Dangerous Love-7.Kapitola (Aizenov odkaz)

Máme tu ďalšiu kapitolu Dangerous Love užite si ju :-)

7.Kapitola

Aizenov odkaz

---

Ráno sa zobudila na zvuk otravného budíka. Poslepiačky ho nahmatala a vypla potom sa pretočila naspäť a chcela sa pritúliť ku Grimmjowovi ale ten tam už nebol. Prekvapene otvorila oči. Kedy odišiel? A prečo jej nič nepovedal? Presne toto na ňom nenávidela zo všetkého najviac z nenazdajky sa objaví a potom zmizne bez jediného slova. No čo ju naštvalo ešte viac bol zápach cigariet, ktorý sa niesol po celej izbe. Fajčil v jej byte! Vtom jej mobil začal znovu vibrovať. Niekto jej volal. Nebol to však nikto z jej kamarátov toto číslo nepoznala. Najprv váhala či to zdvihnúť ale nakoniec stlačila zelené tlačidlo. "Prosím." zamrmlala. "Dobré ráno Kráska vyspala si sa pekne?" zapriadol Grimmjow. "Ty si fajčil v mojom byte!" vyhŕkla a on sa pochvíľke prekvapenia začal smiať. "Ako si to zistila však som poriadne vyvetral." spýtal sa pobavene. "Neznášam smrad z cigariet cítila by som to aj deň potom akoby si vyvetral!" odvrkla. "Ale nerozčuľuj sa nič také sa nestalo. Musel som ísť skoro ráno do práce a nechcel som ťa budiť si sladká, keď spíš." ozval sa jeho zvodný hlas. Celá očervenela. "Stavím sa, že sa teraz tak pekne červenáš." Aj, keď ho nevidela vedela, že sa uškŕňa. "Prestaň si ma doberať a vlastne odkiaľ máš moje číslo?!" vybuchla. "Tajné zdroje." zasmial sa. "Lezieš mi so svojimi tajnými zdrojmi na nervy vieš o mne akosi veľa a to sa mi nepáči veď je to narušovanie ľudského súkromia!" Prehodila okolo seba plachtu a naštvane vošla do kuchyne. "Vlastne máš pravdu ale vieš, že ja nehrám férovo." zašepkal. "Super čo keby si využil svoje tajné zdroje a zistil aké otázky budem mať na skúškach." dodala ironicky čo ho zase rozosmialo. "Pokúsim sa a želám ti pekný deň Kráska dnes v noci sa zase vidíme." Po týchto slovách ukončil hovor. "Dnes v noci ti polámem všetky cigarety ty fajčiar hnusný." dodala si sama pre seba.

*************************************************************************

Grimmjow s úsmevom položil mobil, keď vtom dovnútra vtrhol Nnoitra. Keď videl Grimmjowovu doškriabanú tvár začal sa na celú kanceláriu rehotať. "To ti spravila tá mala suka?" spýtal sa pobavene. "Nie jej mačka a nenazývaj ju sukou ty bastard jednooký." dodal podráždene čo Nnoitra prekvapilo až natoľko, že zostal ticho. "Nnoitra potrebujem od teba aby si zohnal niekoho, najlepšie Ulquiorra, aby sledoval Orihime. Ten bastard Aizen si totižto na ňu brúsi zuby."

"A na čo mu je tvoja šľapka? Je to len obyčajná ženská na pár noci na čo by mu bo..." Vtom sa sekol, pretože mu to v hlave zablikalo. "Nehovor mi, že si sa do nej...zamiloval." Posledné slovo vyslovil s takým hnusom akoby hovoril o nejakej chorobe. "Tche." Odfrkol Grimmjow čo znamenalo áno. "Ulquiorra mal pravdu mal si sa uspokojiť s masturbovaním." zamrmlal. "Drž hubu, jasné?! Ja viem, že ten bledý bastard mal ako vždy pravdu. Kurva, to ma sere najviac on má vždy pravdu! Do piče!" Neznášal to. Ulquiorra mal za každým pravdu, za každým. Aj tentokrát ju mal. Asi stokrát ho upozorňoval nech si s ňou nezačína, nech sa uspokojí s masturbovaním alebo si aspoň užije s nejakou kurvou z diaľnice ale nie s ňou lebo je to nevinné dievča a budú z toho problémy. "Kurva, nekrič dobre? Ja za to nemôžem." Nnoitra bol podivne kľudný a uškŕňal sa od ucha k uchu. Nemohol tomu uveriť. Grimmjow sa zamiloval to by skôr zožral Szayelovi, že končí so svojim pritepleným puntičkárstvom a stáva sa z neho drsný gangster milujúci špinu a neporiadok. Grimmjow postupne vyhnal z hlavy Ulquiorrov pokojný ksicht, ktorý mu stále dookola opakoval: "Ja som ti to hovoril." A už znovu kľudný podišiel k obrovskému oknu, z ktorého mal nádherný výhľad na Karakuru. "Zožeň toho debila nech dá na Orihime pozor." zašepkal. "Prečo to nemôžem robiť ja som na tu prácu ako stvorený." Nnoitra sa už doma nudil okrem pár prestreliek a občasného zabíjania nemal čo na práci a sledovať takú peknú ženskú nemusí byť zas až tak nudné. "Pretože máš 4 metre bez topánok a si asi tak nenápadný ako hovno v snehu, preto!" zavrčal. "No dobre, dobre zoženiem Ulquiorra." povzdychol si. Nemal v úmysle sa tu s ním hádať až do vtedy kým by sa Grimmjow úplne nenasral a nevyhodil ho cez zatvorené okno von. 

*************************************************************

"Tatsuki-chan vyzeráš omnoho lepšie." Orihime zovrela v objatí svoju najlepšie kamarátku. "Ďakujem to vďaka tomu sponzoru, ktorý prispieva naozaj veľké peniaze takže lekári môžu použiť najmodernejšie medicínske postupy a samozrejme tebe." usmiala sa na ňu a Orihime sa zapýrila. "Pre teba čokoľvek Tatsuki." zašepkala. "Tak ideme si pozrieť Pandora Hearts?" spýtala sa Tatsuki a oči jej pritom veselo svietili. "Samozrejme!" zasmiala sa Orihime. Pozerali až do neskorého večera ale potom sa už Orihime musela zbierať pretože musela ešte do práce a predtým chcela za Konom doplniť mu vodu a jedlo. Tatsuki vypla televízor a vtom Orihime niečo napadlo. "Tatsuki-chan musím ti niečo povedať." zašepkala. "Hm? A čo také?" spýtala sa. "Ja...mám priateľa." Orihime sa rozhodla, že povie Tatsuki čo najviac to bude možné z pravdy tak aby sa nedozvedela o dohode medzi ňou a Grimmjowom. "To naozaj?! A prečo si mi to hneď nepovedala?! Orihime však to je úžasné!" Tatsuki ju šťastná objala. "Prepáč ale nevedela som ako on je totižto starší odo mňa." zamrmlala. "Naozaj a o koľko?" Tatsuki na ňu začudovane pozrela. Orihime zostalo ticho. Veď ani nevie koľko má rokov! A on o nej vie tak veľa! Hneď ako sa s ním stretne ho musí podrobiť výsluchu. "Em...má 25." Dúfala, že sa aspoň približne trafila. Viac ako 30 nemal isto ale tou 25 si tiež nebola istá. "Hej? Hm...to je 7 ročný rozdiel a má prácu?"

"Áno je manažér firmy." Tatsuki ju po týchto slovách potľapkala po pleci. "Orihime ty si vieš dobre vybrať hlavne si ho drž ten chlap má isto pekné milióny." uškrnula sa a Orihime sa zasmiala. "Sľúb mi, že ma s ním zoznámiš." usmiala sa Tatsuki a ona prikývla. "Sľubujem." Ešte raz kamarátku objala a vybrala sa domov.

Veselo kráčala po schodoch vo vchode, keď sa zrazu zarazila. Dvere jej bytu boli otvorené. Zostala stáť ako obarená. Zlodeji? Čo ak sú ešte tam? Ale...možno, že je to len Grimmjow. S touto utešujúcou možnosťou pomaly prikročila k dverám. Pre istotu si vytiahla paralyzér, ktorý jej podaroval Tatsukin otec, pretože pracuje ako policajt. Dvere sa pomaly otvorili a ona v nich zostala ticho stáť. "Grimmjow?" Jej hlas sa ozval prázdnotou ale nikto jej neodpovedal. "Grimmjow ak si to ty prosím ťa vylez ja...mám fakt strach..." Hlas sa jej triasol. Odpoveď však nedostala. Vkročila do bytu a zasvietila svetlo pri dverách. To čo zbadala ju omráčilo ešte viac. Celý jej byt bol rozhádzaný. Všetko porozbíjané, šuplíky s knihami, zošitmi a šatami vyhádzané. Nevedela čo má robiť. Stála tam ako prikovaná. Cítila ako sa jej trasú nohy. Vtom sa ozvalo mňaučanie a z jej spálne vybehla ryšavá mačka. "Kon." Do očí sa jej nahrnuli slzy a rozbehla sa za ním. Silno ho objala. "Kon nič sa ti nestalo?" vzlykala. Mačka zapriadla čo znamenalo, že bola v poriadku. Potom sa vytrhla z jej náručia a začala sa jej obtierať okolo nohy. Tí čo jej takto rozhádzali byt tú už nie sú vedela to podľa Konovho kľudného správania. Keby tu bol niekto cudzí prskal by a syčal. Išla sa pozrieť do spálne. Bola absolútne zdemolovaná. Prikrývky na zemi, šaty takisto, matrace roztrhané. Čo má teraz robiť? Ani nevedela ako automaticky vytiahla mobil...

***********************************************************

"Bože, Grimm-kun si tak zastaraný. Čo to máš za notebook? Aj moja babička má lepší. Ježiši, kúp si nový na tomto šrote hovno zistím." Szayel otrčil nos nad čiernym notebookom, ktorý sa ešte leskol novotou. "Sklapni debil! Ten notebook nemá ani vyše dvoch mesiacov! Taký, ktorý by vyhovoval tvojim požiadavkám na tomto svete neexistuje takže sa budeš musieť uspokojiť s touto kraksňou!" odbil ho. Štvali ho tieto Szayelovi rečičky. Všetka technika okrem tej jeho bola preňho zastaraná. "Dobre hlavne sa nerozčuľuj Grimm-kun daj mi tri dni a ja zistím kto a odkiaľ ti kradne financie." usmial sa a začal všetkými desiatimi prstami rýchlo trieskať po klávesnici notebooku. "Spolieham sa na teba a nehovor mi Grimm-kun!"

"Jasné Grimm-kun."

"Ty ružový bastard." Szayel sa chystal, že mu na to niečo odvrkne, keď ho prerušil Grimmjowov mobil. Grimmjow naň namrzene pozrel ale potom sa jeho oči rozšírili prekvapením. "Um...deje sa niečo?" spýtal sa Szayel ale odpovede sa nedočkal. "Čo sa deje Kráska chýba ti moje objatie?" usmial sa ale, keď počul ako Orihime na druhej strane vzlyká úsmev ho prešiel. "Čo sa stalo?" Jeho hlas znel tak mrazivo, že ho sám nespoznával. "G-Grimmjow...prepáč...ale...j-ja...nevedela som komu mám zavolať...tak...Grimmjow niekto sa mi vlúpal do bytu prosím prídi...ja...mám hrozný strach." Šepkala medzi vzlykmi. Grimmjowovi po chrbte prešiel silný mráz. Ten zkurvysyn Aizen. To bol isto on. "Kráska kde si teraz?"

"Tu...vo svojom byte..."

"Zostaň tam o päť minút som u teba." Bez najmenšieho vysvetlenia sa rozbehol z kancelárie. Szayel si povzdychol. "Typické." zamrmlal.

**********************************************************

Orihime sedela na posteli. Nohy si tuho objímala a strašne plakala. Vtom začula dupot a hneď na to do spálne vtrhol Grimmjow. Bol zadýchaný, spotený, bledý a strašne vystrašený, keď zbadal ako sedí v klbku a plače pribehol k nej a silno ju objal. Ona ho tiež tuho objala a hlavu si zaborila do jeho pleca. Bola tak šťastná, že za ňou prišiel. Po chvíľke plakania sa od neho trošku odtisla aby mu videla do očí. "Grimmjow prepáč ale...ja som sa tak strašne bála a...ja neviem...hneď som si spomenula na teba...ja...chcela som aby si bol pri mne..." vzlykala. On sa pousmiala a zotieral jej slzy z očí. "Už som tu Kráska, neboj som pri teba. Už je to dobre. Zoberiem ťa k seba tam si dáš horúcu sprchu a poriadne sa vyspíš. Prikážem niekomu aby ti odtiaľto zobral veci." Pobozkal ju na čelo. Vtom sa medzi nich votrel Kon a skočil Orihime do rúk. Grimmjow sa usmial. "Môžeme ísť?" spýtal sa a ona prikývla. Opatrne ju zobral do náručia a vybral sa s ňou preč.