Dangerous Love-17.Kapitola (Všetko sa mení))

Po veľmi, veeeeľmi dlhej dobe pokračovanie DL. Prepáčte, že tu nič nepribúda ale nestíham, kvôli hlúpej Veľkej Noci xD Neznášam tento sviatok xD

17.Kapitola

Všetko sa mení

---

Orihime nervózne čakala v čakárni. Neliel ju držala za ruku a snažila sa ju upokojiť. "Naozaj nechceš ísť k môjmu doktorovi. S Ulquiorrom mu veľmi dobre platíme takže svoju robotu vždy odvedie na sto percent." Spýtala sa jej ale ona pokrútila hlavou. "Nie, chcem aby ma vyšetrila Unohana-sensei. Jej dôverujem zo všetkých najviac." Pokúsila sa o úsmev. "Tak teda dobre." Prikývla Neliel. "Inoue Orihime." Ozvala sa sestrička a Orihime s hlbokým nádychom vošla dovnútra. "Ahoj Orihime. Čo tu robíš? Nebodaj si ochorela." Unohana sa na ňu ustarane pozrela. "Ja..." Orihime si zakusla do pery. "Potrebujem spraviť krvné testy aby sa zistilo...či som tehotná." Dostala zo seba. Čakala, že sa ňu Unohana nejak pobúrene pozrie a neodpustí si nejaké uštipačnú poznámku typu: "Zničila si, si budúcnosť." ,ale nič také neurobila. Chápavo prikývla a usmiala sa. "Dobre ľahni si a vyhrň si ruku. Hneď to pošlem do laboratória a o dve hodinky budeme vedieť výsledky." Povedala. "Tak rýchlo?" Orihime vytreštila oči. "No inokedy by to trvalo pár dní ale Orihime ty si moja študentka takže taká malá výnimka nezaškodí." Potmehúdsky sa na ňu usmiala a zobrala injekciu. "Ak budeš tehotná necháš si to bábo?" Spýtala sa jej. "Áno." Zašepkala. "Tak je to správne Orihime som rada, že si taká zodpovedná. O školu sa neboj porozprávam sa s riaditeľkou a vybavím to." Zaviedla jej ihlu do ruky. "Ďakujem." Unohana sa na ňu usmiala. "Ale vôbec nemáš začo. Vieš môj syn Hanataro sa tiež narodil, keď som bola tak stará ako ty a doteraz to neľutujem." Vybrala jej injekciu a na miesto priložila vatu. "Nechcem byť zvedavá ale ockom je ten pán Jeagerjaquez Grimmjow, ktorý tu týždeň ležal potom čo ho zranili, keď ochraňoval Tatsuki?" Spýtala sa a Orihime prikývla. "To je dobré, pretože pôsobí dosť zodpovedne, nemám pravdu?" Podala skúmavku s krvou sestričke a Orihime sa posadila. "Áno, je naozaj zodpovední, aj keď sa niekedy správa ako malý večne urazený chlapček." Pousmiala sa a Unohana sa zasmiala. "Typický chlapi. Dobre tak o dve hodinky si ťa zavolám tak zatiaľ počkaj v čakárni alebo si skoč niekde do kaviarne sadnúť." Povedala.

"Orihime si strašne bledá naozaj si v poriadku?" Spýtala sa jej Neliel, keď sa o dve hodiny vracali z kaviarne. "Bojím sa Nel, strašne sa bojím." Vyšlo z nej a Neliel ju s pochopením objal. "Neboj Grimmjow ťa pre toto neodvrhne. Vieš to. Vieš, že vždy chcel byť dobrý a milujúci otec." Šepkala. "Ja viem ale je to strašne zložité..." Snažila sa zadržať prichádzajúci plač. Nejde len o to či Grimmjow to dieťa chce. Ide oveľa viac. Bude na neho úplne odkázaná až kým nevyštuduje a nenájde si prácu a to je ešte dlhá doba. Vedela, že Grimmjow ju necháva strážiť kvôli Aizenovi a Cirucci. Keby sa narodilo to dieťa mal by o ďalší problém viac. Musel by aj naň dávať neustály pozor. A teraz ju síce miluje ale bude tomu aj potom? Čo ak s ňou potom zostane len preto, aby dieťa malo rodinu alebo bude brať aj dieťa ako príťaž... Dvere sa otvorili a sestrička ju zavolala do ordinácie. "Drž sa." Neliel sa na ňu povzbudivo usmiala a Orihime prikývla. "Nebudem behať okolo horúcej kaše takže testy vyšli pozitívne." Povedala Unohana s vyrovnanou tvárou, keď si Orihime sadla a podala jej do rúk papier. Orihime sa naň mlčky pozrela. "Si v druhom týždni. Tak čo nezmenila si názor?" V miestnosti zavládlo ticho. "Nie nezmenila, nechám si ho." Zašepkala. Unohana sa usmiala. "Tak o dva týždne prídi na ultrazvukové vyšetrenie." Prikývla. "Veľmi moc ďakujem Unohana-sensei." Usmiala sa. "Nemáš začo." Opätovala jej úsmev. Orihime vyšla z miestnosti. "Tak čo?" Pribehla k nej hneď Neliel. Nič nepovedala len ju objala a rozplakala sa. Ani nevedela prečo plakala. Zrazu sa cítila akoby na nej spočinula všetka ťarcha sveta.

"Neliel Ulquiorrovi to môžeš povedať ale niekde mimo. Chcem to Grimmjowovi oznámiť prvá." Povedala, keď vchádzali do Grimmjowovej firmy. "Jasné spoľahni sa." usmiala sa. Pred Grimmjowov kanceláriou ich privítala Loly. "Pán Jeagerjaquez má teraz poradu ale o takých päť minút by mala končiť. Spravím vám zatiaľ čaj?" Spýtala sa ich ale oni pokrútili hlavou. "Tých päť minút už vydržíme." Povedala Neliel. Netrvalo to dlho a z veľkej miestnosti oproti Grimmjowovej kancelárie začali vychádzať muži v čiernych oblekoch. Grimmjow vyšiel ako posledný. Tvár mal vážnu ale keď sa s nimi lúčil pri potriasaní rúk sa na každého trochu pousmial. Už len z jeho postoja a správania mohol každý usúdiť, že je ten čo všetko a všetkých drží pod palcom, ten čo ma nad všetkým kontrolu. Ulquiorra, ktorý stál vedľa neho si všimol Neliel a venoval jej úsmev, tá mu veselo zakývala. Grimmjow tiež pozrel na Orihime a jeho malý úsmev na tvári vystriedal veľký oslnivý. Keď všetci poodchádzali vybral sa k nej a daroval jej veľkú pusu. "Čo ty tu? Moc som ti chýbal?" Uškrnul sa a ona si vzdychla. "Grimmjow musím ti povedať niečo veľmi dôležité." Povedala s vážnou tvárou a jeho úsmev zamrzol. "Mám sa báť?" Spýtal sa. "J-ja ani neviem...možno trošku...viac..." Chytila ho za ruky. Ulquiorra hodil na Neliel nechápavý pohľad a tá ho začala tlačiť k výťahu. "Poď ideme na pizzu cestou ti to poviem." Povedala a naznačila Orihime aby sa držala.

Orihime vošla do kancelárie nasledovaná Grimmjowom. "Ak chceš môžeš si sadnúť do môjho kresla." Uškrnul sa a aj ona sa musela usmiať. "Nie, gauč bude stačiť." Sadla si na čierny gauč a on si sadol vedľa nej. Aj keď to na sebe nedal poznať bol strašne nervózny. Čo tak dôležité mu chce povedať? "Grimmjow ja..." Začala. V mysli sa mu začali premietať všetky možné scenáre. Pošle ho k vode? Našla si iného? Možno, že to nie je až tak hrozné a iba minula peniaze na jeho kreditke... "Som tehotná." V miestnosti nastalo hrobové ticho. "Č-čože?" Vyšlo nakoniec z Grimmjowa. "Som tehotná." Zopakovala mu a nervózne si zakusla do pery. "Ale veď si hovorila, že užívaš antikoncepciu." Zašepkal. "Áno, užívala ale potom sme sa rozišli a... ja som ju vysadila a...a potom som na ňu zabudla! Ja..." Silno ju objal a ona zarazená zamrzla na mieste. "Prepáč." Zašepkal. "Čo?" Nechápavo sa spýtala. "Je to moja vina, mal som si dávať pozor. Do kelu akoby som ti už život nepokazil dosť. Máš len 18 a musíš riešiť takéto problémy a to len kvôli mne...naozaj ma to mrzí." Naštvane sa od neho odtiahla tak aby mu videla do očí. "Čo to má dofrasa byť?! Čakala som od teba nadávky, rozbíjanie vecí, zapálenie si cigarety všetko len nie toto! To nie si ty Grimmjow! Prestaň sa mi ospravedlňovať! Sama som si to vybrala! Keby som nechcela tak tu s tebou nie som ale som, pretože ťa milujem! Ty to dobre vieš tak prestaň hovoriť takéto veci!" Od hnevu sa jej do očí hrnuli slzy. Grimmjowovu prekvapenú tvár vystriedal úsmev. "Ako vidím hormóny už s tebou plieskajú statočne ale máš pravdu." Pobozkal ju. "Nechaj si to dieťa." Zašepkal jej a ona ho s úľavou objala. "Bála som sa, že ma kvôli tomu odkopneš, alebo že budeš brať to dieťa ako príťaž." Dostala zo seba jedným dychom. "Hlúpučka, to by som ani teba ani tomu malému nikdy neurobil." Pohladkal ju po vlasoch. "Ináč som rád, že tá závažná vec bola toto bál som sa, že si, si našla iného." Zamrmlal a ona sa zasmiala. "A čo keby som ti to povedala?" Spýtala sa. "Zabil by som ho." Povedal úplne vážne. "Neboj nikoho nemám, jediný koho ľúbim si ty."

********************************************************************

Cirucci pozrela na Aizena a ten si unudene odpil z čaju. "Tak Cirucci čo teraz? Tvoj drahý je živý a zdravý." Dodal. "Tche, rob si s ním čo chceš ale tú suku mi nechaj." Zavrčala podráždené. "Dobre, Orihime-chan je tvoja. Gin." Pozrel na striebrovlasého muža, ktorý s úsmevom stál vedľa neho. "Pomôžeš Cirucci s odchytením Orihime." Povedal. "Áno, Aizen-sama." Aizen znovu pozrel na Cirucci. "Keď spojíme svoje sily zabijeme dve muchy jednou ranou." Usmial sa.