Medzi nami zanpakutami-17.Kapitola-Tajomstvo

Takže je tu ďalšie pokračovanie :-) Užite si ho. A Gomen, že tu nič nepridávam ale kvôli škole naozaj nemám čas T-T

17.Kapitola

Tajomstvo

---

"Nechápem to."

"Ani ja." S Kazeshinim sme si vymenili tupé pohľady. "Ráno ešte škriekali." zamrmlal som. "Ale už dve hodiny...držia huby." štuchol som do Sogyo no Kotowari, ktorý spali na gauči. Nezobudilo ich to. Obvykle by už škriekali, že chcú na koníka, hrať schovávačku, naháňačku a neviem aké ďalšie detské obludné hry. "Nedal si im do toho kakaa prášok na spanie?" spýtal sa ma Kazeshini. "Mňa sa nepýtaj to im pripravovala DarkRuki." zamrmlal som. "To je fuk hlavne, že sú ticho." uškrnul sa. "Presne." obidvaja sme si štrngli malými miskami so saké a jedným dúškom sme ich vypili. Vtom mi odzadu v hlave pristál časopis. "Čo to..."

"Nechľasci!" zavrčala po mne DarkRuki. "Prestaň mi rozkazovať nie si moja matka!" vyštekol som aj ja. "Super ocitol som sa uprostred manželskej hádky." zamrmlal Kazeshini. "Niekto ťa musí usmerniť lebo ty si úplný idiot!" spravila pár krokov ku mne. "Takže idiot?! Zamysli sa trochu aj nad sebou, baka!" aj ja som urobil pár krokov k nej takže sme boli naozaj blízko seba. Od hnevu to vo mne vrelo a videl som aj ako sa od hnevu trasie aj ona. "Baka?! Jediný debil si tu ty?!" vybuchla. "Ehm...trošku sa kroťte lebo zobudíte..."

"DRŽ HUBU!!" okríkli sme obidvaja jednohlasne Kazeshiniho. "A ty debilná spolu so mnou! Už mám toho plné zuby keby som chcel zmlátim ťa ako prašivého psa držím sa bokom iba preto, že si ženská!"

"Ó, aký gentleman." zamrmlala ironicky. "Neštvi ma lebo..."

"Čo?! Zbiješ ma?! Tak si poslúž!" spustila ruky a naštvane na mňa pozerala. Ona si fakt myslí, že to neurobím? Uškrnul som sa. "Tak fajn." škodoradostne som zdvihol ruku do vzduchu. Vyľakane cúvla a zatvorila oči. Moja ruka sa pohla ku predu, schytila ju za tú jej. Prisunul som si ju bližšie k sebe a vášnivo som ju začal bozkávať. Z hrdla sa jej vydral ston. "Len pokračujte." začul som Kazeshiniho. Vtom sa dvere s treskom otvorili a v nich stál Jahodový puding. Vyvalene na nás pozeral. Ústa sa mu pritom otvorili do korán. "Nečum tak na nás! Čo si, si myslel, že kto ju pripravil o panenstvo?" Uškrnul som sa a prisunul som si ju bližšie k sebe ale ona mi za tú nie moc slušnú vetu tresla do brucha. "KURVA!" zvrieskol, šľahol meč na zem a pristúpil k fľaši so saké. Celú ju zdvihol ani sa neobťažoval naliať si do malej misky. "Hej, si kompletný to ťa zloží nepi to celé!" vyjavene som na neho pozrel. On ma však ako vždy nepočúval a celú fľašu jedným dúškom vypil. "On...on to schliapal celé naraz." Kazeshini sa tváril tak isto prekvapene ako ja. S Ryšavcom sa zatočil celý svet a hneď na to padol na zem. "Je kaput?" Kazeshini do neho šťuchol. "Nie, je grogy." zamrmlal som. Na to sa prebudili aj Sogyo no Kotowari. "Ichi-nii?" vyjavene na neho pozreli. "Hichi-nii čo je s Ichi-nii?" spýtali sa ma. "Otrčil kopytá." vzdychol som si. "A môžeme ho zakopať?" spýtali sa ma a ani nečakali na odpoveď. Vytiahli si lopaty, ktoré neviem odkiaľ zobrali a začali ho ťahať na dvor. "Hej, vráťte sa!" schytil som Ryšavca naspäť a dovliekol som ho na gauč. "Asi toho bolo na neho veľa." zamumlala DarkRuki. "Tche!" odfrkol som.

Ryšavec sa prebudil až ráno s bolestivými slovami ako ho ukrutne bolí hlava. "Debil! Si debil! Teda pardon ty si úplný kokot!" s týmito nadávkami som mu vrazil do ruky liek proti bolesti hlavy, ktorý mi poslala Rukia. "Ja som debil?! T-ty...si sa bozkával s...AU!" s bolestivou grimasou sa chytil za hlavu. "No a? Boha, Ryšavec koľkokrát ti mám povedať, že mi nie sme mníšky a tiež máme svoje biologické potreby!" vylial som na neho vodu z pohára. "Bastard!" zavrčal ale nemal ani silu mi jednu vraziť. "Keby si nebol impotentný už máš aj ty babu." rýpal som ďalej. "Neštvi ma! Vôbec nemám na to náladu!" šľahol sa naspäť na gauč. "Nechápem to." ozval sa pochvíľke. "Čo, že si tak neuveriteľne sprostý? To nechápem ani ja ale podľa mňa sa stala niaka chyba v Matrixe a ty si sa mal narodiť ako blonďák. To by vysvetľovalo kopu na hlavu padnutých vecí, ktoré robíš." uškrnul som sa. "Máte vy peroxidový vždy vo zvyku podpichovať ostatných." zavrčal. "Tomu ver." škodoradostne som sa zasmial. "Chcel som povedať, že nechápem to ako niekto ako ty sa dokáže správať tak...ľudsky." zašepkal. "Tche, ako je to správať sa ľudsky? Ach bože, vy ľudia ste tak egoistický. Keď k tebe pes príde s vrtiacim chvostom a od radosti na teba skočí tiež povieš, že sa správa ľudsky?"

"No ja..."

"Prečo by som sa k svojim priateľom mal správať ako totálny kokot. To neznamená, že keď som hollow tak šľahám na všetky strany mečom a zabíjam aj mačiatka, ktoré prejdú okolo." vzdychol som si. "Ale tak prečo...prečo ma tak nenávidíš?" zamrmlal. Zostalo ticho. "Pretože som sa zrodil z tvojej bolesti." odpovedal som pochvíľke. Nechápavo na mňa pozrel. "Hollow sa nachádza v každej ľudskej bytosti. Sme ako vaše prekliatie a pritom vykúpenie, ktoré vás udržuje na živote. Poznáme každú vašu bolesť a slabosť pretože ich do nás ukrývate, nie náročky ale robíte to. Niekedy je tá bolesť naozaj intenzívna a nám inštinkt hovorí len jedno: Zmocni sa jeho tela a vypusti ju. Poviem ti Ryšavec tvoja bolesť je sakramentsky silná." Som ako ukecaná babka. Toto ešte budem ľutovať. "Prepáč." zamrmlal. Tentokrát som ja na neho hodil tupý výraz. "Ty fakt nie si v poriadku. Uvedomuješ si, že si sa mi práve ospravedlnil?!" prekvapene som si ho premeral. "Ver mi, že nechcem aby si ťarchu mojej bolesti niesol na svojich pleciach." zamrmlal. "Tak sa trochu usmej Ichigo a bude to dobre nemusíš stále chodiť ako emo na pokraji zrútenia!" vylial som na neho ďalšiu várku vody, ktorú som nalial do pohára. "To je asi prvýkrát čo si mi povedal menom." usmial sa. "Moc si na to nezvykaj Ryšavec." uškrnul som sa. "A čo sa týka tej kapitánskej porady..."

"Nepýtaj sa ma! Nemôžem ti to povedať!" jeho reakcia bola taká prudká, že ma to trochu zaskočilo. "Fajn, len som sa pýtal." zdvihol som ruky do vzduchu. To musí byť teda veľké tajomstvo, keď takto na mňa vybehol...