Cantarella (8.Kapitola)

Ďalšie pokračovanie Cantarelly :-) Užite si ho :-) Inak zajtra idem k babke, ale v nedeľu som naspäť :D

8.Kapitola

---

"Grimmjow?" Prehovoril Ichigo, keď obidvaja sedeli na balkóne jednej z najvyšších veží kniežatstva. Chodili tam odjakživa, ako malý chlapci sa tam stále skrývali pred Isshinom a pred Grimmjowovými otravnými pestúnkami. "Hm..." Modrovlasý muž nespúšťal zrak z oblohy. "Vieš ako si mi hovoril, že keby Rukia čakala moje dieťa musela by si ma zobrať, aby nepošpinila meno rodine tým, že čaká nemanželské dieťa." Začal celkom ticho. "Takže uznávaš, že moje nápady sú geniálne." Uškrnul sa Grimmjow a pozrel na svojho priateľa, ktorý po ňom začal zazerať. "To som nikdy nepovedal! Ale..." Sekol sa. "Nepríde ti to ako zlý nápad." Doplnil ho Grimmjow. "Ale keby náhle zrušila zasnúbenie s Renjim a hneď nato by si zobrala mňa a nato by sa ešte ľudia dozvedeli, že je so mnou tehotná, nebolo by im to podozrivé? Isto by si šepkali, že zostala so mnou tehotná a preto si ma zobrala." Uvažoval Ichigo nahlas. "Budú to len klebety a nemusia sa hneď dozvedieť, že je tehotná. A navyše Kuchiki rod je veľmi ctený a vychádzajú veľmi dobre s kráľom takže podľa mňa nebudú moc ohovárať, ak teda nechcú prísť o hlavu, lebo kráľ si na rod Kuchiki nedá dopustiť." Uškrnul sa Grimmjow. "Samozrejme veď kráľova žena je Byakuyova sestra." Zašomral Ichigo. "Áno..." Chcel niečo dodať, ale sekol sa a s namrzenou tvárou pozrel dole odkiaľ mal nádherný výhľad na celý svoj obrovský dvor. "Ichigo už prešiel týždeň od Abaraiovho odchodu?" Spýtal sa. "Zbláznil si sa? Sú to len štyri dni čo ten bastard odišiel." Pri spomienke na neho cítil ako jeho hnev stúpa a s ním aj šepot démona, ktorý mu stále hovoril, aby toho úbožiaka zabil. Tak rád by to spravil, ale nemôže. Už len kvôli Rukii, ktorej na Renjim záležalo. Keby ho zabil, znenávidela by ho. "Tak sa náš milý Abarai rozhodol prísť skôr. To je, ale otrava neznášam nečakané návštevy." Vzdychol si Grimmjow a zdvihol sa na odchod, aby sa s tým nie moc vítaným hosťom pozdravil. Ichigo s otvorenou pusou hľadel ako do dvora vošiel Renjiho koč. "Čo tu ten bastard robí?" Zavrčal. "Neviem asi sa mu u otecka nepáčilo." Povedal uštipačne Grimmjow. "Nespomínaj mi toho zkurvysyna Aizena a tento debil mi svojim príchodom zhatil plány! Bude s Rukiou nonstop, bude sa jej dotýkať, bude ju bozkávať, bude..." Ichigo sa od hnevu až triasol. "Len pokoj kamarát. Ja sa postarám o to, aby nebol stále s Rukiou." So svojim zvyčajným úškrnom pozrel na Ichiga a ten sa na neho usmial. "Máš to u mňa." Povedal. "Jasné, jasné pre teba čokoľvek..." Grimmjow sa vybral dole a Ichigo zostal na balkóne pozorovať dvor z bezpečnej vzdialenosti.

Renji so zamysleným pohľadom sledoval prírodu za oknom svojho koča. Vedel čo jeho otec chcel. Chcel sa stať kráľom. Urobí preto všetko. A tá najlepšia cesta bola zmocniť sa rodu Kuchiki, ktorý si s kráľovskou rodinou rozumel najlepšie a mali najbližšie vzťahy. Myslel si, že keď sa jeho syn zásnuby s Rukiou Byakuya prepíše svoje kniežatstvo na neho, ale Byakuya to nechcel za žiadnu cenu pripustiť. Keby sa Renji zmocnil tak mocného kniežatstva ako bolo Kuchiki netrvalo by dlho a kráľ by bol nútený vzdať sa svojho trónu ak by nechcel rozpútať vojnu, ktorá by bola pre neho predom prehraná... Kočiš zastavil a Renji vystúpil z koču. "Pán Abarai vitajte! Som veľmi potešený vašim skorým príchodom." Renji pozrel na modro vlasého muža s hnevom v očiach. Neznášal ho. Jeho úškrny, jeho ironické poznámky. Však jeho to prejde, keď sa s otcom zmocnia kráľovstva postará sa o to, aby tento namyslený somár nemal ani na suchý chleba. "Vitajte naspäť pán Abarai." Pozdravila ho veľmi slušne a s krásnym úsmevom na perách Grimmjowova snúbenica Orihime. Renji doteraz nechápal ako sa taká pekná a múdra žena mohla zasnúbiť s takým idiotom akým bol Grimmjow. "Ďakujem za milé privítanie." Povedal a podarilo sa mu na perách vykúzliť úsmev. "Renji!" Ozvalo sa zrazu z diaľky a on sa pozrel na Rukiu, ktorá k nemu bežala. Hodila sa mu do náručia a vtisla mu na líce pusu. "Čo tu robíš tak skoro?" Spýtala sa ho. Nie, neprišiel vo vhodnom čase, pretože v nej sa miešalo teraz tisíc pocitov, ktoré mohol on ešte oveľa viac zhoršiť. "Prišiel som sa s tebou porozprávať." Povedal veľmi vážne a ona cítila ako jej malá dušička od ľaku poskočila. Že by na to prišiel? Dozvedel sa čo sa udialo medzi ňou a Shinigamim? Čo sa medzi nimi ešte stále dialo? "D-Dobre." Zašepkala a pozrela na Grimmjowa a Orihime. "Dali by ste nám chvíľku priestor?" Spýtala sa ich a oni prikývli. Keď odchádzali Grimmjow sa za nimi obzrel. O čom tak veľmi dôležitom sa chce Abarai rozprávať s Rukiou? Keď Grimmjow a Orihime zmizli v kniežatstve Renji pozrel na Rukiu. "Poďme sa aj my poprechádzať." Ponúkol jej ruku a ona ju s váhaním prijala. Obidvaja vošli do Orihiminej záhrady. Rukia bola čím ďalej tým viac nervóznejšia. Renji sa s ňou konečne zastavil, ale jej ruku nepustil. "Rukia..." Začal a ona čakala čo príde ďalej. "Musíš presvedčiť svojho otca, aby prepísal kniežatstvo na mňa." Povedal a ona zostala úplne zaskočená. "Čože? Ale Renji vieš, že môj otec chce, aby pokračoval náš rod, rod Kuchiki nie tvoj!" Cítila ako jej ruku stisol pevnejšie. "Rukia! Ja potrebujem..."

"Je mi jedno čo potrebuješ! Nikdy nedovolím, aby rod Kuchiki zanikol!" Zakričala a on jej ruku stisol ešte tuhšie až zvrieskla od bolesti. "Renji pusť ma! To bolí!" Snažila sa z jeho zovretia vytrhnúť, ale on ju nechcel pustiť. Vtom vzduchom presvišťal malý nožík a zabodol sa Renjimu do ramena. Ten sykol od bolesti a konečne Rukiu pustil. Tá od neho cúvla. Vytiahol si nožík z pleca a pozrel na ňu. Bola úplne vyľakaná. Videl, že má slzy na krajíčku. "Rukia...ja..." Zašepkal. "Ja som nechcel...pre..."

"Zmizni odtiaľto!" Zvrieskla po ňom a rozbehla sa preč. "Rukia!" Zakričal ešte za ňou, ale ona už bola ďaleko. Vzdychol si a sadol si na zem. To vážne nechcel. Nevedel čo to do neho vošlo. Prečo? V živote by jej neublížil. Prečo to spravil? Pozrel na nožík, ktorý ho trafil do ramena. Niekto je v kniežatstve, niekto kto si jeho prítomnosť neželá. Mohol by to byť pokojne Shinigami. Zavrčal. Zajtra z tohto miesta aj spolu s Rukiou odíde.

Rukia bežala do stajní. Tam vbehla k Sode no Shirayuki, silno ju objala a rozplakala sa. Kôň si pritúlil svoju hlavu k tej jej akoby sa ju tým snažil ukľudniť. "Rukia." Ozvalo sa zrazu za ňou a ona sa otočila na Shinigamiho. "Rukia..."

"Nemôžeme sa viac stretávať." Povedala a on zostal zarazene stáť. "Prečo?" Spýtal sa. "Ja ťa naozaj milujem. Je to trochu divné veď ani len neviem ako vyzeráš, ale pochop mám svoje povinnosti. Som zasnúbená a teraz musím vyriešiť isté problémy, ktoré medzi mnou a mojim snúbencom vznikli..."

"Prečo si s tým prekliatym bastardom?! Veď ho ani len nemiluješ!" Zvrieskol a jej smútok nahradil hnev. "Renji nie je žiadny prekliaty bastard! Mám ho rada ako priateľa a to stačí! A navyše on ma miluje a ja ho týmto zrádzam! Všetko bolo v poriadku kým sa ty nezjavil!" Pristúpil bližšie k nemu. "To ty si to všetko pokazil! Prečo práve ja?! Zničil si všetko! Kvôli tebe som ohrozila česť svojej rodiny! Je to tvoja chyba!" Po týchto slovách ušla zo stajní. Ichigo zostal stáť na mieste. "Tak čo Ichigo, čo teraz spravíš?" Prihovoril sa mu démon, ktorý využil veľký hnev, ktorý sa v Ichigovi hromadil. "Tche, to dieťa bolo jediné riešenie, ale teraz keď ma nenávidí..." Ichigo zaťal ruky v päsť. Chystal sa jej dnes odhaliť svoju pravú tvár, chcel to, ale po tejto hádke. "Áno, dieťa je jediná možnosť ako si ju navždy pripútať k sebe a ja ti poskytujem výborne riešenie ako docieliť vznik toho malého bastarda." Ichigo spozornel. Vedel, že keď mu dá démon nejaký návrh, alebo poskytne nejaké riešenie je to riešenie plná zla a násilia, preto ho Ichigo skoro nikdy nepočúval, ale teraz ho ovládal hnev. Strašný hnev. Chcel Rukiu, chcel ju navždy, ale ona patrila Renjimu, ale to dieťa by ju pripútalo k nemu. To dieťa...sa musí narodiť aj keby ju mal znásilniť. Jeho bielka sa sfarbili do žlta a hnedé oči nabrali čiernu farbu. Úplne sa poddal hnevu, hnevu vďaka ktorému ho démon ovládal a využíval. "Aká je tá možnosť?" Spýtal sa démona. "Hovorí ti niečo jed menom Cantarella?" Spýtal sa ho démon a hneď nato sa slabo zachechtal.