Diary of Little Angel (6.Kapitola)

Je to pokračovanie denníka. Už pracujem aj na BHSNE :-)

6.Kapitola

Známa tvár?

---

"Dnešný deň bol pekne na piču." Sťažovala som sa večer môjmu šedo bielemu zajacovi Chronovi a pritom si poriadne odkusla z Mars-ki. Žerem v jednom kuse. Keď sa nudím, keď sa nenudím, keď kukám telku, robím si úlohu proste vždy a všade. Ale najhoršie je to na večer vtedy ma chytia také chúťky, že by som zožrala aj celú chladničku. Našťastie sa moje prežieranie neodráža na mojej postave ale sestrenica vraví, že raz prídu časy, kedy začnem naberať kilá. Toho sa bojím ale kým tie časy nechodia načo sa tým zapodievať. "Spojila som sa so zkurvenými shinigami. Chápeš?!" Chrona to tak vyviedlo z miery, že prestal jesť zajačie dobroty, ktoré som mu dala do misky a pozrel na mňa svojimi hnedými očami. "Ja viem, že mi jebe nemusíš mi to hovoriť!" Vybuchla som na neho a on buchol zadnou labkou. "No tak prepáč, že po tebe kričím ale kde sa mám vyzúriť?" Vzdychla som si. Chrono urobil dve koliečka po celej klietke a začal ju obhrýzať. "Ty chceš Mars? Tak na." Dala som mu kúsok z čokolády a on si ho s chuťou odo mňa zobral. "Jeden ten kretén od nich sa volá Ichigo! Chápeš?! Ichigo! Moje obľúbené ovocie a on má po ňom meno. Asi prestanem jesť jahody." Fňukala som. "To sa fakt môže stať iba mne! Ja neviem či to všetkých idiotov ku mne tiahne naschvál alebo je to len blbá náhoda a..."

"Ty sa rozprávaš so zajacom?" Vystrašene som zapišťala a po dotyčnom som šľahla vankúš, na ktorom som sedela. Ten drbol Ichigovi rovno do hlavy. S ním to pekne zakolísalo a keby sa nechytil zárubne okna spadol by. "Idiot! Nevieš prísť dverami ako normálny človek!" zavrčala som. "Ak si, si nevšimla v tomto momente som shinigami! Načo by som chodil dverami, keď ma aj tak tvoji rodičia nemôžu vidieť!" Vprskol aj on. "Sorry, zabudla som, že ty nie si normálny!" Odbila som ho. "Ty mi máš čo hovoriť o normálnosti so zajacmi sa rozprávajúca krava!" Odbil aj on mňa a hodil pohŕdavý pohľad na Chrona. "Chrono je zajac s vysokou inteligenciou, ktorú ty nikdy nedosiahneš!" Obhájila som si svojho miláčika a Chrono na utvrdenie mojich slov dvakrát prebehol po klietke a potom dupol zadnou labkou. "Áno, Chrono máš pravdu je to kokot ignoruj jeho debilné reči." Usmiala som sa na svoju chlpatú lásku a on začal obhrýzať mreže klietky. "Ty krava! Je to hlú..."

"Ten je kawai!!!!" Rukia s piskotom priskočila ku Chronovi a vopchala ruku cez mreže. Chrono ju najprv oňuchal a potom jej ju začal olizovať. "Bože, aký je rozkošný! Ichigo pozri! Olizuje mi ruku! Má ma rád! Aký ma teplý jazýček!" Oči jej žiarili ako malému dieťaťu, ktorému kúpili šteňa. "Tebe sa páči?" Prekvapene som na ňu pozrela lebo som myslela, že bude stáť na Ichigovej strane. "Samozrejme! Je úžasný! Milujem zajačikov!" Na dôkaz vytasila mobil, na ktorom bol ozdobný prívesok v tvare... "Chappy!!" Od šťastia som sa takmer roztopila. Dobre shinigami sú možno idioti ale Chappy je jedna z mála vecí, ktorá sa im veľmi dobre podarila. "Aj ty máš rada Chappy? No to je skvelé nechaj si ten prívesok." Dala si ho dole z mobilu a podala mi ho do rúk. "Vážne si ho môžem nechať?" Zovrela som prívesok v ruke. "Samozrejme ja mám doma minimálne ďalších desať a...mohla by som si Chrona podržať na rukách?" Ukázala prstom na zajaca a oči jej pritom stále žiarili od šťastia. "No samozrejme!" Otvorila som klietku, vybrala som ho a podala jej ho do rúk. Chrono si okamžite vyložil predné labky a hlavu na jej plece, pretože sa bojí výšok a tak má aspoň istejší pocit, že nespadne. "Šteklí ma fúzikmi na líci." Smiala sa. "Vy dve ste choré." Zamumlal Ichigo a obidve sme ho prepichli pohľadom. "Trhni si Jahoda a zalez kdesi pod zem!" Vybafla som na neho. "To skôr ty by si mala zaliezť pod zem so svojou zajačou mániou a..." Pozrel na plagát Hatsune Miku, ktorá mala spolu s ostatnými Vocaloidmi vyhradené čestné miesto na mojej veľkej skrini a dverách izby. "...nehovor mi, že počúvaš tú trápnu chipmunkovskú kravinu." Vysmial sa mi a mne na čele navrela žila. Pripochodovala som k nemu a zdrapila som ho za čierne kimono. "Jedno si zapamätaj Jahôdka, kým si v mojom dome alebo v mojej blízkosti NIKDY ale NIKDY neurazíš Hatsune Miku a ostatných Vocaloidov, pretože..." Luskla som prstami a v ruke sa mi objavila zbraň, ktorou som mu namierila pod bradu. "...sa tvoj mini mozog rozpleskne na mikro časti." Zašepkala som hrôzostrašne a jeho zalial pot. "Rozumeli sme si?" Spýtala som sa a on prikývol. "To som rada." Usmiala som sa a pustila som ho. Pozrela som na Rukiu, ktorá sedela na mojej posteli a hladkala Chrona, ktorého mala položeného na nohách. "Tak čo tu chcete?" Spýtala som sa. "Vonku sa vyskytuje veľký počet hollow." Zamrmlal Ichigo. "Aha...tak veľa šťastia pri zabíjaní." Usmiala som sa a jemu na čele navrela žila. "Máš nám ísť pomôcť!" Vzdychla som si. "Dobre, dobre." Zamumlala som, zo zásuvky nočného stolíka som vytiahla malý zapaľovač, šťukla som ho a z neho vzplanul obrovský plameň, ktorý sa sformoval do môjho dvojníka. "Čo to je?" Spýtal sa prekvapený Ichigo. "Klonovač aby som mohla bez povšimnutia bojovať proti obludám. Tento klon vlastní všetky moje myšlienky a má naprogramované moje povahové črty. Správa sa presne tak ako ja iba s tým rozdielom, že nič necíti. Ani šťastie, lásku a a ni smútok. Všetko čo urobí ma naprogramované." Pozrela som na klon, ktorý vyplazil jazyk na Ichiga. "No tak poďme." Rukia neochotne odložila Chrona do klietky a všetci traja sme vyskočili von oknom. Asi o ulicu ďalej nás čakala Empatická kozaňa. "Takahashi-san, Kurosaki-kun mi povedal to o tebe. Som rada, že si sa pridala do našej skupiny." Usmiala sa ale ja som jej úsmev neopätovala. "Tak počúvaj Ori...Ori...Oriflame..."

"Orihime." Opravila ma. "To je fuk. Ak ti Jahoda povedal kto som tak by si mala už vedieť aká v skutočnosti som a ak nie ta za prvé: My dve nie sme kamošky, za druhé: Nikdy nimi nebudeme lebo ja ťa neznášam a za tretie: Nemáš byť prečo rada, skôr by si mala plakať od zúfalstva, pretože so mnou vás čakajú kruté časy. Dúfam, že sa chápeme." Vystrúhala som nevinný úsmev a ona na mňa prekvapene pozrela. "Hovoril som ti Orihime je to krava, ignoruj ju." Zamrmlal Ichigo. "Sklapni Jahodový impotent! Nikto sa neprosil o tvoj komentár!" A už to zase išlo. Hádali sme sa ako dva besné psy a lov hollow prebiehalo asi tak, že sme vždy jeden druhému zabili hollowa pred nosom.

Na druhý deň v škole som bol strašne unavená. Zívala som s položenou hlavou na lavici a oči sa mi neustále zatvárali. Ani som si neuvedomila kedy zazvonilo na prestávku, keď zrazu do triedy vbehol môj debilný brat Chris. "Tsuki, sestra moja milovaná!" Pribehol ku mne a tak ma objal, že ma skoro zadusil. Všetci na neho zostali prekvapene civieť. "Boha, Chris vypadni skôr než ma strápniš a pokazíš moju reputáciu. Čo vôbec robí tretiak medzi prvákmi." Šepkala som mu zlostne do ucha. "Po škole mám rande prosím zober za mňa Ukyou-a zo škôlky."

"Čo? Si tu len dva dni a už máš rande? To kedy si stihol?" Nechápavo som na neho pozrela. "Je to moja spolužiačka, sedí vedľa mňa. Tak zoberieš toho Ukyou-a? Prosím. Kúpim ti zato veľkú Milku karamelovú." Hodil na mňa svoje modré prosebné oči. "Jasné. Hlavne už vypadni." Odsotila som ho od seba lebo ma stále objímal. "Díki segra . Milujem ťa." S úsmevom vybehol z triedy. Radšej som to nekomentovala. "To bol tvoj brat?" Ozval sa Ichigo, sediaci predo mnou a na tvári mal prekvapený výraz zmiešaný s hrôzou. "Áno, prečo poznáte sa?" Spýtala som sa. "Nie!" Vyhŕklo z neho rýchlo. Čo to má znamenať? A prečo sa aj ostatní z jeho podivnej bandy tvária tak vystrašene a prekvapene?