Bleach High school never ENDS! (17.Kapitola)

Po dlhom čase ďalšia časť BHSNE tak si ju užite :-)

17.Kapitola

---

Ichigo sa zamrvil v posteli. Niečo rušilo jeho spánok. Bolo to podivné trieskanie na jeho okno. Najprv to celkom nevnímal ale potom, keď si uvedomil, že to niekto trieska na okno oblial ho pot. Bol k tomu oknu otočený chrbtom a bál sa tam pozrieť. Prečo? Včera večer pozeral s Rukiou horor menom Shiki. Bolo to o upíroch, ktorý lovili ľudí a väčšinou k ním lozili do izby cez okno a potom z človeka vycucali toľko krvi, že mu zlyhalo srdce a umrel. Včera bol pred Rukiou strašný hrdina a robil si z toho dobrý deň ale teraz mu tak riťku stísalo, že mal pocit akoby sa už v živote nemal dobre vysrať. Čo to trieska na jeho okno? Je to upír? Ale on nechce byť vysatý! "Len kľud Ichigo žiadny upíry neexistujú a navyše ak ťa aj vysaje zobudíš sa ako upír...pochovaný v rakve 50 metrov pod zemou, kde budeš musieť čakať na spásu nejakého debila, ktorý ťa vykope...mama ja sa bojím!" šepkal, prisunul si prikrývku bližšie k sebe a pomaly otočil hlavu k oknu. Na okne sa držal Grimmjow bledý ako stena s veľkými čiernymi kruhmi pod očami. "Ichigoooo!! Otvor to okno!" Zaznel jeho hrôzostrašný hlas. "AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!!!!!!!!!" zakričal vystrašený Ichigo až sa celý dom zatriasol. "Ichigo čo je?! Zlodeji?!" Do izby vtrhol Isshin s besebalkou v ruke a s bojovým výrazom si prezrel izbu. To čo uvidel ho šokovalo. Jeho syn sa krčil v kúte a pred sebou držal čiernu retiazku s čiernym krížikom, ktorú sem tam nosil na krku, a ktorú si včera po horore pre istotu položil na nočný stolík. "Zmizni preč zkurvený upír! Grimmjowa si síce dostal ale ja sa nedám! Moju krv nedostaneš!!" Vrieskal na Grimmjowa, ktorý sa stále z vonkajšej strany držal okna a čumel na Ichiga ako nahá prdel zo záchodovej misy. "Čo?!" Vyšlo z neho vybúrane. Isshin s povzdychom otvoril okno a pomohol Grimmjowovi dovnútra. "Ichigo ty na niečom frčíš?" spýtal sa Grimmjow prekvapeného Ichiga. Isshin naštvane podišiel k svojmu synovi a vytrhol mu krížik z ruky. "Vieš koľko je hodín syn môj najmilší?" spýtal sa ho tichým a naštvaným hlasom. "Päť ráno." odpovedal za neho Grimmjow. "Teba sa nikto nepýtal modro vlasá gorila!" Zvrieskol Isshin a Grimmjow sa vystrašene stiahol do kúta. "Prepáč tati j-ja...j-ja..." V rozprávaní ho zastavil Isshinov vražedný pohľad. "Upír, huh? Vytiahol si ma o piatej ráno z postele kvôli svojej veľkej predstavivosti?" šepkal hlasom, ktorý pripomínal masového vraha. "Vieš čo I-chi-go?" spýtal sa tak hrôzostrašne, že si Ichigo zrazu radšej želal v izbe toho upíra. "Č-čo?" vykoktal. "Keď sa vrátiš z Talianska budem ťa budiť každý deň o piatej ráno a máš zaracha na horory až do odvolania." zašepkal tým istým vražedným hlasom a odišiel z izby. "Teda tvojho tatka som ešte takého naštvané nevidel." zamrmlal Grimmjow, ktorý vyliezol z kúta.

********************************************************

"Však sme sa včera dohodli, že o piatej ráno k tebe prídem cez okno aby som nezobudil tvoju family!" zavrčal na neho Grimmjow, keď mu Ichigo po ceste na letisko vyčítal raňajšie prepadnutie. Ichigo na neho hodil nechápavý ksicht. "Čo?! Kedy sme sa dohodli a ako si sa tam do riti vlastne vyškriabal! Človeka môže aj šľak trafiť, keď ťa uvidí na ulici!" Naštvane na neho ukázal prstom. "Čože?! Neser ma ty debil! Normálne som sa k tebe vyškriabal ak si na to nespomínaš, keď sme boli malý a sprostý liezli sme na každý strom myslíš si, že vyliepať sa k tebe do okna je až taký problém?! No tak sorry za to ako vyzerám ale išiel som spať dosť neskoro a vstával som o štvrtej ráno! Debil vypatlaný!" vybuchol. "Hej vy dvaja ukľudnite sa!" zaziapal na nich autobusár. "Prepáčte." zamrmlali obidvaja. "No dúfam, že si, si zobral ten krížik, pretože Taliansko je magnet na upírov." Grimmjow vyceril zuby a zasyčal akoto zvyknú upíry v telke. "Sklapni debil! To tak nie je!" Ichigo očervenel ako rajčina. "Nie? A ako to teda je? Neboj Ichigo nikomu to nepoviem ani ty si na mňa nekecol v prvom ročníku na základnej to, že som spával s plyšovou mačkou. Pamätáš si ju ešte? Hovoril som jej Nyan. Staré dobré časy, keď mi bolo šesť." uškŕňal sa. "Ha, ha, ha si vtipný ako vždy." zamrmlal odutý Ichigo.

*********************************************************

Na letisko dorazili medzi poslednými. Grimmjow sa vybral za Orihime, ktorá sa rozprávala s Ulquiorrom a Neliel a Ichigo išiel za Rukiou, ktorá zrovna telefonovala so svojou sestrou. "Hisana a nezabudni na to jasné? Chappy treba každý deň čistiť, vodu a jedlo jej dávaj dvakrát do dňa a rozprávaj sa s ňou aspoň hodinu nech sa necíti sama! Bože, chúďa moje ako sa má?" Nešťastne pokrútila hlavou. "Má sa skvelé Rukia presne tak isto ako sa mala pred piatimi minútami. A ináč keby ťa to zaujímalo aj ja sa mám fajn." zamrmlala naštvaná Hisana, ktorej Rukia stále volala kvôli svojmu zajacovi, ktorého dostala na Vianoce od Ichiga. "Nie, nezaujíma ma to." odbila ju Rukia. "To snáď nie je možné ty máš toho zajaca radšej ako mňa!" zavrčala do telefónu. "Keď ti narastú ušká, chvostík a budeš aspoň trochu zlatá môžeme sa o tom porozprávať. Maj sa a pozdravuj Chappy, že ju veľmi ľúbim." usmiala sa a zrušila hovor. Vtom ju Ichigo zo zadu objal. Otočila sa k nemu a venovala mu sladkú pusu. "Chúďa Chappy dúfam, že to s mojou sestrou zvládne." zašepkala. "Neboj bude v poriadku." usmial sa Ichigo. Toho zajaca naozaj milovala ešte teraz si dobre pamätá jej šťastný výraz na tvári, keď jej ho na Vianoce dal. Objímala ho, bozkávala a stále dookola mu opakovala ako ho miluje. Potom objímala zajačika a šťastím plakala. Mala z toho naozaj veľkú radosť. "Bože, Ichigo včera potom horore som sa tak bála. Ďakujem, že si ma bol odprevadiť domov. Mne sa ani spať nedalo som sa bála, že z okna nejaký upír vylezie alebo spod postele. Vieš čo si vtedy ten hlavný hrdina myslel, že sa mu to len zdalo a tá hnusná upírka tam spod postele na neho čumela a keď vyliezala...bléé, to bolo nechutné!" otriasla sa. Ichigo sa radšej k tejto téme odmietol vyjadriť. "Takže sme všetci a lietadlo je tu. Môžeme ísť do Talianska!" zakričal Byakuya na svoju triedu. "No toto bude skvelý výlet." usmiala sa Yoruichi, ktorá tiež s nimi išla. "Keď myslíš. Pre istotu som sa pomodlil Otčenáša, pretože tie decká sú schopné všetkého." zamrmlal a vybral sa za nimi.