Cantarella (5.Kapitola)

takže tu máme pokračovanie Cantarelly :-)

5.Kapitola

---

"Znovu sa vidíme moja krásna pani." Ozval sa známy hlas, ktorý jej rozbúšil srde. Otočila sa k oknu, kde už sedel... "Shinigami." Zašepkala.

Shinigami skočil dovnútra a ona zaspätkovala dozadu. "Nebojte sa moja pani. Ja vám predsa neublížim." Povedal a zostal stáť pri okne. "Ty...ty si ma vtedy pobozkal?! Ako si, si to len mohol dovoliť?!" Zavrčala. "Myslel som si, že sa vám ten bozk páčil, moja pani." Tajuplne sa usmial a ona sa začala červenať. "Ta to teda nie!" Hodila po ňom knižku, ktorú ešte stále držala v ruke, ale on ju bez problémov chytil. So záujmom si prezrel modrý obal, ktorým bola kniha zviazaná a začal v nej listovať. Vo vnútri boli rukopisom spísané rôzne básničky a poviedky. "To ste písali vy, pani moja?" Spýtal sa jej a ona sa začervenala. "Áno." Zašepkala. Vtom sa mu knižka otvorila na strane s vylisovanou ružou a on sa pre seba pousmial. Zobral ružu do rúk, pristúpil k oknu a vyhodil ju. "Nie! Prečo si to spravil?!" Vtom sa sekla. Prezradila sa, že tá ruža od neho sa jej páčila. Pristúpil k nej. Ani sa nepohla. Zobral jej malú bielu ručičku do svojej mocnej dlane. Zarazil sa nad tým aká bola drobná, mal pocit, že keby ju stisol trochu pevnejšie rozbila by sa. Druhou rukou jej do tej malej ručičky vložil krásnu čerstvú modrú ružu. "Budem vám ich nosiť každý večer, moja pani." Povedal a ona sa zapýrila, keď vtom... "Ako to každý večer?!" Pustil jej ruku a zasmial sa. "Rád by som vás navštívil aj ďalšie noci." Povedal. "Ale...ale...to...ja...ale..." Zakoktala sa. Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. "Nemôžeš ma chodiť navštevovať každú noc. Nesluší sa to a ja som zasnúbená." Na dôkaz toho mu ukázala strieborným prsteň s bielym diamantom. Vzdychol si. "Vážne toho muža milujete?" Zašepkal s trpkosťou. "Áno!" Povedala ale... Naozaj ho miluje? Je to čo k nemu cíti ozajstná láska? Isteže je! Ale tak prečo? Prečo, keď ju pobozkal Shinigami celé telo jej zaplavil dovtedy ešte nepoznaný pocit. Všimol si, že váha čo ho trochu upokojilo. Nie je si istá tým či toho bastarda miluje. "Tak teda zbohom, moja krásna pani." Otočil sa k oknu. "Nie, nechoď." Zašepkala. Prekvapene na ňu pozrel. Všimol si malú červeň na jej tvári. Rukia zostala ticho. Prečo to povedala? Prečo? Mala ho nechať odísť, tak by to bolo správne, ale...srdce jej kázalo niečo iné. "Ja...takto večer je tu pekná nuda a ja chodím strašne neskoro spať tak...bola by som rada keby si mi robil spoločnosť." Hlúpejšiu vec si už naozaj nemohla povedať! Pomyslela si. On sa však usmial. Položil svoj čierny klobúk na stôl pri okne, znovu k nej pristúpil a uklonil sa jej. "Bude mi veľkým potešením robiť vám spoločnosť, moja krásna pani." Povedal a zdvihol k nej zrak. Rukii sa rozšírili oči prekvapením. Tie ryšavé vlasy. Všimla si ich aj na plese ale až teraz si ich dala do spojitosti s... "Ichigo." Zašepkala a natiahla ruku k Shinigamiho tvári. No jeho slová ju zastavili. "Čo je to za smiešne meno?" Spýtal sa a ju akoby obliali studenou vodou. Odstúpila od neho a naštvane na neho pozrela. "Nie je to smiešne meno! Je to úžasne meno!" Zavrčala. Toto nemôže byť Ichigo, ten by v živote nedal na svoje meno dopustiť nieto aby ho sám nazval smiešnym. "To je nejaký váš kamarát?" Spýtal sa jej so záujmom. "Áno, boli sme si strašne blízky." Chytila si kľúčik, ktorý stále nosila na krku. Ale bolo to už strašne dávno. Odišiel, keď mi bolo päť. Je to divné, ale aj keď je to taká dlhá doba stále si ho pamätám. U nás na zámku, visí na stene obraz, kde som namaľovaná ja a on. Vieš má presne také ryšavé vlasy ako ty." Usmiala sa. "Ako to, že si na neho po tak dlhej dobe ešte pamätáte?" Nechápal. "Preto...pretože mi dal sľub, že sa vráti. Sľúbil mi, že sa vráti a ja mu verím."

Ichigo zostal zarazene stáť. Ona ho čaká? Natiahol k nej ruku. Chcel sa jej dotknúť. "Čo tak ju zabiť? Aj tak sa ťa nedočká. Akoby si sa jej mohol na oči ukázať, keď si obyčajný vrah!" Ozval sa mu v hlave hlas diabla. Jeho ruka sa zastavila. "Zabi ju! Zabi ju! Zabi ju!" Ozýval sa hlas diabla čoraz silnejšie. Ichigo od nej odstúpil a bolestivo sa chytil za hlavu. "Sklapni!" zasipel. "Shinigami si v poriadku?" Rukia sa chcela k nemu rozbehnúť. "Aha, beží ti rovno do náruče. Zabiť by ju bola škoda. Uži si s ňou! Sprav jej toho parchanta ako si plánoval!" Zasmial sa diabol. "Nič také som neplánoval!" Vykríkol. Rukia sa zastavila. "Čo je s tebou? Shinigami..."

"Nechoďte ku mne! Nepribližujte sa! Mohol by som vám ublížiť a to nechcem." Odháňal ju od seba. Vôbec nerozumela tomu čo hovorí. "Ja..." Než stihla hocičo povedať Shinigami zoskočil z okna do černoty. Pozrela von oknom, ale nikde ho už nevidela.

Ichigo bežal čo najďalej od nej. Musí ukojiť diablov hlad po smrti, musí niekoho zabiť, niekoho kto tomuto svetu nebude chýbať a už vedel presne koho.

*************************************************************

Kráľ pozrel na sluhu, ktorý vošiel do vnútra a pokorne pred ním pokľakol. "Čo sa deje Kira?" Spýtal sa ho. "Môj kráľ, Shinigami zabil ďalšieho z vašich mužov." Povedal a pohľad stále upieral do zeme. "Koho?" Spýtal sa kráľ. "Tousena." Kráľ si povzdychol. "Ďakujem za správu Kira, môžeš odísť." Sluha sa zdvihol a odišiel. "Gin čo budeš robiť s tým Shinigami?" Spýtala sa kráľova žena. "Nič, je jasné, že zabíja len špiny, ktorých sa ja nemôžem zbaviť lebo majú vo svete spravené dobré meno. Je jasné, že pôjde aj po Aizenovi. Dúfam, že sa ho zbaví čo najskôr." Usmial sa na ňu. "Aizen je už od začiatku veľký problém. Vieš o tom, že jeho mladší syn sa zasnúbil s Kuchiki Rukiou?" Spýtala sa ho. "Áno, Rangiku. Ale viac by ma zaujímalo čo sa stalo s tým jeho starším synom, ktorého vydedil." Zašepkal. "Myslíš Ichiga? Poznala som jeho mamu Masaki. Taká milá a láskavá žena. Nech odpočíva v pokoji." Povedala smutne. "Vieš prečo zomrela?" Spýtal sa jej Gin. "Mala ťažkí pôrod." Odpovedala a Gin pokrútil hlavou. "Nie, tak celkom. Pri Ichigovom pôrode do neho Aizen uzatvoril diabla, s ktorým uzavrel dohodu, aby získal veľkú silu, silu, pre ktorú sa ho nedokážem zbaviť." Rangiku prekvapene a vystrašene pozrela na Gina. "To nie...ako mohol...ako mohol zapredať dušu svojho syna diablovi?" Zašepkala zhrozene.

*******************************************************

Renji stál pred svojim otcom, ktorý unudene sedel na tróne. "Shinigami zabil Tousena." Povedal a Renji na neho prekvapene pozrel. "To znamená, že pôjde aj po nás." Zašepkal a Aizen prikývol. "Hlavne po mne, aby sa mi pomstil." Zamrmlal. "Pomstil a za čo?" Nechápal Renji. "To je jedno. Ako pokračujú zásnuby s Rukiou? Svadba by mala prebehnúť čo najskôr to bude možné, aby sme konečne mohli zničiť ten odporný Kuchiki rod, ktorý mi ako jediný stojí v ceste." Vzdychol si. "Všetko ide podľa plánu otče, ale nemyslím si, že zničiť Kuchiki rod je..."

"O tom čo je dobé, a čo nie rozhodujem ja! Ty len rob čo ti kážem!" Renji zovrel ruku v päsť. "Ako si praješ." Zašepkal.