Cantarella-2.Kapitola

No takže dnes sa už k inej poviedke nedostanem. Idem dokončovať video pre Umineko MEP. Už to skoro každý má iby pár častí chybá medzi nimi aj moja xDD A Rangiku a Rukia na tých videách už pracujem tak chvíľku strpenia ja viem, že mi to trvá ako v lete na saniach ale no... xD Cez prázdniny si na to vynahradím čas :-) Zajtra ideme zase k babke upratať jej dom. Pýtala som sa či musím aj ja, keď mám ten prst, pretože ho ešte stále nemôžem skrčiť (ale už ide vystrieť teda celkom...xD) a stále ma to bolí. Mama by bola rada keby zostanem doma ale nieee foter povedal, že musím aj ja. Nechápem čo si myslí, že tam budem robiť, keď chcú umývať okná a moja pravá ruka je nefunkčná a ľavou nič nedokážem xD No dóóóóbre dosť bolo mojich výkecov 2.Kapitola Cantarelly :-)

2.Kapitola

---

Muž s dlhými čiernymi vlasmi pomaly kráčal nočnými uličkami. Vtom sa zastavil a pozrel sa za seba. "Nie si ty ten maskovaný vrah, ktorému všetci hovoria Shinigami?" spýtal sa muža v čiernom plášti, čiernom klobúku, s bielou maskou, ktorá mu zakrývala skoro celú tvár okrem úst. Maska mala na pravej strane červené pásy a trochu pripomínala lebku. "A ty musíš byť Nnoitra. Kráľov poskok, ktorý bez milosti zabíja ľudí." zašepkal kľudný ale výrazný mužský hlas. "Ja sa len zbavujem spodiny a neschopných otrokov." uškrnul sa čiernovlasý. Na to maskovaný vrah tasil svoj čierny meč a namieril ho na muža. "Vybral si, si zlého protivníka ja sa zabiť nenechám!" zasmial sa a obidvaja vyrazili proti seba. Ich meče sa skrížili. Obidvaja si chvíľu hľadeli do očí kým od seba odskočili. "Tche." vysoký čiernovlasý muž si odpľul a znovu zaútočil. Nočné ticho pretínal zvuk čepelí, ktoré do seba neustále narážali. "Máš dobrú obranu ale to na mňa nestačí!" zvrieskol čiernovlasý muž, jednou rukou zablokoval útok maskovaného vraha, druhou rukou sa načiahol pre nožík, ktorý mal do zásoby skrytý pod plášťom a zabodol ho maskovanému vrahovi do boku. Ten ho od seba odsotil a sám ustúpil o pár krokov. Vybral si meč z boku brucha a chytil si ranu, ktorá mu začala krvácať. "To bolo dosť nefér." zavrčal. "A kto hovorí, že hráme fér." uškrnul sa vysoký muž. "Keď je teda tak..." Zrazu oči maskovaného vraha zmenili farbu z hnedých na žltú. "Čo to má byť..." zamumlal jeho súper. "Chcel si hrať nefér nie je tak?" Aj jeho hlas znel inak ako hlas démona. Aj keď Nnoitra bol bojovník, ktorý sa nezľakol ničoho a pred ničím neutiekol z tohto hlasu mu prešiel mráz po chrbte. Vtom sa maskovaný muž objavil pri ňom. Bolo to tak rýchlo, že to nestihol ani zaregistrovať. Zacítil ostrú bolesť a hneď na to z jeho oči vyhasol život. Maskovaný vrah z neho vytiahol meč a nechal jeho mŕtve telo padnúť na zem. "Uvidíme sa v pekle." zašepkal a hodil na neho modrú ružu.

Isshin behal nervózne po celej izbe. "Neboj sa otec on sa vráti." snažila sa ho ukľudniť jeho dcéra Yuzu. "Tche, ale v akom stave." odvrkla čiernovláska sediaca na okne. "Ale no tak Karin-chan!" ohriakla ju. Vtom sa dvere otvorili a v nich stála postava zahalená v plášti a maske. "Ichigo ja ťa zabijem! Čo som ti hovoril necho..." To už nestihol dopovedať lebo musel chytať chlapca, ktorý sa neudržal pri vedomý.

"Ja som vám to hovorila." mrmlala Karin, keď niesla horúcu vodu pre raneného Ichiga. "Stratil veľa krvi ale bude v poriadku." zašepkal Isshin. "Ichi-nii sa len snaží chrániť svet pred zločincami a takto dopadne!" Yuzu sa nahrnuli slzy do očí. "Nie, to preto lebo je sprostý! Koľkokrát sme mu hovorili, že nemôže zabiť každého zloducha na zemi ale on si nedá povedať. Chápem, že nejako musí zlosť diabla, ktorý žije v ňom ventilovať ale čo je veľa to je veľa. Tentokrát si zobral na mušku fakt veľké sústo. Zabil Nnoitra. Pravú ruku kráľa. Síce si to ten naničhodník zaslúžil ale teraz po ňom pôjdu ako stopárske psy! Čo urobí nabudúce?! Zabije kráľa?!" Karin hnevom priam sršala. "Takto nehovor Karin-chan dobre vieš, že náš kráľ je dobrý! Isto nevedel čo mu Nnoitra za chrbtom robí." Yuzu si prekrížila ruky na prsiach. "Isto to vie." zašepkala Karin. "No tak vy dve nehádajte sa. Poďte necháme ho odpočívať." Isshin ich vytlačil z izby a pomaly zavrel dvere.

Ichigo sa prebudil až poobede ďalšieho dňa. "Unavene si premeral izbu až mu nakoniec pohľad spočinul na Isshinovi, ktorý sedel na stoličke a netváril sa zrovna dvakrát nadšene. "Niečo som ti o tvojich nočných výletoch hovoril, nie?" zamrmlal. "Ja viem ale, keď ten sukin syn znovu zabil ďalších nevinných." zašepkal chrapľavým hlasom. "No máš čo si chcel. Nnoitra je mŕtvy a teba hľadá celé kráľovské vojsko. Ako sa cítiš?" spýtal sa ho. Ichigo si odhrnul deku, ktorou bol prikrytý a rozviazal obväz na bruchu. Po bodnej rane vďaka diablovi už nebolo ani stopy. Isshin si vzdychol a podal mu obálku. "Čo to je?" spýtal sa. "Je to od Byakuya-sama len si to otvor a prečítaj." Ichigo nedočkavo otvoril pečať a vybral z obálky biely list, na ktorom bolo zlatými písmenami napísané, že je pozvaný na ples, ktorý je usporiadaný na počesť Rukiiných 16 narodenín. Rukia. Pritom mene si hneď vybavil jej milé usmievavé oči. Pozrel na stôl kde ležala retiazka s príveskom zajaca, ktorú neustále nosil u seba. Ako asi tak teraz vyzerá? Darí sa jej dobre? "Tak čo pôjdeš?" spýtal sa ho Isshin. "Áno." zašepkal. "Nuž teda dobre ale varujem ťa. Skúsiš niečo vyviesť a odchádzaš odtiaľ ešte skôr ako sa stihneš pozrieť ako to na tom plese vyzerá. Nezahrávaj sa so mnou Ichigo." pohrozil mu.

"Ichi-nii a dávaj na seba pozor." objala ho Yuzu. "Nie, že sa zase do niečoho namočíš." poučovala ho Karin. "Neboj." usmial sa na ňu a aj ju objal. Nastúpil do koča a ešte raz im zakýval. K zámku Kuchiki sa dostal až večer. Vystúpil vo svojom plesovom obleku a s maskou na očiach, ktorá musela byť súčasťou. Rozhodným krokom vyšiel hore schodmi a podal pozvánku stráži, ktorá stála pri vstupných dverách. Tí mu ich otvorili a pritom sa zdvorilo uklonili. Ichigo sa ocitol vo veľkej sále, ktorú si ešte spred jedenástich rokov dobre pamätal. Okolo neho sa pohybovali a tancovali rôzny ľudia a všetci mali masky na očiach. Vzdychol si. Nenávidel plesy s touto tematikou. Ako má teraz nájsť tých, ktorých chce vidieť, keď všetci majú masky? Vtom sa všetko utíšilo. Tí čo tancovali sa teraz uprene dívali na čiernovlasé dievča, ktoré s husľami vystúpilo pred obecenstvo. Priložilo si ich ku krku a husle spustili prekrásnu melódiu. Ichigove oči sa rozšírili prekvapením. Je to ona...Rukia. Očarený počúval jej krásnu hru na husle. Keď skončila všetci jej začali búrlivo tlieskať. Ona sa im uklonila a odišla ale pochvíľke sa tam znovu objavila bez huslí a s maskou na tvári. Ichigo sa snažil k nej čo najrýchlejšie predrať. Podarilo sa. Rozhodným krokom predstúpil pred ňu, aj keď sa vo vnútri celý chvel a venoval jej malý úsmev. "Vy musíte byť Kuchiki Rukia." povedal pokojným hlasom. Prikývla. "Ste naozaj prekrásna." zašepkal a ona sa trochu zapýrila. "Smiem vedieť vaše ctené meno?" spýtala sa a vtom sa ozvala hudba. "Samozrejme ale až potom čo mi venujte tanec." uklonil sa a vystrel k nej ruku. Ona sa mu tiež uklonila a jeho ruku prijala. Obidvaja začali ladne tancovať. Nechali sa unášať vo víre hudby a pritom si neprestajne hľadeli do očí. "Ste naozaj výborná tanečnica." usmial sa. "Aj vy." opätovala mu úsmev. Vtom mu pohľad spočinul na krku kde mala striebornú retiazku, na ktorej mala zavesený kľúčik. Bol to kľúčik od huslí, ktoré jej daroval. "Smiem sa spýtať odkiaľ máte ten prívesok?" Znovu jej pozrel do očí. "Je to dar od niekoho kto je môjmu srdcu veľmi blízky a tiež sľub, že sa raz vráti." Ani nevedela prečo mu to hovorí veď to bol úplne cudzí človek ale zdalo sa jej akoby ho už poznala dlhé roky a bolo na ňom niečo čomu nedokázala odolať. Hudba prestala hrať. Ichigo sa jej uklonil a potom znovu pozrel do jej modrých očí. "Som si istý, že kvôli vám sa tá osoba vráti." povedal a ona sa usmiala. "Kiežby ste mali pravdu." zašepkala. Vtom k nej odzadu pristúpil nejaký muž a chytil ju za plece. "Renji." otočila sa. Ichiga pri tom mene striaslo hnusom. Čo tu ten bastard chce? "Ako vidím už ste sa zoznámili s mojou snúbenicou." pozrel na neho. Akoby sa pre Ichiga vtom momente zastavil svet. Snúbenicou? Je zasnúbená s Renjim? Bolo to ako v nočnej more, z ktorej sa chcel rýchlo prebrať. Nie, to nemôže byť pravda. "Máte naozaj šťastie, že ste si našli takú prekrásnu snúbenicu." Sám sebe sa čudoval ako pokojne to povedal. "To teda mám. Smiem vedieť ako sa voláte?" Renji si ho premeral podozrivým pohľadom. Ten muž sa mu zdal povedomý. Vtom sa ozvala znovu hudba. "Zapamätajte si ma ako neznámeho cudzinca. A teraz ma ospravedlňte už budem musieť ísť." Zdvorilo sa im uklonil a ešte raz pozrel na Rukiu. "Všetko najlepšie k vašim narodeninám krásna pani." Venoval jej tajuplný úsmev a istým ladným krokom opustil zámok.

Nasadol do koča a bradu si podoprel rukou. Nedovolí to! Nikdy nedovolí aby si Rukia zobrala toho bastarda! Nájde spôsob ako ju získať aj keby mal toho sukin syna zabiť. Rukia bude jeho.