Cantarella (4.Kapitola)

Pokračovanie Cantarelly užite si ho :-)

4.Kapitola

---

"Od včera sa správaš divne Rukia." Povedal Renji, keď spolu cestovali v koči na zámok kniežaťa Grimmjowa Jeagerjaqueza. Odtrhla pohľad od okna a prekvapene na neho pozrela. "Ale nie to sa ti len zdá." Nasilu sa usmiala. "Tak teda dobre." Zamrmlal a pozrel sa von oknom. "Dnes tu s tebou zostanem len chvíľku. Musím za otcom niečo si vybaviť ale na deň zásnub prídem." Povedal a podopierajúc si bradu rukou nespustil zrak od okna. "Dobre a...keby si sa stretol s Ichi..."

"Rukia o tomto sme sa už rozprávali. Meno to bastarda už nikde nevyslov. NIKDY! Rozumela si?!" Nahnevane na ňu pozrel a ona sklopila zrak. "Dobre." Zašepkala a aj ona sa pozrela von oknom. Neznášala to vždy, keď padla téma o Ichigovi pohádali sa. V poslednej dobe bol však stále akýsi podráždený. Všetko mu vadilo či už na nej alebo na jej okolí. Keby jej to slušnosť nezakazovala dostal by už od nej minimálne facku, lenže tým by urobila hanbu svojej rodine. Snúbenica syna kardinála Sousukeho si dovolila mu jednu vlepiť? Ako ho pozná hneď by z toho urobil škandál. Čo sa s ním stalo? Kde je ten starý dobrý Renji, ktorého ako malá spoznala?

Ichigo bez povšimnutia vošiel do stajne a tam sa skryl za veľký stĺp. "Hou! Hou! Chlapče len pokoj!" Počul nejakého chlapca, ktorý sa snažil upokojiť koňa, ktorý neprestajne kopytami narážal do veľkých drevených dverí, ktorými bol zatvorený a erdžal. "Ty si mi teda za nepodarené stvorenie. Keby si nebol taký silný a prekrásny čistokrvník náš pán by ťa už dávno nechal zabiť. Veď čo s takým koňom, ktorý nejde skrotiť, na sedlo si nikoho nepustí a vzpiera sa od rána do večera?" Povedal mu namosúrene a vyšiel zo stajní. Ichigo vykukol zo skrýše a pomalým krokom prikročil k veľkému prenádhernému čiernemu koňovi. Ten, keď ho zbadal prestal vystrájať a zahľadel sa svojimi veľkými čiernymi očami do tých jeho hnedých. Ichigo mu cez mreže na dverách prestrčil ruku a kôň ju opatrne ovoňal. "Nepočúvaj ho. Grimmjow by ťa aj tak nedal zabiť, pretože patríš mne. Nie je tak Zangetsu?" Usmial sa a kôň si odfrkol. Ichigo ho pohladkal po hlave a potom otvoril dvere jeho boxu. "Tak si mi chýbal kamarát. Dlho sme sa nevideli." Objal ho. Zangetsu bol naozaj zvláštny kôň. Prekrásny a silný ale neposlušný. Nikoho si nepustil k telu, nedal sa skrotiť. Grimmjow už nevedel čo s ním ale potom sa Zangetsu stretol s Ichigom. Tí dvaja si hneď padli do oka. To bolo prvýkrát čo Zangetsu k sebe niekoho pustil aby ho pohladkal. A odvtedy tento hrdý kôň patril iba jemu. "Tu máš priniesol som ti mrkvu." Zangetsu si ju hneď zobral a na pár hryzov ju zjedol. Ichigo začal kefou česať jeho jemnú hrivu a rozprával mu čo všetko zažil, keď vtom mu zrak padol na prázdny box vedľa Zangetsu-ovho. "Ten je prichystaný pre Sode no Shirayuki? Grimmjow mi nepovedal, že ju Rukia berie so sebou."

"To ti musím všetko hovoriť?" Ichigom trhlo a pozrel na Grimmjowa, ktorý s úškrnom stál pred dverami boxu. "Do čerta Grimmjow!" Hodil na neho naštvaný pohľad. "Do čerta Ichigo! Musíš byť opatrnejší!" Zasmial sa. "Rukia ju obvykle berie so sebou, keď sem ide na dlhšiu dobu. Vždy sa potom idú s Orihime previesť k východnému útesu." Ichigo pozrel na hnedú kobylku, ktorá mala stajňu oproti Zangetsuovi. Volala sa Rikka. Vedľa nej mala stajňu biela kobylka, ktorá mala nohy až po kolená sfarbené do čierna. Čierne špičky uší a okolo krku čierny pás srsti, ktorý pripomínal hrubý obojok. Jej tyrkysové oči veselo hľadeli na svojho pána, ktorý k nej pristúpil a pohladkal ju. "Zoberiem Panteru a môžeme sa ísť previesť. Potrebujem si vyvetrať hlavu kým sem príde ten namyslený hlupák Abarai. Ešte dobre, že dnes večer odchádza. Vráti sa až v sobotu." Ichigo si vydýchol. Vďakabohu, že tu s ňou ten bastard nezostane. Takto bude mať aspoň viac príležitostí vidieť sa s ňou. "Ale ako vyjdem so Zangetsu-om tak aby si ma nevšimli?" Spýtal sa. "Zrovna teraz majú všetci plné ruky práce s prípravou zasnúb. Jediný kto sa stará o kone je Hanataro a ten má teraz obedňajšiu prestávku. A samozrejme ako vždy pôjdeme tajným východom." Hodil na Ichiga potmehúdsky úsmev a ten sa uškrnul.

"Grimmjow no tak úsmev." Povzbudzovala ho Orihime, keď sa k nim blížil voz Rukie a Renjiho. "Čo tak päsť do jeho odpornej tváre." Zamrmlal. "No tak Grimmjow ide s ním aj Rukia. Urob to prosím ťa. Kvôli mne. Usmej sa." Hodila na neho prosebný výraz čím Grimmjowa úplne odrovnala. Na tvári sa mu vyčaroval vynútený úsmev.

Z koča vystúpil Renji , chytil Rukiu za ruku a pomohol jej tiež vystúpiť. "Budeš mi chýbať." Zašepkal jej a pobozkal ju. Tento krát sa jeho bozku neuhla. Jemne sa dotkol jej pier a ona v ten moment znovu pocítila kúsok zo starého Renjiho, ktorý ju ochraňoval, keď Ichigo odišiel, ktorý vždy pred ňou šaškoval a robil tie najrôznejšie kúsky aby sa na jej perách vykúzlil úsmev, aby sa zasmiala. Silno ho objala. Renji patril medzi jej spomienky na krásne detstvo, aj keď sa zmenil stále cítila, že je v ňom kúsok toho usmievavého hrdinského chlapca, ktorého mala rada. "Milujem ťa." Zašepkala. "Aj ja teba." Pohladkal ju. "Pán Abarai viete o tom, že bozkávať sa na verejnosti sa pokladá za neslušné a nevychované." Zamrmlal Grimmjow, ktorého to štvalo kvôli Ichigovi. Dobre, že to nevidel. Ranilo by ho to. "Och, pán Jaegerjaquez len som sa lúčil so svojou milovanou snúbenicou snáď mi odpustíte moju trúfalosť." Povedal chladným ironickým hlasom a Grimmjow zaškrípal zubami. Keby tam nebola Orihime, ktorá do neho slabo drgla úsmev na jeho tvári by sa vytratil a jednu by mu vrazil čím by si spôsobil nemalí škandál. "Ale samozrejme." Zašepkal. Renji sa znovu obrátil k Rukii a pohladkal ju po vlasoch. "Táto ti pristane viac." Rukia si prekvapene zložila z hlavy červenú ružu, ktorú jej tam vložil. "Ako...ako si ju stihol tak rýchlo tam dať?" Zasmiala sa. Kúzelnícke triky jej predvádzal už od mala a nikdy jej nechcel prezradiť ako ich robil, vždy jej len povedal: "To je tajomstvo." Zasmial sa aj on a vstúpil do koča. Sluha zatiaľ odviedol čisto bielu kobylku, ktorá išla za vozom do stajní. Obidvaja si zakývala a koč sa stratil v diaľke. "Už je dosť neskoro nechám ti pripraviť izbu na spanie Rukia." Grimmjow vždy pred starými priateľmi odložil všetky svoje zdvorilé zvyky. "Dobre Grimmjow a postaraj sa mi o Sode no Shirayuki lebo..." Prstom si prešla po krku. "Ty malá drzaňa." Zasmial sa. "Neboj postarám sa ti o ňu." Uškrnul sa. "Zrazu aký veselý ani ťa do úsmevu nemusím nútiť." Vzdychla si Orihime. "Už mi je veselo, keď Abarai odišiel."

"Ale no tak nebuď hnusný veď ho ani nepoznáš." Rukia ho prepichla vražedným pohľadom. "Tche." Odfrkol si.

Rukia večer znovu hľadela z okna. Stále rozmýšľala nad Renjim. Ten dnešný bozk. Pripomenul je detstvo, ktoré tak milovala. Sladkú vôňu domova ale bozk od Shinigamiho...dotkla sa pier. Bol úplne iný. Rozpálil jej telo niečím čo ešte nepoznala. Odstúpila od okna a z knižky vybrala modrú ružu, ktorú si tam nechala vylisovať. Priložila si ju k hrudi a rozmýšľala nad jeho nočnou návštevou. Vtom sa jej však vynorila Renjiho usmievavá tvár a ona rýchlo vrátila ružu do knižky. Čo to robí? Ona predsa miluje Renjiho! "Znovu sa vidíme moja krásna pani." Ozval sa známy hlas, ktorý jej rozbúšil srde. Otočila sa k oknu, kde už sedel... "Shinigami." Zašepkala.