčanie zbraní. Démon ju trafil do boka a ona jeho do stehna. Obidve rany neboli moc hlboké. Orihime sa na neho znovu rozbehla, ale on jej výpad zablokoval. Neprestávala na neho útočiť a pritom rozmýšľala nad slovami kňaza, ktoré jej povedal tesne predtým ako odišla.
"Nezabúdaj, že je to už pár tých storočí kedy Anjeli zradili Boha a on ich za trest vyhnal na zem ako démonov. Títo démoni vlastne pykajú za hriechy svojich prarodičov, tak ako my sme poškvrnený hriechom Adama a Evy, ale aj tak nám dal Boh šancu očistiť sa, aby sme sa mohli k nemu pridať do nebeského kráľovstva.. Myslím si, že aj démoni majú tú šancu."
Orihime sa zastavila a vyhla sa jeho útoku. Aj on zostal stáť. Trochu od nej odstúpil keby ju náhodou napadlo zahnať sa po ňom mečom a čakal čo sa stane. Orihime pustila meč na zem a namierila na neho pištoľ. "Vieš prečo sme s bratom zatiaľ každý súboj, ktorý sme s démonmi viedli vyhrali?" Spýtala sa ho. Neodpovedal jej. "Pretože sme si vytvorili náboje naplnené svätenou vodou. Môže byť démon hocijako silný, ale keď dostane svätenú vodu rovno do srdca zabije ho to." Zazrela na neho, ale on sa na ňu díval pokojne. Bez strachu, bez hnevu, bez zúfalstva. "V tom náboji je tá svätená voda, však?" Spýtal sa jej a ona prikývla. Vzdychol si. "Takže to znamená, že si vyhrala. No nič stávka je stávka. Zabi ma." Nechcel ešte zomrieť, ale možno, že to tak bude lepšie. Je len démon, démon, ktorého nikto na tomto svete nechce. A možno, že to v pekle nebude až tak zlé.
Orihime pevne držala v ruke pištoľ, ale ukazovák sa nechcel pohnúť, aby stlačil spúšť. "Zabi ma." Znova prehovoril. Čím ďalej tu len tak stál a čakal, tým viac sa bál smrti, ktorá ho nepríjemne objímala a čakala kedy si ho môže zobrať. Orihime sa začala ruka triasť a z očí sa jej spustili slzy. Pustila zbraň na zem a rozplakala sa. "Ja...nemôžem." Zavzlykala. "Orihime..." Zašepkal prekvapene a ešte viac ho šokovalo, keď k nemu pribehla, silno ho objala, zaborila si hlavu do jeho hrude a ešte viac sa rozplaka. "Ja to nedokážem. Nemôžem ťa zabiť Grimmjow. Nemôžem" Plačlivo šepkala stále dookola. Rozhodla sa veriť v ľudskosť tohto démona. Grimmjowov prekvapený pohľad konečne vystriedal malý úsmev. Silno ju objal a jednu ruku si jemne zaboril do jej hebkých karamelových vlasov. "Hlupáčik." Zašepkal jej.
Tú noc strávili zase spolu ako milenci. V tú noc sa zase celý svet pre nich rozplynul a existovali len oni dvaja. Keď sa Orihime ráno prebudila pozrela sa do jeho tváre. Hladkal ju po líci a usmieval sa na ňu. "Dobré ráno." Zaželal jej. "Dobré." Zašepkala aj ona a pozrela na svoju bielu bojovú uniformu, ktorou boli prikrytý. "Som rada, že tentokrát si moje oblečenie ušetril." Dodala a on sa uškrnul. "To vieš už nemám doma ďalšie šaty nazvyš. Musel by som ukradnúť Neliel a tá by ma zabila." Povedal. Obidvaja sa obliekli a vybrali sa spolu na čistinku, kde predtým bojovali. Grimmjow jej chcel niečo povedať, keď ho ale prerušil výkrik, ktorý sa ozýval z diaľky. "Orihime!" To kričal Ichigo. Orihime vystrašene pozrela na Grimmjowa. "Neboj sa. Choď za ním. Večer ma počkaj na začiatku lesa." Hovoril rýchlo. "Ale to je blízko dediny, čo ak ťa niekto uvidí?" Spýtala sa ho. "Neboj, proste ma tam čakaj a už choď." Zmizol a ona sa vybrala za hlasom svojho brata. "Ichigo tu som!" Zakričala. Netrvalo dlho a Ichigo k nej celý zadýchaný dobehol. "Vďaka bohu, počul som, že si išla zase na lov toho démona, mal som strach." Vystrašene na ňu pozrel a ona smutne sklopila zrak. "Braček ja sa ti ospravedlňujem." Zašepkala a on sa na ňu pousmial. "Aj ja sa ti ospravedlňujem. Viem, že moja reakcia bola prehnaná, ale si moja malá sestrička a ja...bojím sa, aby ti neublížil." Aj on smutne pozrel do zeme. Obidvaja tam mlčky chvíľu stály a napokon ho Orihime objala. "Mám ťa rada braček." Zašepkala. " Aj ja teba sestrička." Tiež ju silno objal.
Komentáre
Zverejnenie komentára