Diary of Little Angel (7.Kapitola)

Pokracovanie dennika uzite si ho :-) ;-)

7.Kapitola

Onii-chan

---

"Hej Jahodová hlava prečo si tak čumel na môjho brata Chrisa?" Spýtala som sa ho cez ďalšiu prestávku. Prekvapene zdvihol svoj pohľad od bento. "Huh?" Nahodil zas ten hlúpy výraz. Na čele mi navrela žila. "Prestaň civieť ako totálny tupec a netvár sa, že nevieš o čom hovorím!!" Zvrieskla som a všetci v triede na mňa prekvapene pozreli. Och, takto si reputáciu milého dievčatka neudržím dlho. "Si na mňa tak zlý Ichigo. Prečo? Nič som ti neurobila." Dodala som smutne a všetci chalani na neho vrhli naštvaný pohľad. "Ty si mi teda za charakter Ichigo! Takto nazlostiť a trápiť našu milú Tsuki-chan." Pribehol ku mne Keigo a objal ma. Ostatní súhlasne prikývli a niečo zamrmlali na Ichigovu adresu. Ten na mňa hodil svoj naštvaný pohľad. A z tváre sa mu dalo perfektne vyčítať Ty falošná krava! Nenápadne som mu vyplazila jazyk a vtom zazvonilo na ďalšiu hodinu. Všetci sme si sadli na miesta. Biola... otrasná hodina ale radšej by som mala celý deň ju ako matiku, ktorú absolútne neviem a som šťastná, že na prstoch vôbec dokážem spočítať 5 + 5. Teraz sme mali biolu, našťastie to bola posledná hodina a sedeli sme v kruhu podľa toho ako sme boli rozdelení do skupín na to staranie sa o buriny. Orihime vytasila prehnane ružový kvetináč obviazaný červenou mašľou, z ktorého vytŕčal malý zelený púčik. "Huh? To si stihla za tak krátku dobu vypestovať toto?!" Ukázala som na tú zelenú krpatú vec. "Samozrejme." Usmiala sa. "Ty sa musíš doma pekne nudiť." Dodala som si sama pre seba. "No Takahashi-san teraz je rad na tebe." S úsmevom mi posunula kvetináč. "Č-ČOOO?!" Vystrašene som od tej buriny cúvla. To nie je dobré, to teda vôbec nie je dobé. Ja sa proste o tieto veci neviem starať. Vždy mi to pokape. Mama silou mocou chcela aby som mala nejaký kvet v izbe ale keďže mi všetko skapalo rozhodla sa pre drastické riešenie a tým bol kaktus, ktorý vydrží v hocijakých podmienkach a netreba sa o neho až tak moc starať. Prvý týždeň sa slnil na mojej parapete, potom mi záhadne zmizol a o rok nato som ho našla za skriňou totálne vyschnutý. Chápete to?! Skapal mi kaktus pre nedostatok vody! Kaktus! Po tomto incidente sme radšej v moje izbe zostali pri umelých kvetoch.

"Čo je? Nedokážeš sa postarať ani o kvet?" Rýpol Ichigo a ja som mu venovala svoj zabijacky pohľad. "Tche, bez problémov." Schmatla som kvetináč pričom mi skoro vypadol z ruky.

**************************************************************************

Zrovna som sa spoločne so všetkými debilnými shinigami vracala domov, keď: "Hej ešte mi nikto z vás neodpovedal na otázku: ČO MÁTE S MOJIM BRATOM?!" Všetci sa na mňa prekvapene otočili. "Nič, už sme ti to povedali." Zamumlal Peroxiďák. "Sklapni Frodo, keď mi nevieš dať poriadnu odpoveď!" Odbila som ho a on od zlosti očervenel. "Ja som Hitsugaya-taichou!" zvrieskol. "Čo?! Si len hlúpe decko, ktoré sa k svojej hodnosti dostalo len preto lebo Yamamoto je perverzný úchyl, ktorý má slabosť pre malé deti, hlavne chlapcov!" Chcel mi na to niečo odvrknúť ale nedala som mu možnosť. "Hej Strawberry teba sa to pýtam, pretože hlavne ty sa tváriš ako by si ho dobre poznal. Máš s ním nejaký tajný vzťah? Neprekvapilo by ma keby bol teplý tobôž nie u teba, pretože tvoje meno hovorí za všetko." Ichigo sa na mňa ani len nepozrel a ďalej kráčal. "Nie, nič s ním nemám len...mi niekoho pripomenul." Všade zavládlo hrobové ticho ako v nejakom trápnom filme kde sa všetci ponoria do svojich nešťastných myšlienok o minulosti. "Dobre serem nato, aj tak z vás nič nedostanem ale pamätajte si, ja raz na to prídem." Zastavila som sa a odtrhla som sa od nich. "Kam ideš?!" Zakričala za mnou Rukia. "Pre brata do škôlky, postupujte ďalej bezo mňa." Zakývala som im a namosúrene som kráčala ďalej.

***************************************************************

Večer som sa s Rukiou a Ichigom vybrala zabiť nejakého hollow čo zdrhol do našej školy. Utekala som za ním po školskej chodbe a oči mi svietili na tyrkysovo ružovo. Videla som všetky jeho smrteľné miesta a už som sa ho chystala zabiť, keď Ryšavý tupec skočil predo mňa. "Zabijem ho prvý!" Zakričal. "Tak to teda nie! Ten je môj!" Neskoro. Ichigo do neho zaťal svojim mega kuchynským nožom. Samozrejme stihol pri tom rozdrbať aj stenu a vodovodné trúbky a všade sa rozprskla voda. "Ou, tak to bolo geniálne!" Ozvala som sa. "Sklapni! Nie som zvedavý na tvoju iróniu!" Na čele mu pulzovala žila. "Nie, ja to myslím vážne! Je tu potopa, rúrky nefungujú a mi to necháme tak." Usmiala som sa. "Prečo by sme to mali nechať tak?!" Vrčal. "Pretože vďaka tomuto budeme mať minimálne týždeň prázdniny." Obidvaja sa na mňa usmiali. "Dobrý nápad nechajme to tak." Povedala Rukia a všetci sme zdrhli preč.

*****************************************************************

Smoklila som v obývačke pred telkou ako malé decko nehovoriac o bratovi, ktorý sedel vedľa mňa a smrkal do vreckovky. Totižto sme pozerali film vytvorený podľa piesne Vocaloidov Lena a Rin Kagamine s názvom Story of Evil a práve popravili Lena. "Len! Nie! To nie je spravodlivé! Vy svine! Bože, Len! A chúďa Rin ako bude teraz bez svojej lásky žiť?!" Plakala som. Chris nič nepovedal len ďalej smoklil do svojej vreckovky. Mama, ktorá práve vošla do obývačky na nás prekvapene pozrela. "Chris čo to má byť?! Si muž! Muži neplačú!" Začala ho poučovať a on sa na ňu s usmoklenou tvárou otočil. "Prečo mama?! Prečo museli Len a Rin takto skončiť?! Prečo?!" Hystericky ukázal rukou na telku kde zrovna Rin plakala na popravisku nad mŕtvym Lenom. Mama nič nepovedala len nechápavo vycúvala z obývačky.

Po skončení filmu sme sa obidvaja ešte stále uplakaný vydali spať. Hneď ako som vošla do svojej izby pohľad mi spočinul na kope ryšavých vlasoch, ktorá sedela na mojej posteli. "Čo tu dokelu robíte?!" Prešla som pohľadom od neho k Rukii, ktorá čupela pri Chronovej klietke a hrala sa s ním. Obidvaja boli ešte vo svojej shinigami podobe. "Em...Rukia chcela vidieť Chrona ale bála sa sem za tebou sama tak vyštvala aj mňa." Hodil na ňu zabijacky pohľad a ona na neho víťazoslávny. "V shinigami podobe?" Prekvapene som nadvihla jedno obočie. "Je desať hodín! Bolo by divné keby sme sa pred tvojimi dverami objavili o takom neskorom čase. Tvoji rodičia by isto...huh ty si plakala?" Cúvol dozadu akoby videl diabla rozosievať okolo seba lásku. "Áno, pretože..." Hodila som sa k plagátu Lena. "...Len zomrel! Môj krásny dokonalý Len!" Obidvom naskočili na hlave kvapky. " Ty si fakt divná reveš kvôli idiotovi, ktorý ani neexi..." Nestihol to dopovedať, pretože moje oči zažiarili na tyrkysovo ružovo a ja som mu namierila nožík ku krku. "Niečo sme si o tomto hovorili nie je tak?" zašepkala som hrozivo a on na sucho preglgol. Dvere mojej izbe sa otvorili a v nich stál Chris. Len na poslednú chvíľu sa mi podarilo skryť nôž. "Segra mohla by si sa s tými plagátmi prestať rozprávať tak nahlas. Som unavený a zajtra je škola." Zamrmlal ospalo. "Zajtra nie je škola." Povedala som a hneď som si zakusla do pery. "Čo? Prečo? Nemysli si, že keď Len zomrel v Story of Evil vyhlásia štátny smútok a zrušia školu." Poznamenal. "No dobre. Choď už radšej spať, dobrú." Vyhnala som ho. "Dobrú." Zamrmlal a zavrel dvere. "Trápny Christopher ešte mi dlží čokoládu." Zašepkala som namrzene a otočila som sa na tých dvoch. Zase mali na tvárach tie isté výrazy ako keď videla Chrisa prvýkrát. "Čo sú to zase za ksichty?!" Zamračila som sa. "Ale nič ja len, že tvoj brat má veľmi divné meno." Rukia sa prestala hrať s Chronom a sadla si na posteľ vedľa Ichiga. "Áno, to moji trápny rodičia. Strašne sa im totižto páčia zahraničné mená. Aj môj najstarší brat..." Pri spomienke na neho som trochu posmutnela. "...si zlizol dlhé a krkolomné meno. Keď som bola malá strašne dlho mi trvalo než som sa ho celé naučila stále som si to skracovala. To môj najstarší brat mi vybral meno. Tsuki, pretože miloval mesiac. Dokázal len tak naň pozerať dlhé hodiny. Hovoril, že mesiac je záhadný, tajomný a veľmi prekrásny. Vždy sme ho spolu sledovali..." Zakusla som si do pery. "Najmladšiemu Ukyou-vi som vybrala meno ja. Náhodne." Zasmiala som sa. Podišla som k písaciemu stolu a zobrala som odtiaľ dve zarámované fotky. "Keď už vám hovorím o svojej rodine tak toto je Ukyou." Ukázala som mu fotku kde som bola ja, Chris a Ukyou, ktorý sa narodil až po smrti najstaršieho brata. "To je ale pekná fotka. Ichigo má takú podobnú so svojimi sestrami. Karin a Yuzu." Usmiala sa Rukia. "Vážne? Máš staršie či mladšie segry alebo je jedna staršia a druhá mladšia?" Vypytovala som sa. "Nie, nie obidve sú mladšie. Majú 11, sú dvojčatá ale vôbec sa nepodobajú ani výzorom ani povahou." Zasmial sa. "To vážne? Nenapadlo by ma, že ty budeš mať sestry dvojičky. A čo ty Rukia?" Spýtala som sa jej. "Ja? Ja mám nevlastného staršieho brata Byakuya." Povedala pyšne a Ichigo nahodil kyslí ksicht. Byakuya? Nie je to ten nudný suchár, ktorého mi spomínala Toko? "A na tej druhej fotke je tvoj najstarší brat?" Spýtala sa ma Rukia a pozrela na fotku, ktorú som si tisla na hruď. Usmiala som sa, otočila som fotku k nim a podala im ju do rúk. Bola som na nej ja a zozadu ma s úsmevom objímal môj milovaný brat, ktorý pred piatimi rokmi zomrel pri nehode. "Toto je Ulquiorra onii-chan." Povedala som s úsmevom.