Le Bien qui fait Mal (2.Kapitola)

Máme tu pokračovanie novej poviedky. A inak zajtra odchádzam skoro na dva týždne do Portugalska, ale to vám ešte večer dám presnejšie o tom vedieť :-)

2.Kapitola

---

"Ichigo!" Orihime bežala smerom, kde naposledy počula výstrel. Vybehla na čistinku, kde stál uprostred Ichigo. "Braček!" Rozbehla sa za ním. "Orihime si v poriadku?" Spýtal sa jej. "Ja hej, ale ty vyzeráš dosť biedne." Zašepkala a pozrela na jeho roztrhané veci a rezné rany na celom tele po kose. "Bolo to už aj horšie." Uškrnul sa a vtom si všimol krvavú ranu na jej líci. "To ti spravil ten démon?" Spýtal sa s hnevom v hlase. "Nič to nie je." Nasilu sa usmiala. Rana, ktorú jej démon olizol úplne zmizla, zostala len tá na líci. "Čo sa s tebou deje?" Spýtal sa jej. "Nič, prečo sa pýtaš?" Snažila sa zakryť rozpaky. Do čerta aj s démonom! Prečo to urobil?! "Orihime, sme súrodenci, vieš, že mi môžeš povedať všetko." Chytil ju za ramená a pozrel jej priamo do očí. Keď im démoni zabili rodičov bolo Orihime šesť a odvtedy boli odkázaný jeden na druhého. Boli ako dvojčatá, skoro všade chodili spolu, väčšinou bojovali spolu, navzájom si kryli chrbát a hovorili si všetko až na pár osobných drobností. Chcela mu to povedať, ale bála sa ako zareaguje. "Ja...len mi robia starosť tí démoni, zdajú sa biť naozaj silný." Zaklamala a brat ju ťukol po čela. "Hlavu hore sestrička, sú silný, ale s takými sme už veľakrát bojovali. Spolu to zvládneme." Žmurkol na ňu a ona sa usmiala. "Ale jedna vec ma štve." Zamrmlal a znovu sa zamračil. "Aká?" Spýtala sa ho a on jej ukázal svoju milovanú pištoľ zničenú na dve polovice. "Tá malá obluda zničila moju pištoľ." Zavrčal.

******************************************************

Grimmjow pomaly kráčal ku skalám, kde sa v jaskyniach nachádzal ich úkryt. Hruď ho bolela a ťažko sa mu dýchalo. Tá žena mu dala fakt zabrať. Bol slabý kvôli svätenej vode, ktorá mu ešte nevyprchala zo žíl, síce jej nebolo veľa, ale aj tak si vyžiadala svoju daň. Vedel, že keby ho ešte raz pritom boji zasiahla do srdca zomrel by. Vtom sa za ním ozval šuchot a on sa obzrel. "Tak čo Rukia?" Spýtal sa malej démonky, ktorá kráčala za ním. Čierne šaty mala roztrhané od meča, po rukách jej stekala krv a biely kvet, ktorý nosila zopnutý na hlave pri rohoch bol fuč. "Tche, sú vážne silný." Odvrkla namosúrene. "To vidím, veď ti strhol z hlavy Oleander." Zasmial sa. Oleander, tak sa volala biela kvetina, ktorú mala démonka veľmi rada, pretože patrila medzi najkrajšie, ale zato aj najjedovatejšie kvetiny. "Som rada, že si tak škodoradostný, ale nemysli si, ja som mu zničila jeho obľúbenú pištoľ." Uškrnula sa. Vtom démon začal kašľať krv. "Ako vidím aj ty si schytal svätenou vodou." Zamrmlala. "Áno, rovno do žíl." Poznamenal a ona prekvapene nadvihla obočie. "Ja len do kože, preto sa mi nechcú tieto hlúpe rany rýchlo vyliečiť." Zamrmlala. "Dostali ste pekne do teľa." Ozval sa ďalší hlas a pri nich sa objavil čiernovlasý démon, s bielou pokožkou, prenikavými zelenými očami, pod ktorými sa až k brade ťahali dva zelené prúžky. Jeho hlavu zdobili dva veľké biele rohy. "Sklapni Ulquiorra!" Vyprskol na neho Grimmjow. "To máte tak, keď bez príčiny začínate boje." Hovoril ďalej pokojným hlasom zeleno oký démon. "Chceli sme si ich preveriť." Zamrmlala Rukia. "Áno, to vy radi. Veď predsa len sú to súrodenci Kurosaki, ktorý zabili takých silných démonov ako bol Nnoitra..."

"Nnoitra bol hlupák a vôbec nebol silný, nech si teraz hnije v pekle!" Skočil mu do reči Grimmjow. "Ale, ale nejaký si podráždený." Zozadu k nemu pristúpila ďalšia démonka s dlhými zelenými vlasmi, ktorá mala biele rohy zahnuté dozadu. "Pekne vám dali na frak." Zasmiala sa. "Ulquiorra mohol by si svojej partnerke povedať, aby držala hubu." Zavrčal Grimmjow a Ulquiorra pozrel na zeleno vlásku. "Neliel, nešetri ho." Povedal a Grimmjow na neho zazrel. "Viete, čo sme si hovorili, že nebudeme napádať a zabíjať ľudí pokiaľ nás oni nenapadnú prvý. Nemám záujem zbytočne vyvolávať ďalšie vojny." Vzdychla si Neliel. "Lenže oni sú lovci démonov. Skôr či neskôr by nás napadli." Obhájila sa Rukia. "Seriem na vás! Tak dobre som sa už dávno nezabavil a navyše tá žena sa mi veľmi páči." Olizol si spodnú peru, keď si spomenul na chuť jej krvi. Ulquiorra na neho pozrel pokojnou tvárou. "Rob si čo chceš, ale nezaťahuj do toho nás." Zamrmlal. "Neboj." Uškrnul sa Grimmjow. "No a ja..." Všetci pozreli na Rukiu, ktorá zdvihla do výšky bielu kosu. "...Si pôjdem pre odplatu k tomu namyslenému chlapčekovi." Uškrnula sa.

***********************************************************************

Na druhý deň si Ichigo začal baliť všetky veci potrebné k boju. "Ja neviem Ichigo, nemal by si hneď ísť do boja, si ranený." Orihime pozrela ustarane na svojho brata, ktorý si pripevnil čierny meč na chrbát. "Nič to nie je a navyše musím sa tomu malému netvorovi pomstiť za moju pištoľ." Zavrčal naštvane. "Bola to len pištoľ a nie šteňa alebo mača." Zamrmlala s nadvihnutým obočím. "To nevadí, bola drahá, bola len jedna svojho druhu!" Naštvane ukázal na pištoľ zlomenú na dve polky, ktorú mal na stole. "Tak fajn idem aj ja, ten modro vlasý mačací démon mi musí tiež za pár vecí zaplatiť." Povedala a rozbehla sa do svojej izby pre veci.

V lese sa rozdelili a začali každý prehľadávať na iných miestach. Orihime prehľadávala už dlhšiu dobu, keď ju to prestalo baviť. "No tak cica vylez! Ja viem, že si tu! Na čičiči!" Zakričala. "Začínaš mi liezť na nervy ženská, neprovokuj ma." Ozvalo sa za ňou a ona sa otočila na modro vlasého démona. "Tu si kocúrik." Usmiala sa a tasila meč. "Tak si sa chceš hrať na mačku a myš?" Uškrnul sa a rozbehol sa na ňu s mečom. Ich meče do seba narazili a lesom sa ozvalo rinčanie, blokovali si navzájom útoky, ešte sa ani jednému z nich nepodarilo zasiahnuť toho druhého. "Som prekvapená, že ešte po včerajšku vládzeš!" Povedala a odskočila dozadu. "Chcel som povedať to isté. No nič tentokrát to ukončím naozaj rýchlo." Uškrnul sa. Vtom si všimol ako siahla do bielej kapsičky a skôr než sa stihol spamätať hodila do neho malú fľaštičku, ktorej obsah sa rozprskol na jeho tele. "Svätená voda." Zašepkal a vtom sa ozvala rana z pištole. Pozrel na svoju hruď, odkiaľ mu vystrelila urputná bolesť. Len o vlások minula srdca. V bezvedomí padol na zem.

Keď Orihime videla, že padol nebola si istá či preto lebo je mŕtvy, alebo len omdlel. Pristúpila k nemu a slabo mu do hlavy štuchla nohou. Ani sa len nepohol. Je mŕtvy? Sklonila sa k nemu. Mala by sa radovať, že ho zabila, ale...ale nemohla. Prečo? Čo sú to za pocity?! To predsa nie je ona! Neznáša ho! Je to démon! Podobný tým, ktorý zabili jej rodičov! Oči sa jej naplnili nenávisťou. Áno, on a jemu podobní si nezaslúžia nič iné ako smrť. Už sa chcela zdvihnúť na odchod, keď vtom ruka s jeho dlhými pazúrmi vystrelila priamo k nej a zaryla sa jej do brucha. Vykašľala krv. Čo to? "Naletela si." Uškrnul sa. Ani len kolená ju nedokázala udržať, padla na zem. Videla ako sa démon zdvíha a naťahuje k nej svoj meč. Porazil ju. Ako ju mohol poraziť? Videla ako sa meč spúšťa k nej. Chcela sa pohnúť, ale telo jej to nedovolilo. Začalo sa jej zahmlievať pred očami, keď vtom... Meč zostal stáť tesne nad ňou.

Grimmjow stál a meč zvieral v ruke nad jej krkom. "Zabi ju! No tak zabi ju!" Kričalo jeho vnútro. Ruky sa mu začali triasť. Čo to? Prečo? Prečo ju nedokáže zabiť? Je to obyčajná špina, odporný človek! Ale... To bol kedysi aj on. Pustil meč vedľa nej, kľakol si a zobral ju do náruče. "Č-čo...r-robíš?" Šepkala. "Z-Zabi ma." Hovorila z posledných síl. Vedel, že každú chvíľu môže stratiť vedomie. Zobral malý nožík a narezal si zápästie. "Neviem prečo to robím, ale...pi!" Nasilu jej zápästie pritlačil k perám. Nemala silu brániť sa a tak jeho krv začala piť. Pomaly videl ako sa jej vracia farba do tváre a lesk do očí. Rana sa zacelila a ona nabrala znovu sily, čo mu dokázala tým, že ho od seba odtisla. Nahnevane si utrela pery, na ktorých mala jeho krv. "Čo to malo znamenať?! Prečo si ma nezabil?! Prečo?!" Kričala po ňom. Nič nepovedal. Mlčky si zobral svoju zbraň a vybral sa preč. To ju nehnevalo ešte viac. "Démon odpovedz mi!" Rozbehla sa za ním a on sa na ňu otočil. "Nehovor mi démon. Volám sa Grimmjow Jeagerjaquez." Povedal a zmizol. Zastavila sa a uprene hľadela na miesto, kde pred tým stál. "Prečo si to urobil?" zašepkala.