Dangerous Love-5.Kapitola (Nenávidený chlapec)

Thákže tu máme pokračovanie :-) Dúfam, že sa bude páčiť :-)

5.Kapitola

Nenávidený chlapec

---

"Niečo sme si o tom chlapcovi povedali nie je tak kráska?" spýtal sa hrozivo. Na sucho preglgla ale potom sa pozbierala a s hnevom na neho pozrela. "Ishida je môj dobrý kamarát a ja si s ním budem chodiť von kedy chcem." povedala rozhodne. Vtom jeho ruka celou silou tresla do steny len kúsok od jej hlavy. Oči sa jej naplnili strachom. Chcela ujsť ale nemala kde pretože ten dravec stál nad ňou a nedovolil jej uniknúť spod svojich pazúrov. "Dva roky si s ním chodila ale vy ste teraz len dobrý priatelia, huh?" Chrbtom jej prešli zimomriavky. Cítila, že sa jej trasú kolená, nebola schopná vydať zo seba ani hláska. "Nemôžem tomu uveriť chlapec musí byť pekne mantavý, keď ani po dvoch rokoch si s tebou nezatrtkal." Zrazu sa jej nohy prestali triasť a ju zaplavila strašná zlosť. V tvári mu pristála facka. "Prestaň Ishidu urážať! Náš vzťah bol založený na láske a nie na sexe! Ja som to nechcela a on ma do toho nenútil pretože ma miloval! Ale čo ty o tom môžeš vedieť?! Si obyčajný sukničkár, ktorý láske nerozumie!" vrieskala po ňom. Prekvapene si chytil horúce líce. Tá facka bolela. Aj, keď už dostal oveľa silnejšia rany a päsťou ale tá facka bolela, strašne ho pálila a spolu s jej slovami sa bolesť ešte stupňovala. Naštvane ju zdrapil za ruku. Tak silno, že vykríkla od bolesti a sotil ju na zem. Skôr než sa stihla zviechať si nad ňu kľakol, obidve ruky jej spojil a chytil do svojej mocnej dlane aby sa nemohla brániť. "Máš pravdu. Láska mi nič nehovorí a preto si ťa teraz zoberiem násilím!" Zúrivo z nej strhol sukňu. "N-nie prestaň!" zvrieskla a snažila sa od neho oslobodiť ale on bol oveľa silnejší nemala šancu. "Prestaň!" do očí sa jej hrnuli slzy. Nepočúval ju, strhol jej aj nohavičky. "Nie!!" Rozplakala sa. "Prosím...nie." Keď počul jej naliehavý slabý hlások pozrel jej do očí. To čo v nich zbadal ho prekvapilo. Bola tam len bolesť a veľká hrôza. Hrôza z neho. Slzy, ktoré spôsobil on. Pustil ju, postavil sa a cúvol o pár krokov dozadu. Zostala ležať na zemi a rozplakala sa ešte viac. Hlavu si skryla do dlaní a stočila sa do klbka. Kon, ktorý doteraz celú tú hrôzu pozoroval skrytý spod gaučom k nej pribehol a snažil sa ju upokojiť tým, že sa o ňu obtieral. Pritom zazrel na Grimmjowa, naježil sa a s vycerenými zubami po ňom zasyčal. Grimmjow odvrátil tvár a vybral sa preč. Bez jediného slova, ospravedlnenia či vysvetlenia ju tam nechal ležať na zemi.

********************************************************************

Na druhý deň Orihime nešla ani do školy. Zostala doma ležať v posteli a ticho objímala mačku, ktorá pri nej celú noc bdela. Bola sklamaná, zhnusená, nešťastná. Prečo jej to urobil? Myslela si, že k nej cíti aspoň niečo, aspoň malý náznak lásky ale on... Vtom niekto zaklopal na dvere. Najprv sa to snažila ignorovať ale keď klopanie neprestávalo išla sa pozrieť kto ju tak naliehavo chce vidieť. Pozrela cez kukátko a to čo uvidela ju prekvapilo. Bol tam Grimmjowov poskok Ulquiorra, ktorý ju vtedy uniesol. Tak tomu teda neotvorí! Už sa chystala znovu si ľahnúť do postele, keď sa ozval jeho pokojný hlas. "Orihime viem, že stojíš pri dverách. Otvor mi." zarazená znovu pozrela na dvere. "Nie." odvrkla. "Tak si ma aspoň vypočuj. Čo sa stalo včera medzi tebou a Grimmjowom?" Táto otázka ju zarazila ešte viac. "Do toho ťa nič." odsekla. "Tche, ale je. Včera prišiel domov Grimmjow s takým bolestným výrazom s akým som ho naposledy videl, keď ho foter vyhodil z domu a to je už teda poriadna doba." Zrazu sa dvere prudko otvorili a on padol do jej bytu pretože bol chrbtom o ne opretý. "Čo si to povedal?" Orihime na neho prekvapene pozrela.

"Nemôžem ti toho veľa povedať pretože som sľúbil Grimmjowovi, že sa to nik nedozvie ale pár vecí ti hádam môžem prezradiť však si to aj zaslúžiš." rozpovedal sa, keď už sedeli na gauči. "Grimmjowova mama zomrela pri jeho pôrode. Jeho otcovi z toho úplne preskočilo a pridal sa do sekty. Neustála ho mlátil, že vraj je len hriech, omyl, ktorý sa nikdy nemal narodiť. No a v jeho trinástich rokoch to vyvrcholilo tak, že ho vykopol z domu. Vraj, že keď odíde zoberie zo sebou aj zlých duchov a všetko nešťastie. V tú noc Grimmjow prišiel za mnou. Ten bolestný výraz v jeho očiach... Taký mal včera, keď sa vrátil od teba. Dúfam, že ti moc neublížil a ak hej ospravedlňujem sa za neho. On totižto nepozná lásku. Nikdy mu ju nikto nenadal vždy bol len nenávidený a preto ju nedokáže poriadne dať tebe." Orihime sklonila hlavu. Zrazu jej toho dravca prišlo ľúto. Strašne ľúto. Ona síce tiež nemala bohvieakých rodičov ale za to tu bol jej brat, ktorý ju miloval a potom Tatsuki a Ishida. Vždy sa našiel aspoň jeden človek, ktorý jej dal lásku ale on nikoho takého nemal. "Ďakujem Ulquiorra, že si mi to povedal veľmi si toho cením." usmiala sa na neho. "No hej. Ja už budem musieť ísť tak sa maj." zamrmlal a odišiel preč.

*************************************************************************

Grimmjow sedel vo svojej kancelárií a rukami si podopieral bradu. Z jeho výrazu sa nedalo vyčítať absolútne nič. Bol prázdny. Až bolestivo prázdny. Tá žena ho ranila ako žiadna iná pred tým. Ešte teraz cítil tú facku čo od nej dostal. Nechápal to. Však tie slová čo mu povedala ona počul už veľakrát. Facky zniesol oveľa horšie ale od nej to tak ukrutne bolelo. A to len preto, že tá žena pre neho znamenala oveľa viac ako tie predchádzajúce. Vzdychol si. Nemal si s ňou začínať. Ulquiorra mal pravdu. Hovoril mu, že to ešte oľutuje. "Pane na linke jedna máte hovor, že vraj starý priateľ mám vás prepojiť?" spýtala sa jeho sekretárka. "No hej." zamumlal a zdvihol slúchatko. "Tak Orihime Inoue-chan, hmmm?" ozval sa Aizenov pokojný hlas. Jeho očí sa rozšírili prekvapením. "Čo chceš?" zavrčal. "Práve sa na ňu pozerám je to naozaj prekrásne dievča. Kto by bol povedal, že práve ona je tá vyvolená tvojho srdca." Aizenov hlas zostával naďalej pokojný zatiaľ čo Grimmjowov sa stupňoval. "Nechaj ju!" vyštekol. "Práve sa modlí pri hrobe svojho brata. Rozmýšľam, mám ju uniesť a predhodiť svojim mužom, ktorý by si ju spravodlivo rozdelili alebo..." Grimmjow nečakal na druhú možnosť. Vyletel z kancelárie, nasadol do auta a so škrípaním gúm sa vydal rovno k cintorínu. "Kurva!" zavrčal a pridal plyn. Bez najmenšieho ohľadu prešiel na červenú a zastavil až pri cintoríne. Rýchlo vbehol dovnútra so zbraňou nabitou a skrytou pod sakom, keď ju zbadal ako sa ešte stále modlí pri hrobe. Od úľavy si vydýchol. Pomaly k nej podišiel. Prekvapene na neho pozrela. Chcela niečo povedať ale on si kľakol a začal sa modliť tak zostala ticho. Keď sa domodlil otvoril svoje tyrkysové oči a pozrel do tých jej. "Čo tu chceš?" zašepkala. "Ja..." pozrel do strany. Zrazu sa zamračil akoby sa snažil k niečomu premôcť. "Tche, dobre! Prepáč je mi to fakt ľúto!" Vyšlo z neho a stále naštvaný, že sa prinútil k takým podradným slovám pozeral kdesi do blba. Orihime nevyšla z údivu. Ale, keď videla ako nafúknuto sa tvári usmiala sa. "To čo si spravil by ti skoro nikto neodpustil. Ale...odpúšťam ti." Vzdychla si tiež nahnevaná, že jej láskavá povaha sa pod jeho chabým prepáč hneď prejavila. Zostalo ticho. "Onii-chan by ťa hneď stiahol z kože keby zistil čo si mi urobil." zašepkala a on trochu vyľakane pozrel na hrob. "Tá predstava sa mi neľúbi. Môžem ťa pozvať na obed hlavne poďme odtiaľto preč než ma tvoj Zombie brat roztrhá na márne kúsky." uškrnul sa a ona sa začala smiať.

"Kráska ty máš teda riadny apetít." uškieral sa, keď už do seba hádzala štvrtý koláč. "Treba sa poriadne najesť aby som mala silu na večer pretože zase dlho pracujem." zamumlala a ďalej jedla. "Budeš tučná." zamrmlal. "Nebudem! A keby aj hej aspoň ma už nebudeš potrebovať."

"Trochu kíl navyše ma nezabije." povedal so smiechom a ona očervenela. "Tche." odfrkla. "Ešte, že nabudúci týždeň mám dovolenku. Vyšlo mi to skvelé pretože vtedy mám aj prázdniny. Konečne pôjdem pozrieť Tatsuki a ak sa bude cítiť dobre zoberiem ju na menšie nákupy alebo si pozrieme Pandora Hearts pretože tam hrajú krásny herci a zoberiem na prechádzku aj Kona stále je len doma zavretý a k tomu sám. Chudáčik... Som strašná majiteľka ale cez prázdniny mu to všetko vynahradím..." Grimmjow sa nestihol čudovať aká je ukecaná. Však mu tu hádam ide porozprávať celý svoj týždeň. On nebol moc trpezlivý typ a dlhé reči mu liezli na nervy ale jej nie. Mala strašne príjemný hlas, ktorý ho upokojoval. Dokázal by ju počúvať hodiny aj keby mala rozprávať o lentilkách alebo inej hovadine. Prekvapilo ho to. Pri tejto žene sa správa úplne ináč. Prečo? Prečo mu na nej tak záleží? "...no samozrejme budem aj s tebou." začervenala sa a on sa znovu uškrnul. To teda budeš kráska. Každú noc." zašepkal zvodným hlasom a ona sa začervenala ešte viac. "Ehm...a ty čo? Kde vlastne pracuješ? Tiež si zoberieš dovolenku?" Namrzene si podoprel bradu rukou. "Som podnikateľom v jednej firme. Vlastne to tam vediem tá firma mi patrí a dovolenku som nikdy nemal ani nebudem mať. Na rozdiel od teba nemám doma čo robiť..." Zostalo ticho. Vedela čo chce povedať. Nemá čo robiť lebo je sám... Ten muž prečo je tak nenávidený. Má síce prudkú povahu. Ale dokáže byť tak milí ako sa dnes ukázalo. Tak prečo? Prečo ho už odmalička každý odvrhoval?