Dangerous Love-14.Kapitola (Môj alebo nikoho)

Máme tu ďalšie pokračovanie :-) Užite si ho ;-)

14.Kapitola

Môj alebo nikoho

---

"Načo si sem prišiel Ulquiorra?" spýtal sa Grimmjow po hodine státia na terase. "Zabudni na to teraz sa to nehodí." zašepkal. "Bože, Ulquiorra nebuď ako malý zato, že ja som kokot nemusíš mať aj ty dojebaný večer! Čo sa stalo a nehovor mi, že si sem prišiel len tak na tieto trápne výhovorky teraz naozaj nemám náladu!" Odhodil prázdnu krabičku od cigariet kdesi do diaľky. Ulquiorra si vzdychol. "Neliel je tehotná." Neubránil sa malému úsmevu. "Huh, a s kým?" Po tejto sprostej otázke mu však úsmev na perách zamrzol. "Akože s kým?! So mnou ty debil!" zvrieskol ale hneď sa však ukľudnil. "Blahoželám..." zašepkal trpko Grimmjow. Závidel mu to. Tak strašne mu to závidel. Má milujúcu ženu, bude mať dieťa. "Chápem, že si na mňa nasratý aj ja by som bol." zašepkal Ulquiorra akoby mu čítal myšlienky. "Ja nie som na teba nasratý! Ja len...kurva!" Naštvane tresol päsťou do steny. "Prečo to muselo skončiť takto?" spýtal sa samého seba. Čo má robiť? Čo má bez nej robiť?

O dva týždne neskôr

"Orihime zobuď sa!" Tatsuki ňou silno potriasla a Orihime sa strhla zo sna. Mala zase nočnú moru. Tá, ktorá sa jej opakuje od bratovej smrti. Tá, v ktorej vždy zostane sama aj keď jej brat šepká, že sama nie je. Ešte sále cítila to prázdno vo vnútri. Prázdno z osamelosti. "Orihime mala by si, si zájsť kúpiť nejaké lieky na spanie. Už dva týždne sa skoro každú noc budíš z tej nočnej mory! Predtým sa ti to tiež stávalo ale nie tak často!" Tatsuki mala o ňu fakt veľké starosti. "Prepáč po škole si ich zájdem kúpiť." zašepkala. Tatsuki si vzdychla. "Dobre a prosím nezaoberaj sa už minulosťou." postrapatila ju po vlasoch a išla si ľahnúť. Keby to bolo také jednoduché. Pomyslela si Orihime.

"Ahoj Orihime-chan ako?" spýtala Michiru, keď Orihime vošla do lekárne. "Dobre a ty?" Spýtala sa jej s predstieraným úsmevom. "Um, ako vidíš makám v lekárni od ráno do večera ale plat ujde tak sa nesťažujem." zasmiala sa. "Prišla si, si pre antikoncepciu? Už ti došla?" spýtala sa potichu aby to počula len Orihime. "N-nie tú už potrebovať nebudem. Prišla som pre prášky na spanie." zašepkala smutne a Michiru na ňu súcitne pozrela. "Rozišli ste sa? To mi je ľúto. Počkaj hneď ti tie prášky donesiem." povedala a odišla do zadnej miestnosti.

"Som doma!" zavolala Orihime, keď vošla do Tatsukinho domu. Bolo jej to blbé bývať s Tatsukinou rodinou ako nejaká príživníčka ale po tom čo sa stalo v jej starom byte sa tam bála vrátiť a iný byt na prenájom si ešte nenašla. Tatsukiným rodičom to však vôbec nevadilo naopak boli radi, pretože Orihime pre nich bola ako druhá dcéra. "Ahoj Orihime-chan. Tatsuki išla na prehliadku k doktorovi takže obed bude až za hodinu." Tatsukina mama s úsmevom nakukla z kuchyne. "Dobre." oplatila jej úsmev aj Orihime.

*****************************************************************************

Tatsuki spokojne kráčala domov. Doktor jej oznámil, že výsledky sú naozaj dobré a že nová metóda liečenia skvele zabrala. Tiež jej oznámil, že po letných prázdninách môže nastúpiť na vysokú. "Už len aby mi dovolili karate a futbal a je to perfektné!" Jasala. Vtom ju však niekto zozadu silno schmatol a priložil jej servítku na ústa a nos. Chcela sa brániť ale jej myseľ sama od seba začala upadať do bezvedomia...

****************************************************************************

Grimmjow sedel vo svojej kancelárií a svoj prázdny pohľad upieral do neznáma. Do vnútra vstúpila jeho sekretárka menom Loly. "Pane tu sú tie papiere na podpis." povedala. "Polož to na kopu." zamrmlal. Loly pozrela na hŕbu papierov, ktoré sa mu hromadili na stole a potom znovu s obavami pozrela na svojho šéfa. "Pane mali by ste si ísť domov odpočinúť. Trávite tu celé dni...vyzeráte strašne vyčerpane." zašepkala. Grimmjow si vzdychol. "Ja viem. Večer si pôjdem domov odpočinúť." povedal a odpil si z kávy. "To som rada." usmiala sa a odišla preč. Otočil sa so stoličkou k oknu a pozrel na západ slnka. Domov chodil čo najmenej sa to dalo. Nemohol tam byť. Nedokázal to, pretože mu ju všetko pripomínalo. Všade cítil jej vôňu a to mu otváralo bolestivé rany. Nečakal, že láska dokáže až tak strašne bolieť. Už stokrát si povedal, že by bolo lepšie keby ju v živote nestretol ale dobre vedel, že to nebola pravda. Bol rád, že ju spoznal. Dala mu nový zmysel života ale teraz je preč. Vtom mu zazvonil pracovný telefón. "Prosím." zamrmlal. "Pane na linke jedna máte hovor." ozvala sa Loly. "Prepoj ma." povedal. Chvíľku bolo ticho a potom... "Ahoj Grimm." ozvala sa Cirucci. "Skap ty piča a daj mi pokoj." zavrčal. Ona bola tá posledná, s ktorou sa mal chuť rozprávať. To by radšej viedol telefonát s Aizenovým pokojným hlasom než s týmto otrasne medovým, z ktorého mu naskakovala husia koža a napínalo ho. "Ale, ale Grimm ako vidím máš zlú nálad ale ak teraz tento hovor ukončíš to dievča sa nedožije ďalšej minúty." Mal pocit akoby ho niekto olial ľadovou vodou. "Aké dievča?" zašepkal. Ruka s telefónom sa mu začala triasť. "Neboj nie je to Hime-chan ale jej kamarátka Tatsuki-chan." Slabo sa zachichotala. "Tatsuki z toho vynechaj." Snažil sa aby jeho hlas zostal pokojný. "Bohužiaľ, už som ju do toho zatiahla. Dávam ti hodinu aby si prišiel do starého skladiska na konci mesta a bez zbrane. Ak nie zabijem ju a to by bola Hime-chan veľmi smutná." Zrušila hovor. Grimmjow tam najprv bez pohnutia stál a potom z celej sily tresol telefón o zem.

************************************************************************

Vstúpil do starej tmavej budovy. Opatrne sa poobzeral okolo seba a uvidel Tatsuki ako sa silou mocou snaží oslobodiť z povrazov, ktoré ju držali na stoličke. Rozbehol sa k nej a dal jej z úst dole pásku. "Grimmjow choď preč zabije ťa." šepkala akoby ich niekto pozoroval. "Nie! Najprv ťa odtiaľto dostanem. Prepáč Tatsuki je to moja chyba sľubujem, že ti zoženiem nejakého fešného bodyguarda, ktorý na teba bude dávať pozor." Snažil sa ju dostať z povrazov. Tatsuki chcela niečo povedať ale keď sa pozrela pred seba zbadala osobu, ktorá sa k nim blížila. "Uteč!" zvrieskla ale Grimmjow sa len naštvane otočil pripravený biť sa. "Grimm vidím, že si, si dal na čas." usmiala sa Cirucci. "Áno, som tu ako si chcela takže Tatsuki už môžeš pustiť." zazrel. "Tak ľahko to nepôjde." povedala zlovestne. Grimmjow sa otočil k Tatsuki a povytiahol nôž tak aby ho videla len ona. "Keď ťa odrežem utekaj. Je jedno čo uvidíš neobzeraj sa a bež. Niekde sa skry, keď utečieš už po tebe nepôjde." šepkal. "Nemrmli tam Grimm." Zrýchlila krok. "Prestaň mi hovoriť Grimm ty kurva hnusná!" zvrieskol a jedným švihom odrezal Tatsuki povrazy. "BEŽ!!" Tatsukine telo sa samé od seba pohlo k východu. Cirucci sa za ňou len obzrela a potom svoj pohľad upriamila na Grimmjowa. "Vedel si, že za ňou nebudem bežať." zašepkala a vytiahla zbraň, ktorú mala schovanú za tričkom. "Áno." uškrnul sa. "Máš ma prečítanú." usmiala sa a so zbraňou namierenou na jeho hlavu sa začala k nemu približovať. "Odhoď ten nôž." povedala. "Nie." Na tvári mu stále hral ten úškrn. Zasmiala sa a stlačila spúšť ale nič sa nestalo. "Vedel si, že nie je nabitá, však?" S úsmevom na neho pozrela. "Akosi povedala mám ťa prečítanú." Sklopil nôž, ktorý až doteraz držal pred sebou. Podišla bližšie k nemu, "Ale s týmto si nepočítal." uškrnula sa. Než vôbec stihol zaregistrovať čo sa stalo telom mu prešla ostrá bolesť, ktorá sa šírila od brucha. Cirucci pevne zvierala rukoväť nožíka, ktorý doňho zabodla. "S...s týmto som n-nerátal." vykašľal krv. "Smola Grimm mohol si byť so mnou ale ty si, si vybral ju. Ale ja som ti to už kedysi povedala. Buďto budeš môj alebo nikoho." zašepkala s úškrnom a nožík z neho vytiahla. Grimmjow padol na zem. Chcel svoje telo donútiť k pohybu ale nešlo to. Cirucci spokojne odkráčala preč. Tá hnusná kurva mal ju hneď zabiť ako oslobodil Tatsuki fakt nerátal s tým, že ona, ktorá je do neho tak nesmierne zaľúbená na neho zaútočí. Začalo sa mu zahmlievať pred očami. Zomrieť rukou bývalej nie je tá najlepšia smrť ale aspoň, že sa Tatsuki dostala preč. Pomyslel si. Miestnosť sa úplne ponorila do temnoty. "Grimmjow! GRIMMJOW!!" Niekto na neho volá znie to ako Tatsuki. "Grimmjow otvor oči! Nesmieš ich zavrieť no tak Grimmjow!" Je to Tatsuki. Chcel oči otvoriť ale nedokázal to. Jej hlas v temnote pomaly zanikol.