Dangerous Love-16.Kapitola (Minulosť dravca)

Po dlhej done konečne DL!! xD prepáčte ale tento víkend som mala naozaj nabitý T-T Keby ste tam našli nejaké chyby tak sa opravedlňujem bo som si všimla, že píšem ako maďar :D Ja to po sebe trikrát prečítam aj tak si tam tie chyby nenájdem a potom, keď čítam moje staré poviedky nestíham sa čudovať ako lemravo píšem (napr. zobrala mačku na ruka) No hamba mi! xD Tak ak by ste tam našli nejakú chybu kľudne ma upozornite :-)) A dúfam, že sa kapitola bude páčiť :-)

16.Kapitola

Minulosť dravca

---

Grimmjowa zobudil otravný budík. Zamrnčal, otočil sa k nočnému stolíku a vypol ho. Ešte chvíľku len tak ležal v posteli ale nakoniec sa premohol a sadol si. Hneď ako vyliezol spod periny ho ovial chlad a on potichu zahrešil. Nemal rád ranné vstávanie. Otočil sa k Orihime, ktorá ležala skrčená v klbku. "Orihime vstávaj je pol siedmej." Väčšinou vždy ona budila jeho ale teraz sa nezdalo, že by sa jej chcelo vstávať. Pousmial sa a jemne ňou potriasol. "Orihime vstávaj." zamrvila sa a zdvihla k nemu zrak. "Dnes nejdem do školy je mi nejak zle a bolí ma hlava." zamrmlala. Prekvapene na ňu pozrel a potom jej chytil čelo. "Teplotu nemáš." zašepkal. "Ale necítim sa dobre." Skrčila sa do klbka ešte viac. "Dobre tak dnes zostanem s tebou doma. Idem do kuchyne pre tabletky proti bolesti hlavy." Zdvihol sa. "Grimmjow chodíš do práce len dve týždne a už zase si berieš dovolenku? Nemaj o mňa strach ja sa o seba postarám." šepkala so zavretými očami. "No to vidím." skonštatoval. "Orihime som šéf , vlastním tu firmu takže ma nemôžu len tak ľahko vyhodiť a navyše jeden deň nikoho nezabije a keby aj hej stále zarobím dosť aj z mafiánskych kšeftov." uškrnul sa. "Super ešte, že si tak optimisticky naladený." pousmiala sa aj ona. Pohladkal ju po vlasoch a odišiel pre tabletku. Na gauči si všimol mačky, ktoré sa k sebe túlili a ešte kľudne spali. Chvíľku rozmýšľal či im urobí naprotiveň a zobudí ich ale potom si to rozmyslel lebo isto by dostal pár poriadnych škrabancov od Kona.

"Tabletka sa už nesie." Orihime sa posadila a pozrela do jeho usmievavých tyrkysových očí. "Ďakujem." zašepkala, keď jej ju podal. "A nechceš ísť k doktorovi?" spýtal sa jej, keď jej podával pohár s vodou. Jedným dúškom ho vypila a potom zavrtela hlavou. "Nie to bude v pohode zajtra som zase ako rybička. Niekedy sa mi to stáva. Ráno sa prebudím a strašne ma bolí hlava nič to nie je som len..." zostala ticho. "Prepracovaná a preučená." Doplnil ju. Vzdychla si. "Možno trošku." Priznala. "Že trošku! Poď sem ty môj malý uzlíček nervov." Privinul si ju k sebe a ona sa snažila nedať najavo prekvapenie z jeho poslednej vety. Ty môj malý uzlíček nervov? A ešte s akou starosťou a nehou to povedal. Všetci jej hovorili, že odkedy je s Grimmjowom zmenila sa ale mala pocit, že aj on sa zmenil. K lepšiemu, k nežnejšiemu človeku, ktorý sa nebojí dať pred ňou najavo svoje pocity. Usmiala sa a pritúlila sa k jeho hrudi. Jeho kľudný tlkot srdca ju upokojoval. Položil si bradu na jej hlavu a začal ju hladkať po vlasoch. "Grimmjow?" ozvala sa po príjemnej chvíľke ticha. "Áno?" zašepkal. "Keď už si zostal so mnou môžem ťa podrobiť krížovému výsluchu?" Prekvapene na ňu pozrel. "Čože?" spýtal sa. "Ja len, že ty si, si zo svojich úžasných tajných zdrojov zistil všetko o mne, veľa som ti toho sama povedala ale ty si mi nikdy toho moc o sebe nepovedal." Sklesnuto na neho pozrela. "A čo by si chcela vedieť? Moju obľúbenú farbu a číslo?" zasmiala sa. "To už viem! Farba modrá, číslo šesť." Aj on sa uškrnul. "Tak čo teda?" Chvíľku rozmýšľala ako mu tú otázku položiť. "Niečo z tvojej minulosti. Ja viem, že je to pre teba asi dosť nepríjemne ale..." Umlčal ju bozkom na pery. "Poviem ti čo najviac." zašepkal jej. Trochu sa odtiahol a rozmýšľal ako začne. "Tak teda...o tom ako ma otec vykopol už vieš však?" spýtal sa a ona prikývla. "No odvtedy som býval u Ulquiorra. On tiež nemal rodičov od malička ho vychovával jeho strýko z Japonska. Veľa nám o ňom rozprával. Volal ho hrdou krajinou a aj nás učil po japonsky bola to sranda." Pri tej spomienke sa pousmial. "Odkedy si pamätám vždy som sa tam k ním chodil skrývať pred otcom. Jeho strýko sa ma vždy pýtal či tam nechcem s nimi bývať ale vždy som odmietol myslel som si...myslel som, že sa otec zmení..." odmlčal sa. "Obidvaja sme s Ulquiorrom považovali jeho strýka za toho najúžasnejšieho človeka na svete. Bol múdry, vždy mal na tvári prívetivý úsmev, staral sa o deti z ulice. Spolu s nami v jeho dome žilo ešte ďalších 8 deciek."

"Spolu vás bolo desať...Espada." Premýšľala nahlas Orihime a on prikývol. "Presne." Pritakal jej. "Boli sme ešte vtedy idioti a nevedeli sme aký v skutočnosti je a aj keď sme to zistili bolo nám to jedno, pretože nám dal strechu nad hlavou a staral sa o nás. Postupne nás naučil klamať, kradnúť, hacknúť sa do počítačov...zabíjať ľudí." Orihime pri posledných dvoch slovách striaslo. "Viem, že to znie bezcitne ale nebol to zlý život, naopak bol úplne perfektní. Nedalo sa to zrovnávať so životom s otcom. Ale strýko si všetky peniaze čo sme pre neho zarobili nechával pre seba a v sedemnástich som si povedal dosť. Rozhodol som sa, že budem robiť vlastné kšefty, zarábať pre seba nie pre cudzích. Nahuckal som ostatných proti strýkovi lebo už aj oni toho mali plné zuby. Niektorí ako Nnoitra, Yammy, Ulquiorra išli so mnou ako moji podriadení samozrejme s tým, že im budem dávať zo zisku. Iný ako Stark a Halibel si založili vlastný podnik. Strýka to naštvalo povedal, že to budem ľutovať, a že za to budem draho platiť no a odvtedy si želám aby ten zkurvysyn zdochol." Podráždene sa chytil za hlavu akoby ho pri spomienke na strýka rozbolela. "No a ten váš strýko sa ako volá?" Pri tejto otázke si zhlboka povzdychol. "Sousuke Aizen." precedil medzi zuby a Orihime sa rozšírili oči prekvapením. Zostalo ticho. "Som rada, že si mi to povedal." prehovorila pochvíľke a s úsmevom ho objala. Nič nepovedal len jej venoval sladkú pusu na čelo. "Ešte by som mala jednu otázočku..." Opatrne sa ozvala a on sa zasmial. "Povedal si mi kedy máš narodeniny ale nepovedal si mi presný rok tvojho narodenia." Znovu na ňu prekvapene vytreštil oči. "Eh?" vyšlo z neho. "No nie eh tvoj vek miláčik." zasmiala sa. "Skús si tipnúť." uškrnul sa. "25." vyšlo z nej a on nahodil kyslú tvár. "Keď myslíš." Potmehúdsky na ňu pozrel. "Ale no tak Grimmjow povedz mi to! Isto zas až tak starý nie si!" Odula sa a on si vzdychol. "27." Zamrmlal čo najtichšie ale ona ho zreteľne počula. "Ani to nebolelo." usmiala sa a znovu sa oprela o jeho hruď. "Keď myslíš." uškrnul sa a opäť si položil bradu na jej hlavu.

******************************************************************

Orihime pomaly otvorila oči a pozrela na hodiny bolo päť. Vtom sa z obývačky ozval dobre známy smiech. Bola to Neliel. Asi prišla s Ulquiorrom na návštevu. Usmiala sa, vstala z postele a rýchlo sa išla upraviť do kúpeľky. Potichu otvorila dvere. Grimmjow sa tváril veľmi namosúrene naopak Ulquiorra veľmi spokojne. Isto ho zas nejako odpísal a preto sa Neliel tak schuti smiala. Keď ju zbadali všetci traja sa usmiali. "Orihime!" Neliel k nej naradostene pribehla a objala ju. "Neliel ako sa máš? Čo bábo?" zahrnula ju hneď otázkami. "Skvelé sme ešte len v treťom mesiaci ale pomaly rastieme." usmiala sa a chytila sa za zatiaľ ešte neviditeľné bruško. Orihime mala z toho veľkú radosť už sa tešili, keď budú spolu chodiť kočíkovať a starať sa o to bábo. Mala strašne rada deti. Mať milujúceho manžela a tri krásne deti. To bol jej najväčší sen. "Orihime nechám ťa tu s Neliel. My musíme s Ulquiorrom vybaviť pár vecí týkajúcich sa Cirucci a Aizena. Nebojte sa aj zvonku vás budú strážiť." pristúpil k nej. "Dobre ale daj na seba pozor." pobozkala ho. "Neboj dám. Už sa cítiš lepšie?" Pre istotu jej priložil ruku na čelo ale teplotu nemala. "Je mi fajn nemaj starosť." usmiala sa. "Tak teda dobre a žiadne žúry, striptéri, pyžamové party a podobne dievčenské kraviny." pohrozil s úškrnom obidvom. "No len aby ste si vy zase nezašli do nejakého striptíz baru alebo podobne. Ulquiorra skús prísť zajtra ožratý a uvidíš ten tanec s diablom." Neliel prísne zdvihla ukazovák. "To by som nikdy neurobil." usmial sa, podišiel k nej a tiež ju na rozlúčku pobozkal.

*******************************************************************

Orihime a Neliel ležali spolu v hosťovskej izbe a dlho sa rozprávali. "Ráno bude zase tvrdé vstávanie." zamrmlala nakoniec Neliel, keď si zaželali dobrú noc. "Huh, prečo?" Nechápala Orihime. "Ranné nevoľnosti ešte mi vôbec neprešli. Každé ráno buďto bežím rýchlo na záchod alebo ležím schúlená v klbku čo mi je tak zle. Niekedy ma aj bolí hlava. Chudák Ulquiorra vždy tam leží pri mne a snaží sa mi pomôcť ako sa dá alebo mi drží vlasy nad záchodom a hladká ma po chrbte. Na jeho mieste by ma už naozaj porazilo." šepkala namosúrená sama na seba. "Ale prosím ťa isto mu to nevadí. Ľúbi ťa a preto sa o teba tak pekne stará je to od neho veľmi milé a krásne." Rozplývala sa Orihimina romantická duša ale vtom ju niečo napadlo a úsmev na perách jej zamrzol. "Hovorila si, že ti niekedy býva ráno nevoľno a bolí ťa hlava?" zašepkala. "Áno ale to je pri tehotenstve normálne tak prečo sa teda tváriš tak zhrozene." Neliel na ňu vyplašene pozrela. "J...ja dnes mi bolo zle a bolela ma hlava a...nie len dnes ale aj predchádzajúce dni ale teraz to bolo oveľa horšie..." Neliel pochopila načo naráža. "Dostala si menzes?" spýtala sa jej a Orihime pokrútila hlavou. "Vôbec ma to nenapadlo. Mala som kopu iných vecí ale teraz, keď si sa to spýtala už skoro dva týždne mi mešká." Áno, antikoncepciu vyradila potom čo sa s Grimmjowom rozišla a úplne na ňu zabudla, keď sa dali znovu dokopy, pretože sa udialo veľa vecí. To Grimmjowove zranenie, problémy s Cirucci a Aizenom, školské povinnosti, práca. Odkedy sa dali znovu dokopy ju ani raz neužila. Všetko to do seba zapadalo. Neliel ju chytila za ruky. "Grimmjow a Ulquiorra sa vrátia až nad večerom dovtedy zájdeme k doktorke, dobre? Ak budeš tehotná necháš si to bábo aj keď nemáš dokončenú výšku však?"

"Samozrejme!" vyhŕklo z nej okamžite. "Veď výšku si môžem dokončiť externe alebo nájdem iný spôsob ale ak som naozaj tehotná čo na to povie Grimmjow?" Táto otázka jej vŕtala hlavou zo všetkých najviac. "No čo? Aby si, si ho nechala veď vieš aký ma Grimmjow na toto názor." usmiala sa ale Orihime moc veselo nebolo. Áno, vedela aký ma Grimmjow na toto názor ale aj tak...čo ak ho zmenil? Alebo preňho bude to dieťa len príťaž?