Dangerous Love-20.Kapitola

A máme tu poslednú kapitolu Dangerous Love. Takže v prvom rade...veľké Arigato, že ste to vyzdržali až dokonca a čítali kapitoli, aj keď som ich pridávala rýchlosťou blesku xD Som rada, že sa vám poviedka páčila lebo ako som už veľakrát spomínala myslela som si, že ma s takýmto párikom pošlete kade ľahšie xD (Crack pariky 4ever :D) No už pre vás pripravujem novú poviedku na tento pár. Dnes alebo zajtra sem hodím recenziu, ale kapitoli uverejním trochu neskôr musím si najprv poriadne rozmyslieť príbeh a začať písať, aby ste potom nečakali do aleluja na ďalšie kapitoli :-) Po prečítaní kapitoli nájdete dole Epilóg. Je to link na Epilóg k tejto poviedke tak ak chcete aj ten si môžete prečítať :-)

20.Kapitola

Nebezpečná láska

---

Orihime sa dívala na osobu v kapúci, ktorá sa k nej s nožom v ruke blížila. Nemala kam cúvnuť. Bola natlačená v rohu miestnosti. Pokúsila sa rozbehnúť na druhú stranu, ale na to osoba hneď zareagovala, rýchlo k nej priskočila a pevne jej zovrela ruku. "Nechaj ma! Pusť ma!" Kričala Orihime a pokúsila sa osobu päsťou buchnúť a kopnúť, ale keď zacítila nôž na svojom krku zostala bez pohybu stáť. "Pusť ma." Šepkala. "Neboj ja ti neublížim." Povedala osoba. Orihime sa zarazila. Ten hlas... Neznáma si stiahla kapúcu. "R-Rangiku-san." Blonďavá žena sa na ňu usmiala. "Neboj Orihime dostanem ťa odtiaľto." Povedala a Orihime padol kameň zo srdca. Jej obrovský strach sa začal vytrácať a nahradila ho radosť. Ani si neuvedomila, že plače. Oči Rangiku sa naplnili nehou. "No tak, bála si sa však?" Spýtala sa a Orihime nedokázala nič iné len prikývnuť. Rangiku si ju k sebe privinula. "Neboj už je dobre, už si v bezpečí. To ti sľubujem. Poď vypadneme odtiaľto kým si uvedomia, že tu majú votrelca. Grimmjow je už tiež na ceste." Orihime po zaznení jeho meno prekvapene pozrela na Rangiku. Je tu? Prišiel si pre ňu? Rangiku jej podala do ruky nôž. "Č-čo, čo s tým mám robiť?!" Zapišťala. "Pozri, ja viem, že ty nie si násilnícka ale oni sú. Chceš chrániť seba a dieťa? Tak sa to neboj použiť." Vtisla jej ho do ruky. "A ty?" Spýtala sa Orihime a Rangiku sa pousmiala. "Ja mám niečo lepšie." Vytiahla malú pištoľ. "Rangiku! Ako to, že nosíš také veci pri sebe a navyše ako si sa sem dostala?" Vyplašene sa pozerala na zbraň v jej ruku. "Hádam si, si nemyslela, že som len taká obyčajná Bordelmama." Žmurkla na ňu a potiahla ju k dverám, no v nich sa zjavila Cirucci. Obidve na seba namierili zbraňami, pričom Rangiku za seba schovala Orihime.

Grimmjow pozrel na veľkú loď, ktorá sa pred nimi črtala. "Tam sú." Usmial sa Szayel na svoje GPS. "Si, si istý?" Spýtal sa Grimmjow. "Na 120 percent." Uškrnul sa. "Tak teda spravíme to podľa Ulquiorrovho plánu ." zamrmlal Grimmjow, zobral mobil a vyťukal číslo. "Stark. Je to tam čisté?" Spýtal sa a hneď na to sa uškrnul. "Dobre, ideme tam." Zašepkal a zrušil hovor. "Prejdeme zadným chodom." Otočil sa na svojich parťákov a ty prikývli.

Rangiku a Cirucci stáli oproti sebe a mierili na seba zbraňami. "Čo si myslíš, ktorá z nás je rýchlejšia?" Spýtala sa kľudne Cirucci. "To sa zachvíľku uvidí." Uškrnula sa Rangiku, ale úsmev na perách jej okamžite zamrzol, keď zbadal, že za Cirucci stojí ďalší muž so zbraňou v ruke a mieri na ňu. "Budem odpočítavať. Tri..." Usmiala sa Cirucci. Rangiku vedela, že nemá šancu obidvoch zabiť. "Dva..." Do čerta, čo teraz? Ako ma ochrániť Orihime? "Jedna..." Vtom sa ozvali dva vystreli. Ten prvý zabil muža stojaceho za Cirucci a ten druhý zasiahol Cirucci ruku. Tá pustila na zem zbraň a s kričaním si chytila krvácajúcu ruku. Dovnútra vrazil Grimmjow s Ulquiorrom. "Orihime!" Zakričal. Keď ho zbadala rozbehla sa za ním. "Grimmjow!" Vletela ma do náručia a on ju pevne zovrel. "Si v poriadku? Nič ti neurobili?" Spýtal sa jej. "Áno, som v poriadku." Pozrela na neho a on si všimol modrinu na jej tvári od Cirucci. Znova ním otriasol veľký hnev. "Prišiel si zrovna včas, Grimmjow." Pozrel na Rangiku a jeho hnev vystriedalo prekvapenie. "Rangiku?! Č-čo tu robíš so zbraňou v ruke?! Ja som myslel..."

"Jeden myslel až to nedomyslel. Potom ti poviem zdĺhavý príbeh o tom ako som sa zasvätila do mafiánskych debilín." Žmurkla na neho, on prikývol a pozrel na Orihime. "Orihime pôjdeš s Ulquiorrom." Povedal jej. "Ale..."

"Nesnaž sa protestovať, je to tu pre teba nebezpečné. Neboj, ja to zvládnem." Usmial sa a ona si pochvíľke váhania vzdychla. "Dobre, ale daj si na seba pozor." Zašepkala a on jej venoval nežnú pusu. "Dám." Povedal a potom pozrel na Ulquiorra, ktorý prikývol a zobral Orihime. S ním odišla aj Rangiku a v miestnosti zostal iba on a Cirucci, ktorá si v bolestiach držala úplne zakrvavenú ruku. Grimmjow na ňu pozeral bez jediného náznaku ľútosti. "Vieš Cirucci, potom tvojom odpornom noži mi zostala na bruchu nepekná jazva. To by som ešte prekusol, ale to, že si zranila a ublížila Orihime, to ti nikdy neodpustím." Namieril na ňu zbraň. "Ty zkurvysyn, za toto zhoríš v pekle." Zašepkala. "Ja viem, ale ty tam budeš horieť trošku dlhšie. Buď rada, pôvodne som ťa chcel mučiť, ale na to vážne teraz nemám čas." Uškrnul sa a ticho, ktoré zavládlo naplnil výstrel zo zbrane. "To bolo pôsobivé Grimmjow." Ozvalo sa zrazu za ním a jeho pohľad sa stretol s pohľadom Aizena. Ten sa na neho pokojne usmieval. "Chlapci." Prikázal mužom, ktorý stáli okolo neho a dvaja z nich dopredu hodili... "Halibel." Zašepkal zhrozene Grimmjow. Dvaja muži jej držali ruky aby sa nemohla ani pohnúť a ďalší na ňu namieril zbraň. "Pusť ju." Zavrčal Grimmjow. "Hoď sem tú zbraň skôr než sa niekomu niečo stane." Povedal kľudne Aizen. Grimmjow urobil ako mu prikázal a hodil zbraň k nemu. "Rozmýšľam čo ďalej. Čo tak zabiť Halibel a teba nechať žiť. Ako by si sa potom pozrel Starkovi a ich malej dcérke do očí?" Grimmjow si hneď predstavil Starkov bolestný výraz a slzy malej Lilynette. Nemohol by sa im pozrieť do očí. Naštvane zovrel ruku v päsť. Ako sa ma z tohto dostať? Vtom sa loď pohla ku predu. Nachvíľku sa usmial. Bolo to znamenie, že Orihime je v bezpečí. Vedel, že odtiaľto nevyviazne živý. Zomrie. Už ju viac nepobozká, nebude sa jej dotýkať, nebude ju cítiť, ani neuvidí svoje dieťa. "Zabi mňa, ale ju nechaj ísť." Povedal. "Grimmjow..." Zašepkala Halibel. "Prepáč." Bola nahnevaná sama na seba, že sa im ju podarilo chytiť. Aizen sa stále usmieval. "Tvoji priatelia boli vždy tvoja slabosť. A myslím si, že môj prvý nápad bol oveľa lepší." Luskol prstami čím dal svojim mužom pokyn aby ju zabili. Grimmjow zamrzol na mieste. "Nie!" Vykríkol. Nič. Žiadny výstrel nenastal. Ani jeden z mužov sa nepohol. "Čo to má byť?! Zabite ju!" Vyštekol po nich Aizen. "A čo tak tento plán..." Prehovoril Gin, ktorý doposiaľ stál obďaleč a len sa usmieval. "Zabiť teba." Jeho modré oči sa na Aizena posmešne pozreli a namieril na neho zbraň. "Gin ty..." Zavrčal Aizen. "Zbohom." Ozval sa výstrel. Muži konečne pustili Halibel a tá sa zostala zarazene dívať na Aizenove telo, presne ako Grimmjow. "Čo to kurva..." Zašepkal.

"Nazvime to malou zradou, ktorú som plánoval už trochu dlhšie len som nemal dosť financií na podplatenie všetkých Aizenovych mužov, aby ho zradili, teda...donedávna som nemal financie." Vysvetlil s úsmevom. "No Grimmjow, keďže to tu teraz vediem bol by som rád keby sme sa spojili, keďže si dobrý priateľ mojej ženy Rangiku." Grimmjow si nebol istý či dobre počul. "Rangiku je tvoja žena?!" Vyvalil na neho oči. "Áno, už desať rokov. Nechtiac som ju zasvätil do mafiánskych debilín, ako to zvykne nazývať, ale baví ju to. Vedela aj o tom, že ty si mafián a mala Orihime pod neustálym dohľadom, keďže si mal problémy s Aizenom." Hodil očkom na jeho telo. "Mňa už nič neprekvapí." Zamrmlal pochvíľke Grimmjow a Halibel prikývla. "Mali by sme odtiaľto vypadnúť, moji muži sa to tu chystajú vyhodiť do povetria." Povedal a Gin si vzdychol. "Škoda tej peknej lode, ale treba sa nejak zbaviť tiel. No nič kúpim si inú." Usmial sa a všetci sa vybrali preč.

*************************************************************

Grimmjow tuho objímal Orihime, keď už boli doma a ležali v posteli. Tá s úsmevom driemala v jeho náručí. Po tom všetkom bola naozaj unavená. Grimmjow ju jemne hladkal po hlave. Prstom jej prešiel po líci s modrinou, ktoré mala zalepené. "Prepáč." Zašepkal a ona na neho pozrela. "Grimmjow už som povedala. Nechaj to tak, je to za nami." Usmiala sa a on si vzdychol. "Bolo by lepšie keby sme sa nikdy nestretli." Smutne sa pousmial. "Odvolaj to!" Prekvapene na ňu pozrel. V očiach jej blčala zlosť, ktorá sa miešala so smútkom. "To, že som ťa stretla bola tá najlepšia vec v živote. Nie všetky dni boli ružové, ale naučil si ma čeliť strachu, postaviť sa proti ostatným, presadiť svoj názor. Dal si mi lásku, aj keď priznávam začiatky boli kruté, ale otvoril si sa mi. Keby som ťa nestretla môj život by zostal navždy prázdnym!" Jeho prekvapenie pochvíľke vystriedala radosť a pobozkal ju. "Aj môj život by bez teba zostal prázdny." Zašepkal a silno ju objal. "Som rád, že sme sa stretli." Aj ona sa usmiala. Zaborila si hlavu do jeho krku. Naozaj ho milovala a nechcela o neho prísť. Bolo jej jedno koľko nebezpečných chvíľ ešte zažije, kvôli láske s ním ich bola ochotná risknúť.

EPILÓG