Medzi nami zanpakutami-16.Kapitola-Piece

Takže je tu ďalšie pokračovanie o Hollowovi a zanpakutach :-) Dúfam, že sa bude páčiť :-)

16.Kapitola

Piece

---

"Ryšavec sprav mi raňajky!"

"EH?! Na to zabudni sprav ty raňajky mne!"

"Kde žiješ?! Videl si už aby hollow robil raňajky človeku?!"

"Tvoj problém budeš hladný!"

"To budeš aj ty Ryšavec!"

"Nehovor mi Ryšavec!"

"Sorry Jahoda!"

"Strč sa do riti!"

"Idem sa strčiť k DarkRuki tá mi dá aspoň nažrať a ty sa pre mňa za mňa zadrhni so svojimi porno časopismi!" Vyskočil som von oknom ešte skôr ako sa stihol po mne zahnať päsťou.

"DarkRuki daj mi nažrať!!" V hlave mi pristál taký kop, že som poletel asi desať metrov od Rukiinho domu a narazil som do steny, ktorá praskla. "Daj mi nažrať?! A prosím si kde nechal?!  Nemysli si, že si sem môžeš chodiť ako sa ti zachce!" Pripochodovala ku mne a zatriasla so mnou. Mal som pocit, že vypustím dušu nehovoriac o ohňostroji, ktorý mi prskal pred očami. Zrazu so mnou prestala triasť a vzdychla si. "Tak poď." zamrmlala a začala ma za sebou ťahať. "Prišiel k nám na raňajky Hichigo!" zvrieskla v dome. "Dobre pripravím tanier aj jemu!" ozvala sa z kuchyne Rukia. Prešiel som už po vlastných za DarkRuki do kuchyne ale hneď v dverách som sa zarazil a mal som chuť zvrtnúť sa na päte. Keďže mi to po ráne moc nemyslí zabudol som, že krpaňa Rukia je Kuchiki takže žije s tým Horenosom Byakuyom, ktorý práve sedel za stolom a s kamennou tvárou civel na ryžu pred sebou. "Sadni si tu." usmiala sa Rukia a ukázala na miesto hneď oproti tomu namyslenému debilovi. Sadol som si a pomaly som začal jesť ryžu ale ten debil ma znervózňoval! Zrazu jeho chladné oči spočinuli na mne a mne stislo riťku. Tlak 500 na 200 skoro som sa nervovo zrútil nie, že by som mal z neho strach ale jesť jedlo pri stole s nepriateľom, ktorého som skoro zabil a ktorý mi možno preto teraz tú ryžu otrávil... To nie je pekná predstava mojich raňajok. Zrazu sa z ničoho nič zdvihol a svoj sniperský pohľad zamieril kdesi do blba. "Musím na poradu." zamrmlal ľadovým hlasom a odišiel. Moja riťka vtom momente poľavila zovretie a tlak sa mi vyrovnal. "Nikdy viac." zamrmlal som. "Čo si povedal?" spýtala sa DarkRuki. "Ale nič." Rýchlo som do seba nahádzal zbytok raňajok.

"Hichigo ty špina!" Ako každé ráno aj toto si Hyourinmaru neodpustil aby ma na prechádzke po Seireitei neodchytil a nepustil sa so mnou do boja. "Ale jašterica kde je tvoj malý majiteľ?" spýtal som sa s úškrnom a odskočil som pred jeho ranou. "Prestaň ho urážať ty bastard!" zavrčal. "Nebodaj si ho stratil? No také malé decko sa ti hneď stratí z dohľadu čo?" Vtom som podo mnou začul praskanie a ucítil chlad. Rýchlo som od skočil pred ľadom, ktorý ma skoro v sebe uväznil. Teda to bolo fakt o chlp skoro mi gule primrzli. Tasil som svoj meč a obidvaja sme sa do seba pustili. "Hyourinmaru!" ozvalo sa zrazu za nami a obidvaja sme pozreli na bielovlasého krpca, ktorý keby mohol nás pohľadom zavraždí. "Aha babysitting zákazník dorazil." uškrnul som sa na Hyourinmara a ten sa len ťažko ovládal aby mi nerozdrbal hubu. "Štveš ma hollow." ozval sa zrazu krpec. "Nenávidím deti." zazubil som sa. "Hyourinmaru? Hichigo?" ozval sa zrazu známy hlas. Bola to Tobiume a jej majiteľka. "Ahoj Tobiume prišla si v práve čas." zasmial som sa. "Prečo čo sa deje?" spýtala sa. "Práve sme sa rozprávali s Hyourinmarom, že by ťa rád zobral niekde na obed však kamoško?" pozrel som na Hyourinmara, ktorý sa snažil skryť rozpaky. "To som ne..." Vtom sa sekol a vzdychol si. "To naozaj? Bola by som rada!" usmiala sa na neho.  Neuveriteľné ak je Hyourinmaru babysitting tak ja som potom dohadzovačka. To je úžasné Dohadzovačka s.r.o. pomôžem vašemu stiahnutému vtákovi nájsť si niaku dieru, do ktorej by sa pichol. "Bože." vzdychol som si a vybral som sa preč.

"DarkRuki už som zase tu lebo...ČOOO?!!! TY TU ČO CHCEŠ?!!!!" Ukázal som prstom na Ryšavca, ktorý sa napchával jedlom. "Prišiel som sa najesť čo asi?" povedal s plnou papuľou. "Tche, porno časopisy ti nechutili?" rýpol som. "Drž hubu." zamrmlal zase s plnou papuľou. Chcel som mu niečo odvrknúť, keď vtom okolo mňa preletelo niečo čierne. "Do riti aj s muchami!" zavrčal som a priplesol som to o stenu. Otočil som sa naspäť na ostatných ale tí sa na mňa dívali akoby som práve zabil prezidenta Ryšavcovi dokonca z otvorenej papule vypadla ryža, ktorou sa napchával. "P-práve si rozpleskol na stene pekelného motýľa..." vykoktala Rukia. Skôr než som stihol tú informáciu spracovať v hlave mi pristál ďalší kop. "Hichigo ty si úplný debil! Máš niečo podobné mozgu?! BAKA, BAKA, BAKA, BAKA, BAKA, BAKA!!!!" DarkRuki so mnou tak triasla, že udržať sa pri vedomí bola námaha. Potom ma hodila na zem a začal si niečo šomrať popod nos. "Au..." zamrmlal som. Vtom okolo mňa preletela ďalšia čierna vec. Asi poslali iného motýľa. Prisadol Rukii na prste, párkrát zamával krídlami a potom odletel. "Ichigo máš sa hlásiť na kapitánskej porade." otočila sa na ryšavca. Ten prikývol rýchlo dojedol zbytok jedla a bez slova odišiel. "Ehm...ty rozumieš reči motýľov?" pozrel som na Rukiu. Tá sa začala smiať. "Nie." povedala. "A teraz láskavo zoškrab toho motýľa, ktorého si pripučil o stenu." ukázala na čiernu škvrnu. Nahodil som znechutený ksicht. "Ani nápad!" Ale, keď som zbadal vraždiaci pohĺad DarkRuki hneď som si to rozmyslel.