Le Bien qui fait Mal (4.Kapitola)

No máme tu pokračovanie novej poviedky no a ešte jeden oznam (prosím nezabíjajte ma ja za to fakt nemôžem to moji rodičia xD) Ideme na chatu na celý týždeň takže už zase tu žiadna poviedka nepribudne celý týždeň. Zajtra som vám prednastavila jednu jednorázovku no a potom pár videí od Vocaloidov a jeden trailer na novú úžasnú hru s úžasnou piesňou :D Ty vole aká som hladná a celý deň nemáme čo jesť lebo všetko je už prichystané na chatu a našla som v miske so sladkosťami, ktoré môžeme hocikedy jesť (preto je večne prázdna, Tsuki to vždy vyrabuje xD) nejakú zelenú krabicu a ja, že sú to keksy tak sa pýtam tatka či to môžem zjesť, keď je to v tej mise a on sa na mňa tak čudne pozrel a potom mi oznámil, že sú to vreckovky :D :D No čo hlad je hlad :D

4.Kapitola

---

Nič neurobila, nesnažila sa ho nijako zastaviť, keď ju zvalil pod seba a strhol z nej šaty svojimi ostrými pazúrmi. Prečo? Prečo sa cíti takto? Celé jej telo horelo v príjemných plameňoch. Teplo sa jej vlievalo do celého tela a sústredilo sa na jednom mieste. Lízal jej stvrdnuté bradavky a pomaly sa posúval a nižšie a nižšie. Hlavu mala nejasnú, jej dych bol rýchli. Vtom zacítila ostrú bolesť na stehnách, do ktorých sa jej zaryl pazúrmi. Sykla od bolesti a on k nej zdvihol zrak. Usmial sa a venoval jej dravý bozk. Potom sa presunul k jej stehnám, po ktorých kvôli rane pazúrov, stekala krv a začal jej ich lízať. Teplo dole bolo čím ďalej tým viac intenzívne. Až teraz si uvedomila stony, ktoré sa drali z jej hrdla. Pomaly sa jazykom presunul do vnútornej strany jej stehien. Mala by ho zastaviť. Toto nie je správne. Vtom zacítila jeho jazyk na svojom klitorise a zhrdla sa jej vydral oveľa silnejší ston ako boli tie predchádzajúce.

Grimmjow si vychutnával jej vôňu. Roztiahla viac nohy a tým mu dala viac priestoru. Jeho jazyk vrážal dovnútra a potom zase von skoro nadľudskou silou. Vychutnával si jej chuť, ktorá mu padala na jazyk. Orihime sa prehla a jej stony sa zosilnili. Cítila, že sa blíži jej vyvrcholenie, keď vtom Grimmjow prestal a pozrel do jej očí. "Ešte nie." Uškrnul sa a ona počula ako sa mu gate zošuchli z nôh. Vedela čo príde. Naklonil sa nad ňu a pobozkal ju. "Nie, nie je to správne." Šepkala, keď ich bozk prerušil. "To mi je teraz jedno." Odpovedal jej, roztiahol jej ešte viac nohy a pomaly do nej vnikol. Zacítila ostrú bolesť a z hrdla sa jej vydral slabý bolestný zvuk. Nežne sa na ňu pozrel. "Prepáč, ale sľúbim, že to bude lepšie." Zašepkal a začal sa v nej pomaly pohybovať. Bolesť najprv vôbec neustupovala a Orihime sa nahrnuli slzy do očí, ktoré jej však on bozkami zotrel. "Vydrž." Zašepkal a preplietol si s ňou prsty. Konečne bolesť ustúpila a nahradila ju slasť, ktorú si okamžite začala vychutnávať. Jej nechty sa zaryli do jeho dlane. Bol ako zviera, ktoré túžilo po svojom ukojení. Telom mu otriasla bolesť z rany, ktorú mu spôsobila, keď ho do brucha bodla nožom, ale on ju úplne ignoroval. Jediné čo sa snažil vnímať bola neuveriteľná slasť a rozkoš. Začal prirážať rýchlejšie. Počul stony, ktoré z nej vychádzali, ako neustále vyslovovala jeho meno. Aj on vyslovil jej meno. Potom to prišlo. Ich telá sa začali triasť v slastnom krčí orgazmu. Unavene si oprel čelo o to jej a pozrel jej do očí. Nebolo treba viac slov medzi nimi, vedeli, že to nebolo správne, ale vtom momente to ani jednému znich nevadilo. V tú noc spali spolu kľudne v mileneckom náručí.

Keď sa ráno Orihime zobudila démon pri nej nebol. Poobzerala sa okolo seba, ale ani nikde v okolí ho nevidela. Zakusla si do pery. Asi si už uvedomil akého neodpustiteľného hriechu sa včera dopustili. Pozrela sa na svoje roztrhané šaty, ktorými sa v noci prikryli. Ako sa má teraz dostať domov? Nemusel ju tu takto nechať. Vtom sa čiasi ruka dotkla jej ramena. Trhla sebou, ale spoznala čiernu dlaň s pazúrmi a otočila sa démona, ktorý si k nej kľakol a vložil jej do ruky krvavo červené šaty s bieločiernymi mašličkami. Rukávy na šatách boli dlhé, ukončené ozdobnými volánmi. Šaty už na pohľad vyzerali veľmi draho. "Zober si ich, to sú za tie čo som ti zničil." Povedal. Po chvíľke váhania ich zobrala do rúk. "Ak sa chceš pred odchodom umyť poznám jedno čisté malé jazierko, kde sa môžeš." Zašepkal a ona prikývla. Zobral ju do náručia a nadľudskou rýchlosťou sa s ňou rozbehol k jazierku. Nezmohla sa na jediné slovo. Pozrela mu do tváre. Upieral svoj zrak na cestu pred sebou. Je to démon. Šepkal jej vnútorný hlas. A ona sa mu oddala! Oddala sa jednému z netvorov. Netvorov, ktorých z hĺbky duše nenávidí, pretože zabili jej rodičov, zabili mnoho iných ľudí. Nenávistne zaťala zuby. Musí odčiniť svoj hriech, musí ho zabiť.

Umývala si celé telo v studenej vode. Až teraz si všimla, že po noci strávenej s démonom má viac škrabancov akoby vôbec chcela mať. Ako je to možné? Vôbec si neuvedomila, že ju toľko krát poškrabal. Akoby aj mohla, keď sa v nej miešalo toľko slastných pocitov. "Si celkom dosť doškrabaná. To som nemal v úmysle, asi som sa trošku neovládal." Ozval sa z brehu a ona na neho zazrela. "Mohol by si vypadnúť a prestať na mňa zízať?!" Zavrčala. "Prečo? Hádam sa nehanbíš, veď nahú som ťa už videl." Uškrnul sa a ona sa začervenala. "No nič nabudúce si dám lepší pozor na svoje pazúry." Prezrel si ich. "Žiadne nabudúce sa nekoná!" Vyšla z jazera a obliekla si krvavo červené šaty. "Tak to si myslíš iba ty." Podišiel k nej a ona nenávistne pozrela do jeho tyrkysových očí. "Keby som mala nejakú zbraň zabijem ťa hneď teraz! Ale pri najbližšej príležitosti zomrieš mojimi rukami Jeagerjaquez Grimmjow!" Povedala odhodlane a on sa začal smiať. Zrazu jeho smiech pominul, on ju zdrapil za ruku a pritiahol si ju k sebe. "Teraz počúvaj ty mňa Kurosaki Orihime. Uzavrieme dohodu. Zajtra večer sa stretneme na čistinke, kde sme predtým bojovali, keď vyhráš zabiješ ma, keď vyhrám ja tvoje telo je moje." Povedal hrozivo, ale ona sa ho nezľakla. "Priprav sa, že zomrieš." Zavrčala. "Priprav sa na vášnivú noc." Povedal zvodne. Po tejto dohode sa každý vybral svojou cestou, ktoré sa zajtra večer mali opäť skrížiť a rozhodnúť o ich osude.

*******************************************************************

Grimmjow v ten deň sedel na skale a pozoroval západ slnka. "Už zase si tu." Ozvalo sa za ním. "Vyspal som sa s tou Kurosaki." Povedal bez dlhých zbytočných rečí a osoba si s povzdychom k nemu prisadla. "Myslel som, že ju nenávidíš." Zamrmlal Ulquiorra. "Áno, nenávidím ľudí." Zavrčal. "Ľudia sú odpad." Súhlasil Ulquiorra. "Tak počkať! Neliel bola tiež človek." Zazrel na neho Grimmjow. "Neliel bola nechcene vyhodený diamant medzi odpad."

"To môže byť aj Orihime." Povedal Grimmjow. "Je to lovkyňa démonov, čiže odpad." Odbil ho Ulquiorra. "Ale zachránila mi život a vyspala sa so mnou, aj keď síce teraz mi hrozí smrťou, ale...ona je iná!" Obraňoval si ju Grimmjow. Prečo sa tej mrchy vôbec zastáva? Nechápal. "Odpad je stále len odpad." Odpovedal mu stále pokojne Ulquiorra, čo Grimmjowa úplne vytočilo. "Zabudni nato! Viac sa o takýchto veciach s tebou nerozprávam!" Nazúrený zmizol zo skaly. "Aj tak za mnou ešte prídeš pre radu." Usmial sa sám pre seba Ulquiorra.

****************************************************************

"Orihime, kde si bola celú noc a ďalšieho pol dňa!" Vyletel na ňu Ichigo. Bol ako šialený mal o ňu taký strach. Večer zmizla a objavila sa až teraz. Bál sa, že sa jej niečo stalo. "Ja..." Zostala ticho. "Čo ty?! Bože, vieš ako si ma vystrašila?! Hľadal som ťa skoro všade! Kde si bola?!"

"Bola som s jedným mužom." Zašepkala a Ichigo prekvapene otvoril ústa. "Č-Čože?" Vykoktal. "Bola som v noci s mužom." Zopakovala pokojne a prešla okolo neho ale on ju chytil za lakeť a tým ju zastavil. "Sestrička...prečo? Čo si to urobila?!" Vyštekol po nej. "Ako čo?! Proste sme sa stretli a...stalo sa to! Nemala som to v pláne!" Vyštekla aj ona na neho. "Čo si to preboha urobila?! To si chceš nasadiť nálepku nejakej pobehlice!" Zvrieskol a ona sa vytrhla z jeho zovretia. "Ako sa opovažuješ?! Ty, ktorý máš každý deň iné dievča aby si ukojil svoje túžby! Ako sa vôbec opovažuješ mi niečo také povedať!" Vrieskala po ňom. Nahnevane si obzrel jej šaty. "To si dostala od neho?" Spýtal sa. "Áno." Prikývla. "Okamžite si ich vyzleč a spáľ ich." Zašepkal hrozivo. "Tak to teda nie! Páčia sa mi!" Cúvla od neho. "Povedal som ti zbav sa ich!" Chcel jej strhnúť rukáv, ale ona jeho ruku zastavila a jednu mu vlepila. Prekvapene na ňu pozrel a chytil si líce, ktoré mu hneď sčervenelo. "Nenávidím ťa!" Vyhŕkla, rozbehla sa do svojej izby a so silným tresknutím zabuchla dvere. Ichigo tam zostal prekvapene stáť a potom si chytil tvár do dlaní. Čo sa to s nimi preboha stalo?

Orihime sa vo svojej izbe zviezla na zem, pritiahla si k sebe nohy a rozplakala sa. Všetko je to chyba toho démona. Musí ho zabiť nech to stojí čo chce!