Bleach High school never ENDS! (16.Kapitola)

Ja viem, že to trvalo ale je to tu! BHSNE! Dúfam, že si kapitolu užijete ;-)

16.Kapitola

---

Toushiro naštvane pribehol k Hinamori, ktorá aj spolu s Hiro zazvonila pred domom a schytil ju za ruku. "My dvaja si toto ešte vyjasníme a ty..." Nenávistne pozrel na svoju mamu. "...odtiaľto okamžite vypadneš!" vyštekol. Na to sa Hinamori vytrhla z jeho zovretia. "Toushiro nikto odtiaľto neodíde kým sa so svojou mamou neporozprávaš!" postavila sa k Hiro. "Momo čo si sa zbláznila?! Pozri neviem čo ti natrepala ale isto sú to lži!"

"Nie, Toushiro trvám na tom aby ste sa porozprávali!"

"To neprichádza do úvahy!"

"Vtom prípade sa s tebou rozídem." Toushiro aj jeho mama na ňu prekvapene pozreli. "R-rozídeš?" Nebol si istý či dobre počul. "Momo-chan toto vážne nemusíš robiť. Bol to zlý nápad. J-ja vrátim sa radšej naspäť." zašepkala Hiro. "Nie! Toushiro tvrdil si, že mi veríš. Tak mi ver a porozprávaj sa s ňou! Prosím, kvôli mne." Chytila ho za ruky. Toushiro pozrel do jej hnedých očí a vzdychol si. "Tak fajn." zamrmlal a Hinamorina tvár sa rozžiarila šťastím. "Poď teda dnu a tam mi môžeš povedať čo máš také dôležité na srdci." Povedal už trochu miernejšie Hiro. Vošli do obývačky. "Sadni si tu." ukázal na fotelku a Hiro si na ňu sadla. Toushiro sa posadil na gauč čo najďalej od nej. "Tak o čo ide?" spýtal sa podráždene. V miestnosti zostalo ticho. Hiro nervózne žmolila v rukách uši svojej kabelky potom sa zhlboka nadýchla a už s oveľa väčším odhodlaním pozrela na svojho syna. Začala mu všetko rozprávať. Hinamori usúdila, že je na čase nechať ich samých a išla uvariť čas. Ticho čakala v kuchyni, aj keď čaj urobila. Dobre vedela, že teraz nikto naň nebude mať chuť. Dúfala, že Toushiro jej odpustí. Musí...veď tá žena nič zlé neurobila chcela len chrániť svoje deti ako každá milujúca matka...

Hiro dorozprávala a Toushiro zostal zarazene sedieť. Mal pocit akoby mu niekto uštedril poriadnu facku. Tak bolestivú až nevedel ako by tú bolesť utlmil. "P-prečo? Prečo si nám to nepovedala skôr? Ako ti mám veriť? Č-čo ak je to len ďalšia lož, ktorú si, si vymyslela." šepkal. Hiro sa smutne usmiala a pristúpila k nemu. Podala mu do ruky papier. "Čo to je?" spýtal sa. "Viem, že firma vášho otca skrachovala ale, keď sa s Ginom posnažíte môžete Ginovu a otcovu firmu spojiť dokopy a budete mať z toho veľký zisk. Toto je potvrdenie, ktoré som podpísala. Týmto firma právoplatne patrí vám a keďže je už Rangiku dospelá môže ju pokojne viesť. Škoda, že som pred tým bola taká naivná...zničila som vám životy a to ma veľmi mrzí...strašne moc. Ako matka som úplne zlyhala a nech spravím hocičo už to nikdy neodčiním. Prepáč mi to...prisahám, že keď teraz opustím tento dom už sa ti viac do života nepripletiem len si to prosím ťa zober." Dala mu do ruky papier a on ho pevne chytil. Sklonil hlavu a otvoril ho. Naozaj ich mama všetko na nich prepísala naspäť. Pochvíľke na ňu pozrel. Jej modré oči sa trošku naplnili slzami ale hneď ich potlačila. Usmiala sa a postrapatila svojho syna po hlave tak ako to zvykla robiť, keď bol malý. "Maj sa dobre Shiro-chan. Povedz Ran-chan, že vás obidvoch veľmi ľúbim a ospravedlňujem sa za to, že som bola tak slabá mama." zašepkala a otočila sa. Toushiro sa díval na jej blonďavé vlasy, ktoré sa slabo vlnili, keď pomaly odchádzala preč. Díval sa ako sa jej postava zmenšuje až úplne zmizne po tom čo sa dvere zatvoria. Ani si neuvedomil slzy, ktoré sa mu rinuli z očí, jeho telo akoby sa postavilo a rozbehlo k dverám samo. Prudko ich otvoril a pozrel na Hiro, ktorá pomaly kráčala k bráne. "Mama..." zašepkal tak ticho, že ledva počul sám seba. Rozbehol sa za ňou, schytil ju za ruku, otočil k sebe a silno objal. "Mami prosím neodchádzaj!" vyhŕkol. Bolo mu jedno, že teraz asi vyzerá ako malé dieťa ale naozaj ju potreboval. Potreboval svoju mamu, potreboval aby ho objala. Nechcel aby ho znovu opustila. Hiro ho tiež objala a rozplaka sa. "Dobre..." zašepkala.

********************************************************************

O týždeň neskôr v škole

"Bože, to je tak dojemné!" Plakal Yumichika. "Och, prestaň s tým a na!" Ikkaku mu podal vreckovku, pretože nemohol jeho poťahovanie nosom vystáť. Yumichika sa do nej poriadne vysmrkal a podal mu ju naspäť. "Ďakujem Ikkaku si úžasný kamoš." rozplakal sa ešte viac a chcel ho silno objať no Ikkaku ho od seba odkopol. "Ty si zase naopak na prd kamoš na čo sú mi tvoje sople!" zavrčal a znechutene vreckovku odhodil kdesi za seba. "Toushiro t-to je tak..." Hisagi to nemohol dopovedať lebo sa mu do očí tiež hrnuli slzy. "Hisagi ty plačeš?" spýtal sa ho prekvapený Renji. "Nie! Iba...iba mám alergiu na...na kriedy." zamrmlal. "No tak Hisagi nemusíš to na mňa hrať kľudne sa vyplač na mojom ramene." uškrnul sa Renji. Nečakal však, že to Hisagi zoberie až tak vážne, pretože ho fakt objal a začal revať ako malé decko. Zrazu sa ozval smrkavý zvuk. "Kurva Hisagi povedal som vyplač sa na mojom ramene, nie vysmrkaj sa!" zahučal a dal mu taký pohlavok, že zostal ležať omdletý na zemi. Toushiro si vzdychol. "Takže teraz mama býva s vami?" spýtal sa Ichigo a on prikývol. "A čo sa týka súdu Shawlong sa stiahol takže sme vyhrali." usmial sa. "Skvelé máme z toho radosť!" Grimmjow ho priateľsky buchol po chrbte. Toushiro sa usmial. "No takže už sme prekonali Grimmjowov tajný vzťah s Nnoitrom, Ichigovu nehodu a Toushirove problémy s rodinou čo horšie nás ešte môže postihnúť?" spýtal sa sám seba Renji. "No okrem polročného vysvedčenia zatiaľ nič iné na blízku nie je." zasmial sa Hisagi. "Ha! Ja prospejem s vyznamenaním!" otrčil hore nos Ishida. "Aj ja." Ulquiorra na neho hodil vražedný pohľad pretože oni dvaja sa vždy predbiehali kto bude mať lepšie známky. "Vyzerá to tak, že ja budem PVD!" zasmial sa Ichigo. "To je čo?" spýtal sa nechápavo Ikkaku. "Druhé najlepšie po prospel s vyznamenaním znamená to prospel veľmi dobre." Ichigova hruď sa pýchou nadvihla. "V tvojom prípade to znamená prospel vďaka druhým." zamrmlal Grimmjow. "A nezabudnite, že nás čaká to Taliansko a Benátky!" zanôtil Yumichika. "Vidíš! Šlohneme gondolu!" zasmial sa Renji. "Skús tu srandu Abarai a osobne ťa hodím do Benátskych kanálov." ozval sa za ním hrozivý Byakuyov hlas, ktorý náhodou začul ich debatu.