Bleach High school never ENDS! (9.Kapitola)

Táto kapitola je trochu pochmúrnejšia ale snáď sa bude páčiť xDD

9.Kapitola

---

Orihime pomaly prechádzala tmavou uličkou. Z tohto miesta jej behal mráz po chrbte. Ľahko sa mohlo stať, že ju niekto prepadne a ona nebude mať šancu sa ani len poriadne brániť a vôbec už nie utiecť. Vtom vzadu zbadala malú skupinu ľudí medzi, ktorými okamžite rozpoznala Grimmjowa. Prikrčila sa a skryla sa za kôš. "Sereš ma Jeagerjaquez." ozval sa Nnoitrov naštvaný hlas. "To aj ty mňa bastard zkurvený." Grimmjowov hlas znel vyrovnane aj sa tváril veľmi pokojne. To Nnoitru natoľko naštvalo, že sa po ňom zahnal päsťou. Tmavou uličkou sa ozval silný úder. Orihime prehltla výkrik, ktorý sa jej dral z hrdla a preľakane  sa pozerala ako Grimmjow po rane padol na zem. Než sa stihol vôbec zviechať začali do neho kopať zo všetkých strán. Chcela sa za ním rozbehnúť ale vedela, že sama oproti tým chlapom nemá šancu. Grimmjow ani raz nevykríkol, nevydal zo seba ani hláska a pritom ho to muselo strašne bolieť. Vtom Nnoitra naznačil ostatným aby s tým už prestali. "Máme ťa pod palcom Grimmjow nezabúdaj na to." zašepkal s úškrnom ešte raz do neho kopol a vybral sa s ostatnými preč. Orihime sa snažila čo najbližšie natisnúť ku košu aby si ju nevšimli a to sa jej aj podarilo. Všetci prešli okolo nej a ani jeden si ju nevšimol. Keď si bola úplne istá, že sú dostatočne ďaleko rozbehla sa ku Grimmjowovi, ktorý ešte ležal na zemi. "Grimmjow!" kľakla si k nemu a opatrne ho k sebe otočila. "Ori...hime..." zašepkal chrapľavým hlasom. Bol samá, modrina, monokel a na tvári mal aj krv. Orihime si ho k sebe privinula a rozplakala sa. "Orihime...neplač..." pohladkal ju po vlasoch. "Prečo Grimmjow? Prečo si sa nechal takto zmlátiť?! Ja viem, že Nnoitra ti niečo urobil a ty si sa musel k nemu pridať! Povedz mi to! Grimmjow..." vzlykala. "Vyhrážal sa mi, že ti ublíži. Tebe a mojej mame." zašepkal a ona na neho cez slzy prekvapene pozrela. "Č-čože?" spýtala sa. Chystal sa, že jej na to odpovie ale ona mu položila prst pred ústa. "Pôjdeme ku mne naši sú celý týždeň preč lebo majú výročie svadby a brat zdrhol za svojou babou takže som sama. Dáme ťa dokopy a tam mi to všetko porozprávaš. Môžeš vstať na nohy?" spýtala sa ho. "S tvojou pomocou snáď áno." pokúsil sa o úsmev.

"Už ti je lepšie?" spýtala sa ho, keď ho po dlhom kúpeli zabalila do župana svojho brata a ošetrila mu rany. "Oveľa." pritúlil sa k nej. "Prečo si išla na také nebezpečné miesto?" ozval sa z ničoho nič karhavým hlasom. "Pretože som mala o teba strach! Nikde ťa nebolo v škole ani doma a nikto sa s tebou nemohol skontaktovať tak som musela prejsť k tomuto riešeniu." Jej hlas znel zase strašne nahnevane. "Ale mohli ťa ľahko nájsť! Ani nechcem pomyslieť čo by ti spravili!"

"Na mojom mieste by si spravil to isté!" Zostal ticho. Na toto nemohol protestovať lebo to bola pravda. "Tak čo sa stalo medzi tebou a Nnoitrom?" spýtala sa po dlhšej odmlke. "Odkedy nás otec opustil neboli sme na tom finančne dobre ale našiel som si brigádu však vieš. Peniaze som si odkladal na účet. Raz som ich však potreboval vybrať aby sme zaplatili dlžoby, ktoré máme. Ten bastard Nnoitra a jeho tupá banda ma však po ceste domov prepadli a všetko mi zobrali. Nemal som na výber. Ten bastard povedal, že mi to vráti ak pre neho budem makať. Peniaze mi vrátil ale ja som sa stal ich cvičený pes." Orihime pocítila ako jej ruke v tej svojej zovrel tuhšie. "Po čase som však mal toho plné zuby a chcel som vypadnúť ale on povedal, že ak to urobím tak si teba a moju mamu odchytia na ulici a..." Zostalo ticho. Orihime ho položila na posteľ, na ktorej sedeli a kľakla si nad neho. "A čo? Zmlátil by nás? Znásilnil? Ani by sa nás nedotkol! Ten zkurvysyn sa možno hrá na drsného ale v skutočnosti má v gatiach. Jeho otec je riaditeľ firmy vieš aký škandál by z toho bol keby sa všetci dozvedeli čo jeho podarený synček vystrája? Nnoitra by isto neriskoval kariéru otca!" Grimmjow ju takú naštvanú ešte v živote nevidel. "T-ty si povedala...zkurvysyn..." vyhabkal zo seba akoby mu práve oznámili, že pápež má doma veľký hárem žien. "No a čo?! Nnoitra je bastard a jeho otec je pre nás poistka." jej nahnevaná tvár sa trochu uvoľnila. "Poistka?" nechápal. "Pravdaže mám výborný plán, ktorý Nnoitru prinúti stiahnuť sa do ústrania." usmiala sa. Grimmjow sa na ňu najprv nechápavo díval a potom sa aj on usmial. "Ty diabol." zasmial sa. "To teda som." zasmiala sa aj ona a vášnivo ho začala bozkávať.

******************************************************************

"Ichigo toto musí prestať! Správaš sa ako malé decko!" Rukia naštvane pozrela na Ichiga, ktorý práve hľadal kľúče od motorky. "Tak ja sa správam ako malý hej? Dnes sme mali ísť spolu von a ty si zase bola s Ashidom." zamrmlal. "Však sme sa mali stretnúť o tretej priznávam o pol hodinu som sa sekla a bol so mnou aj Renji či ten sa nepočíta? Stretla som ich po ceste domov z nákupov tak som sa s nimi trochu zakecala." obhájila sa. "No to isto." zašepkal a chcel vysadnúť na motorku. "Ichigo!" pribehla k nemu a chytila ho za ruku. "Nemáš dôvod na neho žiarliť! Sme len kamaráti jasne?! Milujem tebe nie jeho..."

"Tak sa tak začni chovať." odbil ju. Najprv ju to zarazilo ale potom pustila jeho ruku. "Vieš čo ozvy sa mi, keď sa spamätáš." zamrmlala a pomaly odišla preč. Ichigo sa za ňou najprv naštvane díval potom si nasadil prilbu a naštartoval motorku. Odkedy sem prišiel Ashido Rukia bola len s ním. Zo začiatku mu to až tak neprekážalo ale potom spolu začali tráviť až príliš času a čo bolo horšie Ashidovi sa páčilo všetko čo Rukii či už išlo o Chappy, spevácku skupinu alebo film. Rozumeli si naozaj vo všetkom. Začal ho brať ako hrozbu. Hnev ho tak ovládal, že pridal plyn na motorke. Neznáša Ashida a neznáša aj sám seba. Nemal sa s Rukiou hneď pohádať ale keď ten chalan ho úplne vytočil. Vtom ho z premýšľania vytrhlo trúbenie. Prekvapene pozrel na žiarivé svetla auta, ktoré sa rútili oproti nemu. Ozvalo sa škrípanie bŕzd a potom náraz. "Rukia..." bola jeho posledná myšlienka pred tým než stratil vedomie.