Dangerous love- 15.Kapitola (Premiéra)

Oslavujme Tsuki sa dokopala k ďalšej kapitole! :DD Dúfam, že sa bude páčiť :-)

15.Kapitola

Premiéra

---

Orihime pozrela na hodiny zavesené na stene. Tatsuki meškala už dobrú hodinu. Že by sa to vyšetrenie tak pretiahlo? "Orihime!" ozvala sa zrazu zdola Tatsukina mama. Orihime rýchlo zišla dole. "Áno?" spýtala sa. "Volala Tatsuki, že sa zdržala v nemocnici lebo tam priviezli s ťažkými zraneniami nejakého vašeho kamaráta." Povedala ustarane a Orihime zbledla. Kamaráta? Akého? Že by Ishidu? Alebo Ichiga? "Nepovedala vám meno?" Pokrútila hlavou. "Dobre idem za ňou." Zobrala si kabát. "Daj na seba pozor!" zakričala za ňou ešte Tatsukina mama.

Orihime celá zadýchaná dobehla do nemocnice. "Ah, Orihime už si tu?" Obzrela sa za známym hlasom. Bola to doktorka a zároveň jej učiteľka Unohana. "Unohana-sensei kde je Tatsuki?" spýtala sa. "Hore na poschodí už ťa čaká. Pacient sa už prebral môžeš ho ísť pozrieť." usmiala sa. "A kto je to? Kto je ten pacient. Tatsuki mi to do telefónu nechcela povedať."

"Jeagerjaquez Grimmjow." Orihime cítila ako jej telo objal chlad a nohy jej začali slabnúť. "Si v poriadku? Chceš si sadnúť?" Unohana jej pomohla na lavičku. "Č-čo sa stalo?" spýtala sa. "Tatsuki mi povedala, že keď išla domov prepadol ju nejaký muž. Našťastie bol na blízku pán Jeagerjaquez, ktorý jej pomohol ale ten muž ho bodol do brucha. Stratil veľa krvi ale našťastie si Tatsuki zachovala chladnú hlava a privolala nás v čas takže bude v poriadku." Upokojovala ju. "A...nejaké vážne následky?" spýtala sa šeptom. "Nie, nôž nezasiahol nijaké životne dôležité orgány. Týždeň strávi tu, týždeň si poleží doma a je zdravý ako ryba." Orihime si zhlboka vydýchla. "Idem za ním, na ktorej je izbe?"

"Izba 206." Prikývla, postavila sa a rozbehla sa po schodoch. Vybehla hore a hneď si všimla Tatsuki, ktorá sedela pred dverami izby. "Tatsuki-chan!" pribehla k nej a silno ju objala. "Orihime choď za ním potom sa porozprávame." usmiala sa na ňu a ona prikývla. Podišla k dverám a otvorila ich dokorán. Pri Grimmjowovi stála práve nejaká sestrička, ktorá mu menila infúziu s krvou. Pozrela sa kto prišiel. "Nechám vás osamote." usmiala sa, pobrala si veci a odišla preč. Grimmjow, ktorý doteraz driemal so zatvorenými očami ich pomaly otvoril. Keď ju zbadal prekvapene sa mu rozšírili. Nie, len kvôli tomu, že ho prišla a pozrieť ale hlavne kvôli slzám, ktoré sa jej kotúľali po lícach. Plače kvôli nemu? Mala o neho strach? Ale prečo veď... "Grimmjow ty hlupák!" rozbehla sa k nemu a silno ho objala. "Mala som o tebe strašný strach." vzlykala. "O...Orihime...ale ja...myslel som, že ma už nechceš vidieť...myslel som, že ma nenávidíš..." šepkal. Potriasla hlavou a pozrela mu do očí. "Opustila som ťa lebo som ťa chcela chrániť ale iba som to zhoršila." Dotkla sa jeho líca. "Prečo si ma chcela chrániť?" Nechápal. "Pretože ťa milujem." Grimmjow cítil ako mu srdce začalo divo biť. Na dôkaz toho aj pípanie monitoru, ktoré mu kontrolovalo srdce bolo intenzívnejšie. "Ale ja..."

"To je fuk, že si kto si, je mi jedno čo robíš, nevadí mi to, pretože ťa milujem a viem aký v hĺbke duše si. Milujem ťa Grimmjow!" Bolo jedno koľkokrát to povedala znelo to stále prekrásne. Usmial sa, pritiahol si ju bližšie k sebe a nežne ju pobozkal. Bozk mu opätovala. "Aj ja ťa milujem." Nevedel, že tie slová idú vysloviť tak ľahko. Oprela si svoje čelo o jeho. "Srdce ti bije ako splašené." usmiala sa, keď počula ako stroj rýchlo pípa. "Čuduješ sa? Moje srdce práve zažilo premiéru vo vyznaní pravých citov." Obidvaja sa zasmiali. "Necítim si dobre prsty." zamrmlal pochvíľke. "Stratil si veľa krvi to preto." Chytila jeho ruku do tej svojej. "Zostaneš tu so mnou?" spýtal sa jej. Ľahla si k nemu a opatrne ho objala. "Samozrejme." usmiala sa a jeho oči sa pochvíľke zavreli únavou.

"To ako vážne?" Tatsuki pozerala na svojho nového bodyguarda, ktorý jej venoval sexy úsmev. "Samozrejme povedal som ti, že ho zoženiem. Odteraz ťa Renji bude strážiť 24 hodín denne." povedal Grimmjow, ktorý ho hneď na druhý deň po nehode zohnal. "Teší ma som Abarai Renji." Podal jej ruku a ona ju prijala. "Arisawa Tatsuki tiež ma teší." zašepkala, potom pozrela na Orihime a pohľadom jej naznačila aký je to kus. Orihime sa ticho zasmiala a prikývla. "Tak teda my už pôjdeme. Ešte raz vďaka Grimmjow a skoro sa vylieč." usmiala sa. "Nemáš začo ďakovať je to moja chyba. Renji daj na ňu pozor."

"Nebojte sa pane je v najlepších rukách." usmial sa na ňu a ona sa zapýrila.

O dva týždne neskôr

"Grimmjow povedala som ti lež!" Orihime ho násilím zatlačila naspäť do postele. "Bože, ale mne už vážne nič nie je! Ani nechcem vedieť koľko papierov sa mi v práci nakopilo!" nafukoval sa. "Ulquiorra povedal, že to zariadi!"

"Lenže Neliel je tehotná a plieskajú s ňou hormóny ako s pubertiačkou takže si vyžaduje jeho neustálu pozornosť!" Nedal si povedať. "To neznamená, že ho nepúšťa do práce!" Znovu sa ho snažila zatlačiť do postele. "Bože, Orihime zajtra ideme na vyberanie štichov takže už môžem ísť kľudne do práce!"

"Pôjdeš až pozajtra!"

"Nie!" Orihime si vzdychla ale potom sa lišiacky usmiala. "Huh, čo má znamenať ten úsmev?" spýtal sa jej prekvapene a ona sa k nemu naklonila. "Ako čo?" spýtala sa a olizla mu ušný lalôčok. "Premiéra po štyroch týždňoch?" zašepkal nenásytne a vrhol sa na jej pery. Ich jazyky sa spolu hrali, dotýkali, skúmali. Jeho ruky putovali po celom jej tele. Zrazu ho od seba odtrhla a zvalila na posteľ. "Boli to veľmi dlhé štyri týždne." zašepkala a olizla si dolnú peru. Teraz boli obidvaja ako dravé šelmy. Strhli zo seba oblečenie ani sa neobťažovali s predohrou Grimmjow sa jej hneď zmocnil a chcel ju dostať pod seba ale ona sa od neho odtrhla a pokrútila hlavou. "Tentokrát budem na vrchu ja." dychtivo mu zašepkala do ucha. "Nemám žiadne námietky." uškrnul sa. Znovu ho zvalila na posteľ a pomaly sa na neho nasunula. Obidvaja slastne zastonali. Položila ruky na jeho hruď a pomaly začala prirážať. Jeho ruky sa hrali s jej prsiami, stláčal jej stvrdnuté bradavky. Nahlas stonala. Chytil ju za boky a narážal si ju rýchlejšie. Jeho stony sa tiež zosilnili. Bol ako v extáze. Nevnímal vôbec nič len rozkoš, ktorá intenzívne napĺňala jeho telo. Už to nevydržal dlhšie v tele mu vybuchol ohňostroj a on vykríkol. Niekde v diaľke počul aj jej krik. Zvalila sa na neho. Obidvaja prudko oddychovali. Orihime si pochvíľke ľahla vedľa neho a s úsmevom pozrela do stropu. "Ty si tak hnusne prefíkaný." zašepkala. "Ale čo?" Otočil sa k nej a pozrel jej priamo do očí. "Ty si vôbec nechcel do roboty bol to len spôsob ako si vynútiť toto." Stále sa usmievala. "Prosím ťa hádam si, si nemyslela, že by som chcel do práce, keď môžem byť tu s tebou." Pobozkal ju a potom si ju prisunul do náručia. "Grimmjow?" spýtala sa ho pochvíľke. "Hm..." zamrmlal z polospánku. "Je t'aime." zašepkala a jeho to úplne prebralo. S úsmevom jej venoval ďalšiu nežnú pusu. "Je t'aime aussi." zapriadol jej do ucha.