Poviedka k narodeninám od Ayumi :-)

Tak táto poviedka ma strašne potešila a dobre som sa pri nej zabavila :D Ďakujem za krásne prekvapenie :-)

Svet snehuliakov.

---

Kde bolo tam bolo, bolo jedno malé kráľovstvo. Aby ste sa tam dostali, museli ste prejsť snehovú púšť (existuje taká vôbec?! XD), a zamrznuté vodopády ktoré sa pomenovali podľa miestnej princeznej. Rukia-chan vodopády. Princezná bola pekná ale aj dosť namyslená a vyberavá. Mala už 21 rokov a nemala žiadneho muža snehuliaka. Áno snehuliaka. Toto bolo kráľovstvo snehuliakov. A princezná Rukia bola najkrajšou snehuliačicov v okolí 3000km. Raz ju išiel požiadať o ruku snehuliak Ichigo. A tu náš príbeh začína..

"ten je tiež škaredý" povedala snáď na stého snehuliaka princezná. Otec kráľ sa už naštval.

"Ak si do týždňa nevyberieš žiadneho muža vyberiem ti ja!" pohrozil jej. Už bolo na ňom vidieť ako sa jej chceli s mamou kráľovnou zbaviť. Ich prvorodená dcéra Hisana už bola dávno preč aj s princom Byakuyom dávno vo svojom kráľovstve na druhom póle našej krajiny. Teda na južnom. Ale vráťme sa  späť k Rukii.

"Ja si nikoho nechcem brať. Chcem byť slobodná" kráľ si povzdychol.

"buď sa vydáš dobrovoľne alebo ťa vydám nasilu!" pohrozil jej.

"tak fajn, tak fajn. A môžu prísť aj poddaný snehuliaci" povedala a kráľovi skoro zabehlo.

"a-ale.." "žiadne ale. Možno medzi nimi bude nejaký svalnatý snehuliak a bude sa podobať na Orlanda Blooma" povzdychla si a zamilovane sa pozrela von oknom. Kráľ si iba niečo zamrmlal popod nos a odišiel z izby.

                                                       -----

Pred ľadovým zámkom stála celá dlhá rada záujemcov a princeznino srdce. No ona na každého mala niečo prečo ho  nechcela.  

Takto to išlo už týždeň keď vtom..

"Ďalší" skríkol už unavený kráľ. V tom do miestnosti prišiel snehuliak s krásne ryšavými vlasmi, hnedými očami a nevinným výrazom ktorý by neublížil ani muche. Princezná sa ihneď do neho zamilovala.

"ako sa voláš?" opýtala sa celá červená

"I-ichigo Kurosaki." Povedal trochu nesmelo. Princezná niečo pošepkala svojmu otcovi a ten len prikývol hlavou a celý bol šťastný.

"tak teda Ichigo. Naša dcéra si vybrala teba. Vezmeš si ju za ženu a odvedieš si ju k sebe domov. Svadba bude zajtra." Ichigo to nevydržal a odpadol.

Ichigo pomaly začal otvárať oči. Rukia na neho vystrašene pozerala.

"si v poriadku?"

"no áno" Ichigo sa posadil. Naklonil sa k Rukii a ich snehové pery sa spolu stretli, a vznikol s toho krásny snehuliačí bozk.

                                                          --------

O dva dni sa konala svadba. Hostina to bola riadna vám poviem. Chodov bolo 10 (všetko bolo snehové). Potom si Ichigo odviedol svoju princeznú domov. Mali spolu 2 malých snehuliakov a žili šťastne až kým nebolo globálne otepľovanie také silné až sa roztopili.

The End.