Cantarella-3.Kapitola

A máme tu tretiu kapitolu Cantarelly a lá Sladkého jedu :-) Užite si ju :-)

3.Kapitola

---

Ichigo sa ubytoval v neďalekom luxusnom hotely. Bola hlboká noc ale on nemohol zaspať. Sedel na zábradlí balkóna a bez mihnutia oka sledoval zámok Kuchiki, na ktorý mal prekrásny výhľad. Ako to, že Rukia je zasnúbená s tým sukin synom? Prečo práve on? To sa nemalo stať. "Tak ho proste zabi a budeš mať voľnú cestu." našepkával mu diabol v jeho duši. Ichigo zaťal ruky v päsť. Okamžite by ho zabil bez jediného mihnutia oka ale to nie je také jednoduché. Renji je silný protivník a keby ho aj zabil netrvalo by dlho a jeho nenávidený otec by zistil, že to spravil on. Tým by stratil všetko a Rukiu by vôbec nezískal. Rukia. Keď ju dnes videl v tých nádherných šatách ako hrá tak prekrásne na husle telo mu zovierala príjemná triaška. Kiežby by ju mohol hneď uvidieť. Vtom dostal bláznivý nápad. Zoskočil zo zábradlia, vošiel do izby a pristúpil k veľkej drevenej skrini, na ktorej boli vyrezané rôzne kvetiny. Otvoril ju a kľakol si k svojmu veľkému čiernemu kufru. Kľúčikom, ktorý nosil neprestajne u seba ho otvoril a vybral odtiaľ veľký čierny klobúk s čiernym plášťom a bielu masku...

Rukia ležala v posteli a so zatvorenými očami premýšľala o dnešnom plese. Kto bol ten cudzinec, ktorý s ňou tancoval? Bol jej tak známy prečo jej neprezradil svoje meno? Otvorili oči a pozrela na krásny zásnubný prsteň, ktorý dostala od Renjiho. Mala Renjiho strašne rada. Spoznala ho po Ichigovom odchode a vždy jej bol veľkou oporou ale je to čo k nemu cíti skutočná láska? Ak hej tak je úplne iná ako býva popísaná v knihách, ktoré číta. Je s ním šťastná ale niečo postráda. Jej srdce pri ňom zostáva chladné akoby nebol ten vyvolené, pre ktorého by malo byť. Vtom jej chladný vietor pohladil tvár a ona sa striasla od zimy. Pristúpila k oknu a zavrela ho. Zhlboka si vzdychla. Rozmýšľala nad ním. Prečo neprišiel na ples? Pozvala ho. Myslela si, že príde na jej narodeniny ale on sa tam neukázal. V očiach sa jej zaligotali slzy ale hneď ich striasla. Nebude predsa plakať! To sa nepatrí a ona je predsa silná. Otočila sa a chcela si ísť ľahnúť do postele, keď si všimla muža, ktorý stál pri dverách. Chcela vykríknuť ale on k nej neuveriteľne rýchlo pribehol a dal jej svoju ruku pred ústa. "Nebojte sa mladá pani. Nič vám neurobím prišiel som sa s vami len porozprávať." zašepkal kľudným hlasom. Tú bielu masku na jeho tvári poznala veľmi dobre. Jej výraz sa z prekvapeného zmenil na nahnevaný. Keď videl, že sa už nebude snažiť kričať spustil ruku dole. "Shinigami čo tu chceš?! Prišiel si, si pre môj život? Alebo nebodaj pre životy mojich rodičov?! Zaprisahávam ťa ak sa ich čo i len dotkneš zabijem ťa vlastnými rukami!" Chcela sa napriahnuť po bielom meči, ktorý dostala od svojho otca, keď nad ním zvíťazila v šerme ale slová Shinigamiho ju zastavili. "Neprišiel som si pre tvoj život a už vôbec nie pre životy tvojich rodičov. Zabíjam len ľudí čo sa prehrešujú proti tomuto svetu. Knieža a jeho žena sú ľudia s dobrým srdcom, prívetivý a spravodlivý." povedal a ona zostala ako obarené. "A-ale...keď nám nechceš ublížiť tak...tak načo si tu?" spýtala sa. "Prišiel som za vami mladá pani, pretože ste učarili môjmu srdcu." usmial sa. "Čože?! Ale veď sme sa nikdy nevideli!" Nevedela čo si má o tom myslieť. Hľadaný vrah jej prišiel vyznať lásku?! "Ale videli. Neznámi cudzinec, ktorý s vami tancoval." Zašepkal a prešiel jej palcom po dolnej pere. Zachvela sa od vzrušenia ale hneď ho od seba odsotila. "To si bol ty?!" zavrčala. "Áno." Znovu k nej podišiel. Mohla ho kľudne od seba odsotiť alebo ešte jednoduchšie, zakričať na stráž ale neurobila to. "Si prekrásna Rukia." zašepkal a naklonil sa k jej perám. "Tak prekrásna." Nežne ju pobozkal. Telo jej zaplavilo príjemné teplo. Znovu sa usmial a do vlasov jej vložil modrú ružu. "Veľmi vám svedčí. Je to môj darček k vašim narodeninám." Ešte stále ako v tranze si zložila ružu z vlasov a jemne prešla po modrých lupienkoch. "Ja..." zdvihla hlavu ale už tam nebol. Okno, ktoré zatvorila bolo znovu dokorán otvorené. Pribehla k nemu a vykukla sa von ale nikoho v tej tme nevidela. Ten bozk bol úplne iný ako od Renjiho. Tento bozk rozbúchal jej chladné srdce.

"Mladá pani máte tu návštevu." Oznámila Rukii slúžka menom Kiyone. Rukia odrhla pohľad od svojich červených ruží. "Dobre, nech príde." Kiyone sa uklonila a odišla preč. Po jej odchode prišiel Renji. "Dnes si veľmi pekná." Pochválil ju a prezrel si jej modré šaty. "Ďakujem." usmiala sa. Pristúpil k nej a chcel ju pobozkať ale ona uhla tvárou na bok. Prekvapene na ňu pozrel ale potom mu pohľad padol na modrú ružu, ktorú malú upravenú na boku hlavy. Tvár sa mu zvraštila hnevom. "Čo to má byť?!" Chcel jej ružu vytrhnúť ale ona od neho odstúpila. "Čo to robíš?!" Mala z jeho pohľadu strach. "Tá ruža! Také predsa rozdáva Shinigami svojim obetiam!" zavrčal. Srdce sa jej rozbúchalo ako divé ale nevyviedlo ju to z miery. "Svojim mŕtvym obetiam a ja som zatiaľ živá! Dal mi ju včera jeden gentleman, ktorý so mnou tancoval!" Tiež nahnevane pozrela do jeho tváre. Chvíľku bolo ticho. "Máš pravdu, prepáč. Vieš Shinigami pred troma dňami zabil ďalšieho z kráľových mužov a znovu u neho našli modrú ružu." zašepkal. "V poriadku nič sa nestalo. Musím na hodinu huslí, s dovolením." Rýchlo prešla okolo neho bez toho aby sa mu čo i len pozrela do očí, bez jediného bozku. Nemohla, nedokázala to, pretože nevedela z hlavy vyhnať nočný bozk od Shinigamiho.

Medzitým v inom meste

"Knieža máte tu návštevu." Prehovoril sluha, ktorý pokorne kľačal pred svojim pánom. "Kto?" Spýtal sa mladý muž a nespúšťal zrak z okna odkiaľ pozoroval svoju snúbenicu, ktorá sa práve starala o svoju záhradu s liečivými rastlinami. "Predstavil sa ako starý priateľ." Na to knieža prekvapene pozrel na sluhu. "Má ten pán ryšavé vlasy?" spýtal sa. "Áno, pane." prikývol sluha. "Priveď ho." Sluha sa uklonil a odišiel. Dvere sa otvorili a dovnútra vošiel Ichigo. Pozrel na svojho starého dobrého priateľa, ktorý sa na neho uškrnul. "Ichigo už sme dlho nevideli!" Ichigo sa tiež usmial. "Gratulujem k zasnúbeniu Grimmjow. Chcel som zagratulovať aj Orihime ale cestou som ju nikde nestretol. Myslel som, že bude s tebou kde je?"

"Na záhrade." Ichigo podišiel k oknu a pozrel na záhradu kde mladá žena s karamelovými vlasmi a s úsmevom na perách polievala pestrofarebné kvety. "Máš naozaj veľké šťastie. Zvyšok života stráviš so svojou láskou." zašepkal. "Ale, ale čo to počujem, že by náznaky žiarlivosti? Nebodaj si zamiloval a ten NIEKTO ti lásku neopätoval?" Buchol ho po chrbte. "Kuchiki Rukia." Grimmjow od prekvapenie skoro zabudol zavrieť ústa. "Čo? Ale veď tá je predsa zasnúbená s Abaraiom." Ichigo si vzdychol. "Veď práve. Včera v noci som bol u nej ako Shinigami a pobozkal som ju. Nebránila sa. Prečo zrovna ten bastard Abarai?!" Naštvane zovrel ruku v päsť. "Zmäkol si Ichigo." To ho nasrdilo ešte viac. "Tak ja ti poviem niečo tak súkromné a jediné čo mi na to odpovieš je, že som zmäkol?! Ty si, si tiež ku mne chodil vylievať srdce, keď si bol do Orihime v tých časoch ešte tajne zaľúbený!" štekal po ňom a Grimmjow sa začal smiať. "Prepáč ja len, že je divné niečo také zaláskované počúvať zrovna od tebe."

"Myslíš si, že tvoje výlevy srdca boli lepšie?!" Nafukoval sa. "Máš pravdu láska z nás robí citlivky." Znovu sa zasmial Grimmjow. "Tak čo mám robiť?" zašepkal. "Je len jediné možnosť ako zabrániť svadbe... sprav jej parchanta. Keď bude čakať dieťa s iným bude sa musieť za neho vydať aby nepošpinila meno rodiny nálepkou prelietavá šľapka..."

"Tak o nej nehovor! A čo to má byť?! To ju mám akože znásilniť?! A keby aj kde máš záruku, že Abarai to dieťa neprijme za svoje?!" Grimmjowove blbé nápady ho vždy vedeli dožrať. "Pretože Abarai by nikdy neprijal tvoje decko! A keby aj, čo ak sa to narodí ryšavovlasé?! To by bolo podozrivé! Nehovorím ti znásilni ju len ju dostaň do postele, keď sa nebránila bozku nebude sa podľa mňa až tak brániť do postele!"

"Ale ona sa nebránila bozku od Shinigamiho nie odo mňa!" Nesúhlasne rozhodil rukami. "Tak nech jej Shinigami ukáže pravú tvár..."

"To nie! So mnou sa isto nevyspí!"

"Ale hej! S Orihime sú najlepšie priateľky. Často jej o tebe rozpráva! Ver tomu alebo nie ale ona k tebe niečo cíti!" Ichigo zostal zarazene stáť. "Áno, má ma rada ako brata." Zašepkal nakoniec sklesnuto a Grimmjow si vzdychol. "Pozajtra sem príde na týždennú návštevu kvôli zásnubám mňa a Orihime. Za ten čas si získaj jej dôveru ako Shinigami. Keď zistí, že Shinigami nie je len chladnokrvný vrah ale dobrý človek so srdcom na mieste môžeš jej povedať pravdu a vyspať sa s ňou." uškrnul sa a Ichigo ho naštvane tresol po hlave. "Ako si dovoľuješ mlátiť knieža, ryšavá hlava!" Tiež ho tresol.

"Tak isto ako si ty dovoľuješ robiť zo mňa perverzáka, modrá hlava!" Vrátil mu to Ichigo. "A Grimmjow..." Zmenil tému skôr ako mu Grimmjow stihol niečo odvrknúť. "Čo je?" zamrmlal. "Prosím nehovor o mojej návšteve Orihime bude lepšie, keď nebude o mne vedieť lebo je Rukiina najlepšia kamarátka tie dve si hovoria všetko." Vážne pozrel na Grimmjowa a ten prikývol. "Máš moje slovo."