Le Bien qui fait Mal (3.Kapitola)

Nakoniec som pred odchodom stihla ešte jednu kapitolu xD dúfam, že sa bude páčiť :-)

3.Kapitola

---

Orihime bez pohnutia stála na mieste. Prečo ju zachránil? Čo to malo znamenať? Chytila si bruchu, kde ešte pred chvíľkou bola rana, na dôkaz toho mala na tom mieste roztrhané biele šaty a ešte k tomu boli presiaknuté krvou. Vybrala sa naspäť do mesta. Dúfala, že jej brat už svoju bitku skončil, ale nechcela ho ísť hľadať, nie takto. Spýtal by sa jej čo sa stalo. A čo by mu povedala? Že ju zachránil démon?

**************************************************************

Grimmjow si sadol k stromu, oprel sa oň a uprel svoj pohľad na skaly, ktoré obývali. Musia sa pred ľuďmi skrývať ako štvaná zver len preto, že sú iní. Z úst sa mu vydralo slabé zavrčanie. Nenávidí ľudí. Tak prečo ju zachránil? Lenže pri nej si tou nenávisťou nebol tak istý, pretože tá nenávisť sa miešala s pocitom, ktorý už dávno necítil. S vášňou. Chcel ju mať ako ženu, nie ako súperku v bojoch. "Zase si dostal na frak?" Ozval sa hlas za ním. "Ulquiorra prečo si z Neliel spravil démona?" Spýtal sa ho bez okolkov. Ulquiorra pristúpil k nemu dopredu, aby mu videl do tváre. "Pretože ju milujem, ale keby zostala ľudská bytosť naša láska by nemala budúcnosť." Povedal. "A to ti nevadí, že je démon? Vieš, čo ju čaká, keď zomrie? Peklo." Zašomral Grimmjow. "Viem, aj ona to vedela, ale aj tak sa chcela stať démonom. Viem, že to znie sebecky, ale stálo mi to zato a nezmenil by som to. Viem, že keď zomrie skončí v pekle, ale ja tiež. Budeme tam spolu a peklo už aj tak zažívame na zemi, ale keď sme spolu nevadí nám to." Pousmial sa. "Neliel je zvláštna." Uškrnul sa Grimmjow. "To som si tiež pomyslel. Vieš, keď sme sa prvýkrát stretli bol som ranený po boji s lovcom démonov. Síce som ho zabil, ale aj tak to bolo so mnou zlé. Len som tak ležal na zemi, nedokázal som sa ani pohnúť, pretože ma ten lovec zasiahol guľkou naplnenou svätenou vodou rovno do srdca. Nechápem ako som to mohol prežiť, ale keď som ju zbadal pomyslel som si, že je to koniec. Určite zavolá niekoho, aby ma prišiel zabiť ak to neurobí sama, ale ona ku mne pribehla s ustráchanou tvárou a spýtala sa ma čo mi je, kde ma to bolí, či sa môžem postaviť. Bol som úplne prekvapený, prečo sa ku mne tak chová. Zobrala ma k sebe domov, pretože žila ďaleko od dediny a starala sa o mňa kým som sa nezotavil. Už vtedy som rozmýšľal, že s nej spravím démona, pretože aj keď som si to nerád priznával zamiloval som sa do nej. Bolo to prvýkrát, čo sa ku mne niekto choval ako k živej bytosti, kto mi dal nehu a lásku. No spomenul som si ako končia všetci démoni po smrti a...nedokázal som to spraviť, tak som sa rozhodol odísť, ale ona ma zastavila a povedal, že chce byť so mnou, nech z nej spravím démona." Grimmjow ho počúval s otvorenou pusou. Ulquiorra a Neliel poznal už dlho, ale nikdy mu nepovedali nič o svojej minulosti. Vedel iba to, že Neliel bola kedysi ako on človek a Ulquiorra z nej spravil démona. "No kamoš to je ako z romantickej knihy." Uškrnul sa nakoniec, ale Ulquiorra to vôbec nevytočilo. "A prečo sa vlastne pýtaš?" Zašomral a Grimmjow pozrel do zeme. "Vieš tá žena, Kurosaki, dnes som ju skoro zabil a hneď nato som ju zachránil, pretože som nezniesol pomyslenie, že by zomrela." Šepkal a Ulquiorra sa pousmial. "Hlupák." Dodal a Grimmjow na neho zazrel.

***************************************************************

Už bol večer, ale Ichigo sa stále nevracal. Orihime už mala strach a navyše rozhodla sa mu povedať to o tom démonovi. Nepokojne chodila po svojej izbe, keď vtom sa z chodby ozval sluha: "Och, mladý pán Kurosaki vitajte naspäť. Ako sa vám darilo?"

"Ale celkom to išlo." Započula Ichiga a vtom momente vybehla z izby. "Braček!" Zakričala a Ichigo na ňu pozrel. "Inoue si v poriadku?" Spýtal sa jej a ona si všimla ako nútené sa usmial. Zarazila sa. "Áno...ale ty si zase ranený." Pozrela na ďalšie krvavé rany na jeho tele, no nebolo ich veľa. "Som v poriadku." Zamrmlal a prešiel okolo nej so sklonenou hlavou. Čo sa to sním stalo? Pozrela sa na dvere jeho izby, ktoré sa za ním zatvorili. Na sucho preglgla a pristúpila k ním. "Braček potrebujem sa s tebou o ničom porozprávať." Zašepkala. "Teraz nie Orihime som unavený, zajtra mi to povieš." Ozval sa jeho hlas. "Ale braček je to veľmi dô..."

"Si hluchá alebo čo?! Povedal som ti, že som unavený!" Okríkol ju a ona prekvapene ustúpila od dverí. Nahromadil sa v nej hnev. "Dobrú noc." Povedala trpkým hlasom a odišla sa prejsť von.

Čo to do jej brata vošlo? Takto podráždené sa k nej ešte nikdy nechoval. Pýtala sa sama seba v myšlienkach, keď sa prechádzala po lese. Prečo sa vybrala práve do lesa a prečo zrovna mierila na to miesto, kde bojovala s démonom? Niečo ju tam ťahalo, niečo v jej vnútri, čo chcelo toho démona vidieť. Nenávidela tú časť. Nenávidela toho démona, ale na druhej strane vedela, že cíti k nemu aj niečo iné ako len nenávisť, niečo čo ju vždy rozochvelo, keď si na neho spomenula, na to ako jej jazykom prechádzal po pokožke. "Prišla si si nejako skoro pre odplatu." Ozvala sa tmavá postava pri strome. "Prišla som si pre odpoveď." Zašepkala a modro vlasý démon pristúpil k nej. "Nedokážem ti dať odpoveď. Neviem prečo som to spravil. Sám tomu nechápem. Mal som ťa zabiť, ale... Prečo som ťa ušetril veď ja nenávidím ľudí!" Zakričal a zahnal sa po nej svojimi dlhými pazúrmi. Rýchlo na to zareagovala, vytiahla malý nožík, odskočila na bok pred jeho pazúrmi a nožík mu zapichla do brucha. Démon vykašľal krv a padol na kolená. "Čo to má byť? Toto ťa predsa nemôže zabiť." Zašepkala, ale keď videla, že démon sa zvalil do trávy a začal sa zvíjať v bolestiach zachvátil ju pocit úzkosti. Ako je to možné? Takáto rana ho predsa nemôže zabiť! Vtom si spomenula na včerajší boj kedy mu svätenú vodu poslala rovno do žíl a dvakrát mu trafila srdce a na dnešný boj kedy ho znovu zasiahla svätenou vodou a tesne minula jeho srdce. Jeho telo bolo vodou oslabené a rany neboli úplne zahojené. "Grimmjow!" Kľakla si k nemu a pretočila ho na chrbát. "Vydrž!" Bolo posledné, čo počul predtým než zamdlel.

Prebudil sa až o niečo neskôr na teplo. Otočil hlavu a zistil, že sa nachádza blízko pri ohni, ktorý niekto založil. "Už si hore?" Ozvalo sa z druhej strany a on sa otočil na Orihime, ktorá na neho smutne pozerala. "Musela som ťa dostať z čistinky hlbšie do lesa, aby nás nikto nenašiel. Dúfam, že som ti moc neublížila." Zašepkala. "Žena...prečo..." Prekvapene sa spýtal a pozrel na svoje brucho, ktoré mal obviazané rukávom z jej modrých šiat, ktorý si strhla. "Dlžím ti to...inak moja odpoveď znie... neviem. Tiež nenávidím démonov, zabili mi rodičov, ale..." Nevedela, čo mu má povedať. Grimmjow zacítil sladkú chuť v ústach ako po čokoláde a zarazene pozrel na jej obviazané zápästie. "T-ty si mi dala zo svojej krvi?" Zašepkal a ona prikývla. "Ale žena ja nie som upír. Moja krv ťa môže zachrániť, ale tá tvoja ľudská bohužiaľ takú silu nemá." Uškrnul sa a ona sa začervenala. "Ja...chcela som ti nejako pomôcť tak som skúsila aj to..." Mrmlala v rozpakoch. Vtom niečo začal šepkať, ale ona mu vôbec nerozumela. "Hovor hlasnejšie, nepočujem ťa." Povedala, ale on naďalej šepkal tak sa k nemu naklonila. "Čo hovor..." Nestihla to dopovedať, lebo jeho pery sa spojili z jej. Prekvapená nespustila z neho zrak. On sa od nej oddelil, ale pritom jej ešte olizol spodnú peru. "Mala si tam ešte trochu krvi, žena." Dodal na obhajobu toho, čo práve spravil. Ešte chvíľku sa na neho prekvapene pozerala, potom párkrát zaklipkala očami, usmiala sa, sklonila sa k nemu a tiež mu darovala dlhý vášnivý bozk. Tentokrát zostal prekvapený on. Čakal od nej facku, kriky, rozbíjanie vecí o jeho hlavu, všetko len nie toto. Pridal sa do hry jej jazyk a pritom jej opatrne chytil hlavu do dlaní, tak aby jej neublížil a pritiahol si ju ešte bližšie k sebe. Keď sa od seba oddelili, vážne na neho pozrela. "Nehovor mi žena. Moje meno je Orihime." Povedala a usmiala sa.