4.Kapitola

4.Kapitola

---

"38,9." Rukia namrzene pozrela na teplomer a prikryla Ichiga perinou až po uši. Ten si odkašľal a pretočil sa na bok. "To preto lebo beháš vo vetre, v daždi a hlavne cez búrku po vonku!" Soptila sa. "Aj ty si bola vonku vtom počasí a nič ti nie je." Šepkal a znovu začal kašľať. "Ale ja som tam nebola od poobedie až do neskorých večerných hodín." Zobrala sirup a naliala z neho na lyžičku. "Otvor ústa." Ichigo urobil ako mu prikázala a prehltol medicínu. "To bolo proti kašľu ešte ti donesiem liek proti teplote. Hladný nie si?" Spýtala sa ho a on pokrútil hlavou. "Dobre tak chvíľku počkaj, donesiem ti ten liek." Zbehla dole pre lieky a do pohára mu naliala vodu. Keď vošla do izby Ichigo už napoly spal ale jej príchod ho prebral. Unavene na ňu pozrel. "Prepáč ešte musíš toto zjesť a už ti dám pokoj." Povedala. Vložila mu do ruky bielu pilulku. Vložil si ju do úst a zapil vodou. Rukia zatiaľ zo šuplíka vybrala modrú škatuľku a strčila mu ju pred tvár. "To je pre teba." Usmiala sa a on si ju od nej pomaly zobral. Otvoril ju a zbadal náhrdelník s príveskom bielej kostry, ktorú obklopovali modré plamene. "Tá Chappy bola pre teba aj tak moc dievčenská, myslím, že toto bude lepšie." Ukázala mu aj ona svoj prívesok s kostrou a on sa usmial. "Je perfektný." Povedal. "Ukáž pomôžem ti ho nasadiť na krk." Usmiala sa a zapla mu ho. S úsmevom si ho prezrel. "Je naozaj skvelý." Pritakala mu. "Nyan." Zapriadol ale hneď si strelil ruku pred ústa. "Čo? Čo sa stalo? Len mi nehovor, že sa hanbíš za to Nyan." Prekvapene na neho pozrela a on sčervenel. "Hej." Zamrmlal. "Ale prečo? Je to rozkošné." Usmiala sa. "Možno tak pre neko girl ale nie pre neko boy-a." Trval si na svojom. "Ale predo mnou v súkromí to môžeš hovoriť, mne sa to páči." Prosebný pohľad v jej modrofialových očiach ho obmäkčil. "Tak dobre. Nyan." Povedal ešte s väčšou červeňou na lícach a ona ho šťastne objala. "Dobre už ťa nebudem trápiť." Zbierala sa na odchod aby ho nechala odpočinúť, keď jej chytil ruku. Otočila sa na neho a tento krát jej daroval on svoj prosebný pohľad. "Zostaň tu prosím ťa so mnou." Zašepkal. Chvíľku len tak stála, ale potom sa usmiala a ľahla si k nemu do postele. Znovu si ľahol na jej hruď ako mával vo zvyku aby ho mohla škrabkať po hlave. Usmiala sa a rukou sa zaborila do jeho mäkkých ryšavých vlasov. Začala ho pomaly škrabkať aj po hlave, aj po uškách. Chvost mu pritom veselo kmital ale po niekoľkých minútach ochabol na posteli, pretože Ichigo zaspal. Miestnosťou sa už iba ozývala jeho spokojné pradenie. Rukiu to ukľudňovalo a napĺňalo šťastím. Pozrela do jeho prekrásnej spiacej tváre. Bol tak bezbranný a nevinný, keď spal. "Ty môj prekrásny milovaný kocúrik." Zašepkala a on zo spánku povedal: "Nyan."