Dangerous Love-4.Kapitola (Majetok)

Ďalšia kapitola užite si ju :-)))

4. Kapitola

Majetok

---

"Tak si to zhrnieme ešte raz. Podľa teba som ja Aizenovi ukradol peniaze." Grimmjow ticho kráčal okolo dobitého muža, ktorý pred ním ležal na zemi. "T-ty zkurvysyn." zamrmlal muž. Grimmjow sa k nemu s úškrnom priklonil a chytil mu do ruky ukazovák. "To teda som." zašepkal. Miestnosťou sa ozvalo chrapčanie kostí a potom výkrik.  Grimmjow sa chystal, že mu zlomí aj druhý prst, keď mu zazvonil mobil. Pozrel na číslo a znovu sa uškrnul. "Tvoj šéf mi volá." zasmial sa. "S čím ti pomôžem Aizen?" spýtal sa víťazoslávnym tónom. "Rád by som aby si mi vrátil toho chlapa." ozval sa na druhej strane kľudný hlas. "Nemám dôvod prečo by som ti ho mal vracať." jeho tón bol stále škodoradostný. "A nemáš dôvod ho ani držať." Hlas na druhej strane bol stále kľudný. "Vrátim ti ho Aizen ale chcem za neho peniaze potom už môžeš rozprávať, že som ťa okradol." zasmial sa. Aizen si vzdychol a chvíľku zostalo ticho. "Koľko?" spýtal sa po dlhšej odmlke. Grimmjow schoval mobil do vrecka a pozrel na muža, ktorý ešte stále ležal na zemi. "Neviem prečo je tvoj šéf schopný za teba toľko zaplatiť ale budiš. Nnoitra ber ho k Aizenovi a nech sa nepokúsi ma ojebať." zamrmlal a Nnoitra sa uškrnul. "Fajn." schytil muža za golier, "Nie prosím radšej ma zabite ale za Aizenom nie!" vrieskal. Grimmjow si len vzdychol. "Ale áno za tú sumu hej." uškrnul sa a odišiel preč.

"Orihime!" Obzrela sa za tým, ktorý zakričal jej meno. "Ahoj Ishida." usmiala sa. Ishida chalan, s ktorým chodila dva roky ale rozišli sa potom čo Tatsuki ochorela. "Počul som, že Tatsuki sa už má lepšie." usmial sa. "Áno už ju odviezli z nemocnice." usmiala sa aj Orihime. "To som rád. Chcel som sa ťa spýtať či by si, si dnes večer so mnou nezašla von už dávno sme spolu nehodili poriadnu reč." poškrabal sa za hlavou. "Ishida veľmi rada by som išla ale dnes musím do práce ale zajtra mám voľno takže by sme mohli."

"Dobre teda platí zajtra o siedmej ťa vyzdvihnem." usmial sa. "Jasné čakám ťa." zasmiala sa a obidvaja sa ešte na rozlúčku objali.

"Hime-chan nepôjdeš so mnou na večeru?" ozýval sa už asi tridsiaty chlap za dnešný večer, ktorému pripravovala nápoj v striptíz bare. "Nie." odvrkla mu chladne ako každému chlípnikovy, ktorý sa jej to vždy keď pracovala v bare spýtal. Možno, že v škole bola pre každého iba šedá myš, na ktorej si vybíjali svoju zlosť ale tu mužov hrozne priťahovala hlavne jej prsia. "Ale Hime-chan..."

"Povedala som nie!" odvrkla. Na to ju muž pevne schytil za ruku. "Pusť ma!" zavrčala. "Nerob problémy Hime-chan zoberiem si ťa po dobrom alebo..." Vtom sa sekol lebo mu niečia ruka pevne stisla rameno. Otočil sa a oči sa mu rozšírili hrôzou. "G-Grimmjow nevedel som, že si tu." vykoktal. "Pusť ju." rozkázal mu ľadovým hlasom on hneď tak urobil a rýchlo odišiel preč. Orihime odstúpila od pultu o krok dozadu a s chladnými očami na neho pozrela. "Poradila by som si aj sama." odvrkla mu. "To som videl." odbil ju. "Kráska potrebujem s tebou hovoriť." ozval sa pochvíľke. "Ale ja..."

"Ale môžeš." To ju naštvalo ešte viac. Nahnevane tresla utierku na zem a vykročila za ním von. Zaviedol ju za bar do malej uličky pri košoch a surovo si ju k sebe privinul. "Čo to dnes malo znamenať kráska?" zavrčal. "Neviem o čom hovoríš." snažila sa od neho odtrhnúť. "Ten chlapec, s ktorým si sa tak veľmi objímala." Pri tých slovách sa jej oči rozšírili prekvapením, "Ishida?! To nič neznamenalo sme len dobrý priatelia!" vyhŕkla. "Aha tak dobrý priateľ, s ktorým si chodila dva roky čo?" silnejšie ju zdrapil, keď sa snažila od neho dostať. "Odkiaľ to vieš?! A čo sa vlastne do mňa staráš?! Je to moja vec s kým chodím von! Nie som tvoja vec, ktorú vlastníš!" Do očí sa jej už hrnuli slzy ale snažila sa ich potlačiť. "Ale si! Si môj majetok alebo si zabudla, že ti platím veľké peniaze." zašepkal hrôzostrašne. Tie slová ju udreli tak silno, že sa prestala brániť a sklonila hlavu aby nevidel, že slzy, ktoré sa snažila udržať sa jej spustili po tvári. Jeho zovretie povolilo. Otočil sa jej chrbtom. "Dnes v noci si prídem preto čo mi patrí." zašepkal. Počul ako ticho vzlyká. Chcel ju objať a utíšiť, chcel sa jej prihovoriť peknými slovami a ospravedlniť sa jej ale to si on nemôže nikdy dovoliť. Takto klesnúť. Namiesto toho sa vybral preč. "Nenávidím ťa!" zakričala zrazu z plného hrdla. Zastavil sa a keby k nej nebol otočený chrbtom všimla by si jeho bolestný výraz. "Nenávidím ťa..." zašepkala znovu a utiekla preč.

*********************************************

V bare nikomu nič nepovedala a domov sa vracala čo najneskôr to išlo. Si môj majetok. Kúpil som si ťa. Pri týchto slovách sa jej vždy do očí hrnuli slzy. Prečo? Prečo práve ona musí mať v živote toľko problémov? O to viac to bolelo pretože ona niečo k tomu modro vlasému dravcovi cítila ale on... Bola pre neho len handra na hranie. Trasľavo odomkla dvere a vošla dovnútra. V byte bola úplná tma. "G-Grimmjow?" zašepkala ale nikto sa jej neozval. "Si tu?" mrazivé ticho. Zasvietila a vtom sa jej okolo nôh začal obtierať ryšavý kocúr. "Kon." usmiala sa a zobrala ho do náruče. Takže tu nie je? Nechápala to však jej povedal, že príde. "Tche, bodaj by už nikdy neprišiel." Hlas sa jej od zlosti triasol. Bola nahnevaná na neho a hlavne na seba. Prečo len tak ľahko dopustila aby si z nej urobil svoj majetok? Vtom sa jej ozval mobil. Pozrela kto volá. Bol to Ishida. "Ahoj Ishida." ozvala sa veselým hlasom. "Ahoj Orihime dúfam, že som ťa nezobudil."

"Ale nie práve som prišla z práce."

"Chcem sa len spýtať či tá večera platí?" Zostalo ticho. Vedela ako bude Grimmjow zúriť, keď to zistí. Si môj majetok ozvali sa jej v hlave znovu jeho slová. "Samozrejme, že platí už sa neviem dočkať." povedala. Nie, nebude jeho majetok. Už sa mu nikdy tak ľahko nepodriadi.

**************************************************************

Na druhý deň presne o siedmej sa ozval zvonček. Orihime hneď išla otvoriť a vrhla sa Ishidovi do náručia. "Bože, Ishida tak rada ťa vidím." Skoro sa rozplaka od šťastia. Tak jej chýbal nejaký priateľ, ktorý by jej pomohol so všetkým sa vysporiadať. "Aj ja teba." usmial sa. "Tak poď zoberiem ťa do jednej výbornej reštaurácie." žmurkol.

"Tak to je tvoja priateľka Nemu?" Orihime pozrela na krásne čiernovlasé dievča, ktoré sa usmievalo na fotke. "Je naozaj krásna." vrátila mobil Ishidovi. "To je." povedal s rumencom na tvári. "Koľko ste už spolu?" spýtala sa. "Pol roka." usmial sa. "Niekedy mi ju predstavíš dobre?"

"Samozrejme hneď pri prvej príležitosti." povedal. Potom ich debata stíchla. "Počuj Orihime čo ťa trápi?" spýtal sa pochvíľke a ona na neho prekvapene pozrela. "Všimol som si to už aj predtým v škole. Už sme sa dávno nevideli kvôli skúškam ale minule som si všimol tvoj utrápený pohľad. Je viem, že sa niečo deje na to ťa poznám až moc dobre." starostlivo na ňu pozrel. Sklonila hlavu. Nedokáže to pred ním zatajiť. Už to viac nechce v sebe dusiť. "Ja..." zašepkala.

"Ten bastard!" Ishida tresol päsťami po stole a všetci ľudia sa po nich obzreli. "Ishida..."

"Ja ho zabijem ako to mohol urobiť?! Prečo práve ty?! Bože, si tak na každého dobrá...prečo práve taký sviniar..." šepkal. "Ishida prosím...už to aj tak nezmeníme." pokúsila sa o úsmev. "Ale zmeníme pôjdem sa s ním okamžite porozprávať! Nechá ťa na pokoji!" Orihime sa zmocnila hrôza pri pomyslení, že by sa mal Ishida vzoprieť Grimmjowovi. Síce je Ishida dobrý bitkár ale ten muž by ho zniesol z povrchu zemského. "Nie, Ishida prosím. Nechaj to tak. Všetko len zhoršíš. A Tatsuki...ona potrebuje tie peniaze. Prosím Ishida sľúb mi, že nič nevyvedieš. Prosím..." šepkala naliehavo. Ishida si pri pohľade do jej smutných očí vzdychol. "Dobre ale skúsi ti nejako ublížiť prísahám, že ho zabijem." povedal tak hrozivo až jej po chrbte prešli zimomriavky. Ishida ju odprevadil až domov. "Som rada, že si ma vypočul." povedala, keď sa zastavili pred vchodom. "Kedykoľvek." usmial. "Pozdravuj odo mňa Nemu. Má naozaj šťastie, že má takého chalana ako si ty." zašepkala a Ishida sa znovu začal červenať. "Nepreháňaj zas až tak úžasný nie som." poškrabal sa za hlavou. Usmiala sa. Bol úžasný. Už keď s ním ona chodila. Bol na ňu vždy milý. Nikdy ju do ničoho nenútil, vždy jej dal najavo svoju lásku, obsypával ju nádhernými slovami, rozmaznával ju, ochraňoval ju len aby sa cítila šťastne, aby nevidel bolesť v jej očiach. Bol tak rozdielny od toho modro vlasého dravca. "Tak sa teda maj." Ešte raz sa objali a Orihime vošla do vchodu. Otvorila dvere od svojho bytu a pomaly vošla dovnútra. Zasvietila svetlo a jej oči sa zavalili prekvapením a hrôzou. Pred ňou stál Grimmjow a v očiach mu blčala strašná zlosť. "Niečo sme si o tom chlapcovi povedali nie je tak kráska?" spýtal sa hrozivo