Diary of Little Angel (1.Kapitola)

Ok toto sem pridávam kým si to nerozmyslím :D Je to taká ochutnávka z poviedky, ktorú už mám dlhšie rozpísanú. Neviem čo ma to sme napadlo pridať ale aj tak viem, že to moc ľudí nebude čítať, pretože je to síce z Bleachu ale ako hlavná postava som tam zainteresovaná ja čo nikoho nebude baviť. No dala som to sem aby ste na mojom blogu neskapali nudou :D Už dokončujem DL ale ešte to potrvá nwm aký mám dať názov 15.Kapitole :D No bla, bla, bla rozprávam (píšem) z cesty lebo mám teplotu :DDDD V tejto poviedke spoznáte lepšie moje myslenie, správanie a hlavne moju povahu :D Pretože Tsuki v poviedke má moju povahu :D

Ešte recenzia:

"Tak žiaci privítajte novú žiačku Takahashi Tsuki!" povedala učiteľka a ja som s namontovaným úsmevom vošla do triedy. "Tak čo hovoríš na našu triedu?" spýtala sa ma učiteľka. Poobzerala som sa okolo seba a skoro som pozvracala ľudí v prvých laviciach. Všade samí shinigami! Ryšavovlasec so zabíjackym pohľadom, kozatá blondína, peroxidový pidimužík, hipisák s divnými dlhými červenými vlasmi, teploš, plešoun a plochá čiernovláska . Aby toho nebolo málo bol tu aj Quincy a pár ľudí, ktorý mali na obyčajného človeka moc veľké reaitsu. "No teda máte tu peknú zberbu." preniesla som zhnusene a všetci si ma naštvane premerali...

Ako ste sa už hore dočítali moje meno je Takahashi Tsuki. Je mi 15, pochádzam z jednej malej diery v Japonsku a s mojimi rodičmi som sa presťahovala sem do Karakury lebo otec si tu našiel robotu. Prosím nedajte sa zmiasť mojím milým úsmevom. Možno, že pôsobím ako anjelik ale v skutočnosti som nemilosrdná likvidátorka hollowov, arrancarov a iných divných tvorov na našej zemi. Ešte aby ste vedeli som zástanca proti shinigami! Podľa mňa je to len partia hlúpych idiotov, ktorý robia presne to čo im prikáže niaky vysušený starček, ktorý je na vrchole ich potravinového reťazca. Chcete vedieť kto som ja? Nuž sama neviem...k svojej moci som sa dostala trošku zvláštnym

spôsobom ale to vám teraz neprezradím ;-)

---

1.Kapitola

Samí shinigami aneb Kde som to do prdele zakufrovala?!

"Tato okamžite to otoč naspäť ja nechcem žiť v tomto zapadákove! Však to je ešte horšie ako to naše zabudnuté mestečko na konci Japonska!" namosúrene som pozrela na otca, ktorý ďalej šoféroval a moje trucovité správanie absolútne ignoroval. "Tsuki tá práca za tvojim otcom nepríde takže nemáme na výber." odbila ma mama. "Tche!" odfrkla som. Vôbec som z toho sťahovania nebola nadšená. Vtom malom meste kde som bývala som nechala všetko od kamošov až po tie najkrajšie spomienky a bolo tu ešte niečo. V tomto meste som cítila dosť silné reaitsu shinigami a nebolo to len jedno. Bola ich tu celá kopa. "A sme tu!!" ozval sa z ničoho nič veselý hlas môjho otca a my sme zaparkovali u priemerne veľkého domu. Unudene som vystúpila z auta a začala som si prezerať okolie a susedov. Najviac ma zaujal dom na pravo od nás s veľkým nápisom "Kurasaki klinika". Šírilo sa odtiaľ dosť silné reaitsu akoby tam býval niaky kapitán. "Zvláštne..." zamrmlala som. "Ach, to je tvoj nový doktor. Vidíš ako to máš blízko? Keď budeš chorá stačí aby si spravila len pár krokov a budeš u doktora už sa nemusíš trepať na koniec mesta za doktorkou." otec ma priateľsky buchol po chrbte. "Čože!!!!" ja som však z toho až taká nadšená nebola. Keďže moja bývalá doktorka bývala na konci mesta naši sa s ňou moc nestýkala a tak, keď som blicovala zo školy chodila som si k nej pre ospravedlnenky ale teraz to už nebudem môcť praktizovať. S týmto doktorom sa naši môžu hocikedy stretnúť a prebrať s ním moje choroby pri koláčikoch a dobrom čajíku. "Tak a teraz si pober svoje kufre a odveď si ich do novej izby." otec mi dal do ruky dva moje kufre a ďalšie moje tri zobral on. Izbu som mala na hornom poschodí. Bola to malá izba ale dosť veľká na to aby som sa tam napchala aj s mojimi vecami. Keď otec odišiel začala som sa pomaly vybaľovať. Samozrejme pri mojej úžasne šikovnosti som stihla rozbiť sochu slimáka od tety. Nevadí aj tak sa mi nepáčila a tá stará škatuľa ma prinútila zobrať si ju aby ma poriadne nasrala. Isto ju vyhrabala kdesi v smetiach... Na večer som už mala všetky skrine aj s vecami na mieste. Spokojná so svojou robotou som si oprášila ruky. Na to, že som dosť lenivá a s upratovaním nie som ani v najmenšom kamoška urobila som si to tu veľmi pekne a ešte som aj upratala všetok bodrel. Už mi chýbala len jedna úprava. Nad posteľ som si nalepila plagát mojej obľúbenej skupiny 30 Seconds to Mars. "A je hotovo!" žmurkla som na Jareda na plagáte. Vtom som niečo zacítila. Vyšla som do okna a všimla som si hollowova, ktorý so slinami na ústach na mňa kukal. "No nazdar, prišiel si okukať moju novú izby?" spýtala som sa ho. Odpoveďou mi bolo strašné zavrčanie. "Tak ty sa nechceš pozrieť na moju novú izbu?! Tak fajn!!" zvrieskla som aj ja, luskla som prstami a v rukách sa mi objavila zbraň. "Have a nice dream. See you in hell..." usmiala som sa a vpálila som mu guľku rovno ho masky. Hollow sa rozplynul a moja zbraň tiež zmizla. "Baka čo si myslel, že sa mu nechám zožrať ako jedno hubka na večeru?" mrmlala som si sama pre seba. Vtom sa ozval z vonku krik. "Rukia žiadny hollow tu nie je! Vyhrabala si ma z postele kvôli ničomu!!" zakričal niaky chlapčenský hlas. "Ja za to nemôžem!! Zvaľ to na ten shitný mobil od Urahara, ktorý pípa pre každú sprostosť!!" odvrkol mu niaky dievčenský hlas. "Máte chodiť skôr vy debili." zamrmlala som si zase sama pre seba a ľahla som si do postele. Ráno ma zobudil otravný zvuk budíka. Natiahla som sa po ňom a celou silou som ho tresla o zem. Počula som ako sa rozbil ale mňa to ani v riti nepichlo. Prevrátila som sa na ďalšiu stranu a spala ďalej. "Tsuki okamžite sa dvíhaj z tej postele lebo zaspíš svoj prvý deň v škole!" prišla ma zobudiť mama. "No a čo škola mi je aj tak na nič! Je to diera kde ťa držia na silu pol dňa tlčú do teba samé sprostosti, ktoré mimochodom ani oni nevedia len to čítajú z papiera a čakajú, že sa zo dňa na deň naučíš celú učebnicu!" odsekla som jej. "A dosť mladá slečna padaj z tej postele!" mama zo mňa naštvane zhodila perinu a mne nezostávalo nič iné len sa posadiť. "Už zase si rozbila budík! To je už desiaty za tieto dva týždne!" zavrčala po mne. "Keby nezvonili každý školský deň nemuseli by tak skončiť!" odvrkla som a vyparila som sa v kúpeľni. Po pol hodine som sa konečne vyhrabala z domu bez raňajok ako mávam vo zvyku. Znechutená s náladou pod psa som sa šuchtala do školy, keď asi v polke cesty som si uvedomila, že neviem kde mám školu!! Zase som zablúdila! To je u mňa zvykom, keď sa ocitnem v neznámom prostredí. "Do riti!!" kopla som do kameňa. "Orihime švihni lebo zmeškáme do školy!" ozval sa zrazu vedľa mňa nejaký chalan s babským hlasom počkať...to je baba. "Však už idem Tatsuki!" odpovedalo jej kozaté dievča s divnými na môj vkus moc detskými sponkami vo vlasoch. Mojím bystrím okom, ktoré "NIČ neprehliadne" som spozorovala, že majú tu istú školskú uniformu ako ja a niaky vnútorný logicky uvažujúci hlas mi našepkal aby som sa vybrala za nimi tak som sa nenápadne ako traktor v kúpeľni pustila po ich stopách. Ako som predpokladala zaviedli ma rovno do školy. "YES!!!" vykríkla som celá nadšená, že som trafila a tým som na seba upútala pozornosť. Všetci sa na mňa vyorane dívali. "Ehm...a tak..." nasilu som sa zasmiala. Vtom ku mne pristúpil niaky staručký pán, vyzeral ako riaditeľ školy. Nahodila som široký úsmev a pozrela na neho. "Vitaj Tsuki v našej škole ja som jej riaditeľ. Dúfam, že sa ti tu bude páčiť. Tvoja trieda bude 1-3." povedal a podal mu ruku na privítanie. "Teší ma. Vaša škola vyzerá nádherne!" zaklamala som aby som mu polichotila. "Ďakujem." povedal celý zapýrený. Potom k nám podišla žena. "Toto je tvoja triedna zavedie ťa do triedy." ukázal rukou na ňu. "Teším ma." usmiala som sa aj na ňu. Spolu sme sa vybrali do školy. Poukazovala mi každú kravinu a to do slova. Od hnusne zapáchajúcich, špinavých školských hajzľov až po divne smrdiacu jedáleň s niečím čo malo byť asi ako náš obed. Nechutné! O tú zelenú bublajúcu kašu by ani hladom umierajúci pes nezakopol a ja to mám jesť?! "A teraz do tvojej novej triedy." usmiala sa na mňa učiteľka. Nahodila som na ňu úsmev číslo 35. Bože, je mi jedno kde ma zavedie hlavne nech už nemusím byť s ňou!! Furt tu kecá o niakych svojich divných žiakoch, ktorý zdrhajú zo školy o babách, ktoré sa vyhovárajú na krámy a keď ich pošle na WC už sa z neho nevrátia. Čo s tým ja mám?! No tak ich možno zožrala záchodová misa alebo sa spláchli je mi to fuk nech ma nezaťažuje s takými kecami. Zastavili sme sa pred triedou. "Tak ja ťa najprv predstavím a ty potom vojdeš dovnútra." napravila si okuliare. "Dobre." prikývla som. Keď zmizla v triede začala som si na tvár montovať môj anjelský úsmev, s ktorým som už ovládla srdcia mnohých chalanov, pri ktorom vždy zmäkol aj môj triedny, riaditeľ školy, predavačky v obchodoch a aj moji rodičia. Tento anjelský úsmev bol zlatý a nikto mu neodolal pretože s ním na tvári vyzerám strašne, milo, nevinne a hlavne bezbranne a kto by už len ruku siahol na milučké bezbranné stvorenie? "Tak žiaci privítajte novú žiačku Takahashi Tsuki!" povedala učiteľka a ja som s namontovaným úsmevom vošla do triedy. "Tak čo hovoríš na našu triedu?" spýtala sa ma učiteľka. Poobzerala som sa okolo seba a skoro som pozvracala ľudí v prvých laviciach. Všade samí shinigami! Ryšavovlasec so zabíjackym ksichtom, kozatá blondína, peroxidový pidimužík, hipisák s divnými dlhými červenými vlasmi, teploš, plešoun a plochá čiernovláska . Aby toho nebolo málo bol tu aj Quincy a pár ľudí, ktorý mali na obyčajného človeka moc veľké reaitsu. "No teda máte tu peknú zberbu." preniesla som zhnusene a všetci si ma naštvane premerali.