Opatrovatelia

Ako to vyzerá, keď si Gin a Matsumoto zoberú na jeden deň do opatery Ichigove a Rukiine dieťa? Tak to sa dozviete v tejto jednorázovke xD

Opatrovatelia

---

"Gin ja ťa varujem ak sa stane to čo..."

"Ahoj Kuťuško! Kuťu, kuťu, kuťu, kuťu." Ichigo vyorane pozeral na Gina, ktorý svoj nos trel a nos malého čiernovlasého chlapčeka, ktorý sa na tom smial. "Gin počúvaš ma?!" Gin s úsmevom pozrel na Ichiga a Rukiu, ktorý stáli pred ním. "Samozrejme! Ehm...čo si hovoril?" Ichigovi na čele navrela žila. "Že máš na neho dávať pozor! Nie, že to dopadne ako minule, keď sme ťa s ním našli na streche tvojej jednotky nacvičovať voľný pád!!" Vrieskal. "Eh...však jemu sa to páčilo a navyše držal som ho na rukách nenechal som ho skákať samého a ešte k tomu ty si ten kto minule na neho nedal pozor, keď bola Rukia-chan na misii a skoro ti vypadol z okna." ohradil sa s úškrnom a Rukia na Ichiga vytreštila oči. "ČO si urobil?!" zahrmela. "Ehm...ale to...no tak Rukia miláčik..." Neskoro. Dostal taký kopanec, že preletel cez celú miestnosť a zastavila ho až stena, do ktorej s hrmotom nabúral. Malý chlapček sa tomu len veselo smial. Zrazu Rukia pristúpila s vražedným pohľadom ku Ginovi. "N-no tak Rukia-chan...veď...ja som na neho dával pozor..." Vtom mu Rukia s úsmevom zobrala dieťa a pošteklila ho po brušku. Chlapček sa tomu znovu začal smiať a potiahol mamu za vlasy. Gin si vydýchol. Ichigo si tiež chlapčeka zobral na ruky a s úsmevom pozeral ako sa ho Rukia snažila poštekliť a on k nej veselo načahoval svoje malé ručičky. "Tak sa zatiaľ maj Kai mama s ockom si večer po teba prídu. Nie, že budeš hnevať strýka Gina a tetu Matsumoto." usmiala sa Rukia, pobozkala ho na čelo a shunpom zmizla preč. Kai sa zarazene pozeral na miesto kde ešte pred chvíľkou stála jeho mama. "Maj sa ty môj malý bojovník ocko pozabíja pár škaredých hollow a hneď sme s mamou tu." Ichigo ho podal Ginovi a postrapatil ho po vlasoch. Už sa chystal tiež shunpom zmiznúť, keď ho niečo slabo potiahlo za rukáv. Otočil sa na čiernovlasého chlapčeka, ktorý ho držal za rukáv a v očiach sa mu leskli slzy. Ichigo sa usmial a tiež ho pobozkal na čelo. "Neboj hneď sme naspäť." usmial sa, opatrne odtiahol synovu ruku zo svojho kimona a zmizol. Zostalo hrobové ticho a Gin videl, že malému sa do očí zase hrnú slzy, hneď na to nasledovalo mrnčanie a za tým hlasitý plač spôsobený mamin a otcovým náhlym zmiznutím. "Ale no tak Kuťuško neplač veď oni sú hneď tu." snažil sa ho upokojiť Gin ale chlapec len naďalej kričal na celú jednotku. Vtom sa dvere rozleteli a dovnútra vošla Matsumoto. "Ale Kai je tu. No tak neplač. Aha, teta Matsumoto ti priniesla Chappy." Mäkko sa mu prihovorila a podala mu zajačika. Kai zostal ticho a pozrel na bieleho zajačika. Zobral ho Matsumoto a začal ho obhrýzať. Odkedy mu vyrazili prvé mliečne zúbky obhrýzal naozaj všetko. Zajačik pri tom zapískal čomu sa začal malý chlapček chichotať. Gin si vydýchol a položil ho na zem kde bola rozprestretá deka. "Matsumoto si moja záchrana." usmial sa a Matsumoto ho s úsmevom objala. Vtom sa dvere znovu roztvorili a v nich stál Kenpachi. Na pleci mu visela Yachiru, ktorú hneď upútala pozornosť malého chlapca. "Aha Ken-chan, Kai-chan je tu!" ukázala prstom na chlapca, ktorý sa začal po štvornožky pohybovať ku Kenpachimu. Došiel až úplne blízko k nemu a začal ho ťahať za čierne nohavice. "No tak Ken-chan zober ho na ruky!" povedala Yachiru. Kenpachi si vzdychol a zobral chlapca na ruky. Ten sa hneď načiahol po jeho roľníčkach a začal sa s nimi hrať. "Ken-chan on je taký kawai vezmime si ho." usmievala sa Yachiru. "To v žiadnom prípade máme dosť svojich problémov nie to sa ešte o decko starať." zamumlal a vrátil chlapca Matsumoto. "Gin tu sú tie retardované papiere ja na poradu neprídem tak to odovzdaj starému aj za mňa." zamumlal podal Ginovi hŕbu papierov, ktoré boli vypísané ružovou ceruzkou lebo to samozrejme mala na starosti Yachiru. "No dobre..." zamumlal Gin. Kenpachi sa otočil na päte a zmizol. Kai znovu spustil vresky. "Ale no tak Kuťo... Pozri tu máš mlieko." Matsumoto mu ukázala fľašku s mliekom. Chlapec sa znovu ukľudnil a začal sa po nej naťahovať. Gin ho chytil do rúk, zobral fľašku, sadol si s ním a začal ho kŕmiť. Matsumoto sa musela pousmiať. Bola to naozaj zlatá scéna. Keď ho dokŕmil položil ho na zem, na vystretú deku a chystal sa fľašu umyť, keď vtom dovnútra vtrhol Grimmjow. "Nevideli ste Kurosakiho?" spýtal sa naštvaný. "Nie prečo a nauč sa klopať." zamumlal Gin. "Potrebujem aby my postrážil zajtra dvojčatá pretože ja idem s Orihime ehm...preč máme výročie." poškrabal sa za hlavou. "A kde je to PREČ?" rýpol Gin a Grimmjow celý očervenel. "Ichigo-kun tu nie je ale ak chceš postrážime ti zajtra dvojčatá my." usmiala sa Matsumoto. Mala rada tie modrovlasé deti hlavne Mikomi, ktorá bola vždy tichá, pokojná a poslušná na rozdiel od jej brata Sora, ktorý stále vrieskal a robil zle. Grimmjowovi zažiarila tvár. "Dobre teda zajtra na večer vám ich prinesieme." povedal a odišiel preč. "Takže aj zajtra budeme mať veselo." povedal Gin s jeho zvyčajným úsmevom a otočil sa na Kaia. Úsmev mu zmizol z tváre a naplnila ho hrôza. "R-Rangiku." vykoktal. Tá sa tiež na neho otočila a pozrela kde mieril svojim ukazovákom, ktorý sa mu strašne triasol. Aj ju zaplavila hrôza. "Kuťuško zmizol!!!" zvrieskla a pozrela na deku kde ležala iba fľaška. Obidvaja si vymenili panické pohľady a pri predstave ako sa nad nimi Ichigo skláňa vo svojej hollow forme zlosťou bez seba, že stratili jeho syna sa Ginovi otvorili oči dokorán. "Musíme ho okamžite nájsť lebo nás ten besný ryšavec zabije!" zavelil Gin a obidvaja sa dali do pátrania. Prehľadali každú jednotku dokonca boli aj u Mayuriho, navštívili Aizena vo väzení či sa náhodou nezatúlal tam ale nikde ho nenašli. Už sa začalo stmievať a návrat rodičov Kurosaki sa neodvratne blížil. "Čo teraz? Čo teraz? Ako to vysvetlíme Ichigovi bez toho aby nám na mieste neodtrhol hlavy a nerozsekal nás na malé kúsky?" mrmlala vystrašená Matsumoto a hľadala miesto kde by sa pred smrtiacou silou Ichiga mohla schovať. Vtom sa ozvalo klopanie na dvere a Matsumoto s krikom zaliezla pod stôl. "Sú tu! Čo budeme robiť?!" triasla sa skrčená. Gin sa zhlboka nadýchol. "Kľud. To bude v pohode. Veď také veci sa stávajú veľmi často skoro každému... Čo to trepem?! Zbohom krutý svet!!" Podišiel k dverám, s trasúcou rukou ich otvoril a prikrčil sa. "Gomenasai! Prosím ušetri môj skromný život!" vyhŕkol. "Em..." pred ním stál prekvapený Hanataro. "Ježiš, to si len ty. Čo strašíš?!" vyprskol, stiahol ho dovnútra a zabuchol za ním dvere. "Rangiku môžeš vyliezť to je len Hanataro." zamrmlal a Matsumoto sa vystrčila spod stola. "J-ja som len chcel, že tá dnešná porada sa odkladá. Mal vám to prísť povedať Hisagi ale išiel som okolo tak..." Vtom sa ozvalo ďalšie klopanie na dvere. "To musí byť on." skonštatoval a Gin otvoril dvere. No nestál v nich Hisagi teda ak sa neprefarbil na ryšavo. Ichigo na neho hodil malý úsmev. "Prišiel som pre K..." TRESK!!! Gin mu zavrel dvere pred nosom takou silou, že ho skoro odfúklo dva metre dozadu. "JE TU!!!!!" kríkol na Matsumoto a tá zase zaliezla pod stôl. Dvere sa rozrazili a v nich stál úplne vytočený Ichigo a vedľa neho tak isto naštvaná Rukia. "KDE JE NÁŠ SYN?!!!" zvrieskli obidvaja jednohlasne. Gina zalial pot a zbledol. "No..ono...to...ja...no...my..." Ichigo mu namieril Zangetsu pod krk. "Vykokci sa." zašepkal zabijackým hlasom a vyslal na neho laserové oči. Rukia zatiaľ skonfiškovala spod stola Matsumoto. "Kde je?!" povedala rozhorčene a Matsumoto hodila na Gina beznádejný pohľad. "No on..." začal Gin a potom si vzdychol. "Pravda je taká, že..." Vtom sa za nimi ozval známy chichot a všetci sa za ním otočili. Kai sa začal načahovať za svojimi rodičmi zatiaľ čo ho Kenpachi niesol na rukách. "Pravda je taká, že sme ho nachvíľu nechali postrážiť Kenpachimu lebo sme museli na tú poradu." zasmial sa nasilu Gin. "Ale tá porada bola..." začal Hanataro ale nestihol dokončiť pretože mu Matsumoto vrazila do hlavy a on odpadol. "Tá porada bola pekne nudná to chcel povedať." usmiala sa, keď sa ňu Ichigo a Rukia podozrievavo pozreli. "Tu máš svoje decko Kurosaki trochu sme ho boli prevetrať v Rukongai." podal mu ho Kenpachi. "Ehm...ďakujeme za postráženie." usmiala sa Rukia zatiaľ čo Ichigo obzeral svojho syna či mu náhodou tá hora svalov niečo neurobila.

Už bola noc, keď sa Rangiku v posteli pritúlila na Ginovu hruď. "Sú z nás skvelí opatrovatelia nemyslíš?" usmiala sa. "To teda sú." pohladkal ju. Zvodne na neho pozrela. "Tak to aby sme začali pracovať na vlastnom dieťati nemyslíš?" zapriadla mu do ucha a on si ju pritiahol do vášnivého bozku. "Môžeme začať máme na to celú noc." zašepkal.