Cantarella (7.Kapitola)

Prepáčte, že tot ak dlho trvalo kým som sa ozvala, ale akosi som nemala čas a nechcelo sa mi potom čo som prišla. No pridávam sem ďalšiu kapitolu Cantarelly a idem obehnúť SB :-)

7.Kapitola

---

Ichiga zobudilo slnko, ktoré ho nepríjemne šteklilo po tvári. Zamrmlal a trochu sa posunul na bok ale aj tam si ho slnečné paprsky našli. Nahnevane otvoril oči, do ktorých mu hneď udrelo slnko tak ich znovu privrel. Kde to do čerta je? Toto nie je jeho izba. Chvíľku mu trvalo než si dal dokopy, že je v Rukiinej izbe. Prudko sa nadvihol na posteli, ale na to zareagovala rana na ľavom pleci, ktorá ho začala štípať a pichať. Slabo sykol od bolesti a pozrel na plece. Hruď mal obnaženú a plece zaviazané bielou šatkou, z ktorej mu presiakol malý krvavý fľak. Vtom sa dvere izby otvorili a dovnútra vošla Rukia. "Už si hore? Och, asi ťa zobudilo to slnko. Prepáč, chcela som sem len pustiť trochu čerstvého vzduchu." Rýchlo pribehla k oknu, zavrela ho a zastrela hrubými závesmi tak aby mu nesvietilo do tváre. "To je v poriadku." Usmial sa a vtom ho niečo napadlo. Ošetrovala ho, takže... Siahol si na tvár a vydýchol, pretože maska bola na svojom mieste. Rukia si to všimla a vzdychla si. "Nie, že by som nebola zvedavá ako vyzeráš, ale rešpektujem tvoje súkromie. Keby si chcel ukázal by si mi svoju tvár." Povedala a on na ňu s úsmevom pozrel. "Ďakujem." Zašepkal. Tak veľmi jej chcel odhaliť kto v skutočnosti je, ale nemohol. Bál sa jej reakcie, hanbil sa za seba, hanbil sa za to čím sa stál, chcel k nej prísť ako ten starý Kurosaki Ichigo, ktorého poznala. "Doniesla som ti niečo pod zub. Najedz sa a potom ti previažem ranu." Položila k nemu tácku s jedlom, ktoré vďačne prijal. V tichosti začal jesť.

"Ako dlho som vlastne spal?" Spýtal sa jej pochvíľke. "Skoro dva dni." Doniesla k nemu lavór s horúcou čistou vodou na ošetrenie jeho rany. "Si pekný hlupák. Mal si mi povedať, že si ranený. Taká nezodpovednosť! Čo keby si omdlel na sedle koňa, padol z neho a nedajbože zlomil väz?" Karhala ho. Zasmial sa. "A ešte sa tomu aj smej!" Rozhorčene na neho zazrela. "Nie, nie. Ja len, že mi pripomínaš moje sestry. Tiež ma vždy takto karhajú." Povedal s úsmevom. "Ty máš sestry?" Jej hnev nahradilo prekvapenie. "Dve, síce nevlastné, ale ja ich vnímam ako pokrvné. A mám aj nevlastného otca. Je to starý blázon, ale vďačím mu za veľa." Položil príbor a Rukia odložila tácku na stôl pri okne. Podišla k nemu, rozviazala mu bielu šatku a odhalila malú, ale hlbokú bodnú ranu. "Ľahni si." Prikázala mu a on tak spravil. Namočila čistú handru do horúcej vody a opatrne ju priložila k rane. Sykol od bolesti a ona sebou trochu trhla. "Prepáč...nechcela som." Zašepkala ospravedlňujúco. "To je v poriadku." Povedal a ona znovu začala ešte opatrnejšie čistiť ranu. Všimla si ako zomkol pery, aby nevydal zo seba ďalšie bolestné stony. Zakusla si do pery a mokrou handričkou mu ďalej prechádzala po rane. Všimla si jeho telo, ktoré bolo posiate jazvami. Malými, ale aj veľkými. Koľko si toho musel vytrpieť len preto, že mal v sebe diabla, ktorého do neho vložil jeho otec. Prestala mu čistiť ranu a do očí sa jej nahrnuli slzy. Nechcela ho vidieť trpieť, pretože to bolelo aj ju. Chytil jej líce do dlaní a zotrel slzy. "Rukia čo sa deje? Prečo plačeš? Neplač, trhá mi to srdce." Šepkal a ona chytila jeho ruku. "Hlupáčik." Zašepkala a naklonila sa k jeho perám. Začala ho nežne bozkať, tak aby mu neublížila. Rukami ho hladkala po jemných ryšavých vlasov. Ešte chvíľku nežne láskala jeho pery a potom sa presunula k jeho krku, ktorý mu tiež obsypávala bozkami. Nevedela čo to do nej vošlo, ale páčilo sa jej to. Chcela utíšiť jeho bolesť, chcela, aby sa cítil dobre. Presunula sa k jeho hrudi. Bozkala mu každý kúsok, rukami mu jemne prechádzala po jazvách. Ichigo sa jej bozkom nebránil, užíval si ich, nebránil sa ani slabým stonom, ktoré sa z neho drali. Bolo to naozaj veľmi príjemné. Vtom narazila na jedno z jeho citlivých miest, keď sa bozkami presunula k dolnej časti bruška. Z pier sa mu vydralo jej meno, cítil ako dole tvrdne. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere a obidvaja sebou trhli. "Rukia je tam všetko v poriadku?" Spýtal sa Grimmjow. Keď Ichigo začul jeho hlas myslel, že vtom momente vyskočí na rovné nohy a vrazí mu zo štyri do toho jeho vyškrňajúceho sa ksichtu. Počul ho a naschvál ich prerušil. "Všetko je v poriadku, daj mi pokoj." Zavrčala. "Ale, hádam ešte nie si naštvaná preto, že sme ťa nezobrali so sebou na piknik." Zamrmlal. "Som!" Odvrkla. Počula povzdych. "Chceš ísť s nami teraz na prechádzku?" Spýtal sa jej. "Nie, zostanem tu a dočítam si svoj román." Odbila ho a začala Ichigovi zaväzovať ranu čistou bielou šatkou. "Rob si ako chceš." Zamrmlal Grimmjow a ona už len mohla počuť dupot nôh, ktorý sa vzďaľoval. Vydýchla si a pozrela na Shinigamiho, ktorý sa tváril dosť namrzene. Pred chvíľkou...čo do nej vošlo? Veď ona skoro, ona... Začala sa strašne červenať. Rýchlo zoskočila z postele a odniesla lavór s vodou. Ako to mohla urobiť Renjimu? Keď si spomenula na jeho usmievavú tvár bolo jej do plaču. Cítila sa tak strašne previnilo. Ako mu to mohla len urobiť? Veď on jej dôveruje a ona. "Rukia..." Ozval sa Shinigami. Rýchlo si zotrela jednu slzu, ktorú neudržala a pozrela na neho. "Milujem ťa." Zašepkal a ona neudržala ďalší príval sĺz. "Aj ja teba...ale...my dvaja nemôžeme byť spolu. Ja mám snúbenca. Som Kuchiki, nesiem veľkú zodpovednosť za svoj rod...ja...proste to nejde...bože, je to také zložité..." Čupla si na zem a skryla si tvár do dlaní. Prepáč mi to Renji, ale ja ťa nemilujem. Ospravedlňovala sa mu v mysli. Ako mu to len mohla spraviť? Už dávno to vedela, aj keď mu stále dookola hovorila, že ho miluje, vedela, že to nie je pravda, že to nie je skutočná láska. Bože, ako sa mu len pozrie do očí? Veď on ju naozaj miluje a ona... Miešalo sa v nej toľko pocitov, ktoré nedokázala ovládať. Čupela tam na zemi ako klbko nešťastia a nevidela žiadny únik zo svojej zúfalej a biednej situácie. Vtom ju Shinigami silno objal. "Neplač. Naozaj ma to ničí, keď ťa vidím plakať." Zašepkal a ona si zaborila hlavu do jeho krku. "Čo mám robiť?" Spýtala sa ho. "Odíď od toho muža."

"Nemôžem." Slabo zavrčal. Čo mal robiť, aby bola jeho? Je tak blízko, veď mu práve povedala, že ho miluje, ale stále stojí v ceste ten bastard Renji. Možno, že... Zrazu sa mu Grimmjowov nápad s dieťaťom nezdal až tak nereálny. Ak to dieťa bude jediná cesta, aby boli spolu, budiš! "Rukia keby som ti odhalil svoju pravú tvár aj tak by si ma milovala?" Spýtal sa jej. "Áno, milovala by som ťa nech by si bol hocikto..." Potom na neho cez zaslzené oči pozrela. "Chystáš sa mi ju ukázať?" Spýtala sa ho a on sa tajuplne usmial. "Onedlho moja milovaná, onedlho." Zašepkal jej do ucha.

******************************************************************

Byakuya s kamennou tvárou pozeral na Aizena a Renjiho, ktorý stáli pred ním. "Nie." Povedal chladným, ale prenikavým hlasom a Renji na neho prekvapene pozrel. "Ako to nie? Veď budem mužom vašej dcéry." Trochu zvýšil hlas. "Pozri Renji myslel som, že si dobrý chlapec, ale tvoj otec ťa úplne skazil. Je mi fuk čo budeš a nie som dvakrát nadšený, že si ťa moja dcéra bude brať za muža. Ale nezmením svoju vôľu. Po mojej smrti sa vládkyňou kniežatstva stane Rukia a ako v mojej vôli píšem chcem, aby Kuchiki rod ďalej rozkvital pod jej rukami. Ty nebudeš mať žiadne právo viesť to tu." Aj keď Byakuyov hlas bol pokojný vo vnútri zúril. Odkiaľ berú tú drzosť prísť ho sem žiadať, aby prepísal kniežatstvo na Renjiho čím by zanikol rod Kuchiki a nahradil by ho rod Aizena? To sa nikdy nestane. "Aj tak potrebujete mužského vodcu rodu." Zašepkal posmešne Aizen. "Áno a ako v mojej vôli píšem ním bude Kurosaki Ichigo." Obidvaja muži pritom mene stuhli. "Ichigo..." Zavrčal nenávistne Renji. "Samozrejme, prijal som ho ako vlastného syna a ním aj naďalej zostáva." Hovoril stále s chladným pokojom Byakuya. "Rob si ako chceš..." Aizen sa vybral na odchod. "Ale ten parchant sa tu už aj tak isto neobjaví. Poď Renji." Zavolal na syna a ten ho nasledoval s myšlienkou, že Ichiga musí za každú cenu zabiť.

Hisana, ktorá doteraz mlčky sedela na tróne pozrela na svojho muža. "Prečo si im nepovedal, že Ichigo sa vrátil? Veď bol dokonca na plese a tancoval s Rukiou." Spýtala sa ho. "Pretože by ho hneď začali hľadať. Isto ho budú chcieť zabiť."