Medzi nami zanpakutami-14.Kapitola-Hello
Takže je tu ďalšie pokračovanie dúfam, že sa bude páčiť :-)
14.Kapitola
Hello
Hovoril som na začiatku, že neznášam dlhé reči? Je to pravda ale teraz som bol trochu viac ukecaný ako normálne a dostal som sa do týchto sračiek! Ale vidieť vždy nedostupného Zangetsu olizovať sa so ženskou?! Myslel som, že jedinou jeho spoločníčkou a útechou je jeho ruka ale šeredne som sa mýlil. Proste ma to tak prekvapilo, že my to akosi vyletelo z úst. "No takže ja už pomaly pôjdem..." schytil som DarkRuki a vypadol som odtiaľ. Za mnou sa rozbehli aj ostatné zanpakuta. Všetci sme sa zastavili až, keď sme boli dosť ďaleko od shinigami. Nachádzali sme sa na niakom kopci, z ktorého bol dobrý výhľad na Seireitei. Tak počkať! Toto miesto poznám! Ibaže tu chýba pár vecí, ktoré ryšavá Jahoda roztrieskala. Áno, je to popravisko kde mali zabiť tú krpaňu Rukiu. To je smiešne! Prečo sa popravisko nachádza na kopci s dobrým výhľadom na Seireitei?! Pre odsúdeného to musí byť úžasný pohĺad! Fakt nádhera dívať sa na dieru, pre ktorú celé roky drel s minimálnou výplatou, bez nároku na dovolenku a na dôchodok, ktorá ho za všetky služby poslala na popravisko kde si ho upieklo niake kura, či orol alebo to bol fénix? Fakt si neviem spomenúť čo bola tá ohnivá vec za druh vtáka. "Zangetsu a Sode no Shirayuki?" Z premýšľania ma vytrhla Haineko. "Ja viem neuveriteľné ale videli sme ich." rozkecala sa DarkRuki. "Bože, oni musia byť tak zlatý!!" pišťala Tobiume. Jašterica len sedela a horlivo nad niečím premýšľala až sa jej parilo z hlavy. "Bohvie, či už spolu spali." Úchylné rečičky Haineko ma už niak moc neprekvapovali. "Viete si ich predstaviť v posteli?" dodala. Hneď sa mi v hlave vyjavil obraz tých dvoch nahých kdesi v posteli šukajúcich a striaslo ma. "Nie." odpovedal som znechutene. Vtom sa Hyourinmaru zdvihol a ako u neho bolo obvyklé bez slova odišiel preč. Ženské rečičky o tom aký sú tí dvaja kawaisa mi nechcelo počúvať tak som išiel za ním. Otočil sa a venoval mi jeden nenávistný pohĺad. Už som myslel, že po mne s vrčaním skočí ale otočil sa a kráčal ďalej. Nadvihol som jedno obočie. Zle sa vyspal alebo si nestihol zajebať? "Hichigo počul si o tej dnešnej porade kapitánov, na ktorej bol aj tvoj majiteľ?" spýtal sa ma. "Nie je to môj majiteľ!" vyprskol som. "To je fuk. Väčšinou ma môj majster zoberie na tieto porady alebo mi aspoň povie čo sa dialo ale tentokrát nič. Zanpakuta tam mali prísny zákaz a keď sa môj majster vrátil napovedal jediné slovo." pozrel mi priamo do očí. "Niečo chystajú čo? Niečo veľké čo sa týka nás a nechcú nám preto o tom povedať." uškeril som sa. "Bojím sa, že hej." zašepkal. "Kašli na to Hyourinmaru ja som sa to snažil tiež zistiť ale nič. Nech si robia čo chcú." založil som si ruky do vreciek. "Bože, ty si tak flegmatický." vzdychol si. "Niekto musí byť." odvrkol som. "Čo si myslíš o Zangetsu a Sode no Shirayuki?" Taká rýchla zmena témy! "Už aj ty?! To som mal čo povedať!" povzdychol som si. "Je možné skutočne milovať ženu?" Ó, tak z neho sa stáva básnik to ma fakt dojíma! "Hyourinmaru ľúbiť môžeš tisíc žien ale milovať môžeš len kurvu." uškrnul som sa a on na mňa zazrel. "Môžeš brať aspoň toto vážne, keď už nič iné?!" zavrčal. "Prečo Zelenáč niekto ti zlomil srdiečko alebo nebodaj ukradol?" zanôtil som. "Zabudni na to." zamumlal a zmizol. "Ja viem, že sa ti páči Tobiume!" zakričal som do prázdna ale dobre som vedel, že to počul. Pomaly som sa vracal domov. Moc sa mi tam teda nechcelo. Keď si predstavím, že len čo prídem dovnútra sa tam na mňa vyvalí odporný ksicht ryšavej Jahody mám chuť otočiť sa na päte. Pomaly som zastal pred malým domom kde sa ryšavec na krátko ubytoval a otvoril som dvere. to čo som uvidel ma najprv prekvapilo. Ryšavec tam síce bol ale zaviazaný a pripútaný k stoličke so zalepenými ústami. Po prvom dojme som sa začal na plné kolo rehotať. "To je dnes ale pekný deň." uškrnul som sa nevšímajúc si Jahody. Odišiel som do kuchyne spraviť si čaj. Keď som sa vrátil naspäť Jahoda sa snažil hrubou silou oslobodiť zo špagátov ale bolo mu to hovno platné. Znovu som sa začal smiať a usrkol som si z čaja. "Zelený čaj je fajn škoda, že v tvojom svete si okrem vody nič iné neužijeme." Už som vám to spomínal. V Ichigovom svete furt prší a vytápa nás! Za chvíľku skončíme ako tie kravy zo seriálu H2O premieňajúce sa na morské panny, keď sa dotknú vody! Fakt skvelá predstava. Bude zo mňa morský panic. Panic ani nie ale nevadí a budem vypľúvať ikry skrývajúc sa v niakej tajnej jaskyni! Huráá! Ešte, že keď som zavítal k DarkRuki, Sode no Shirayuki a Tobiume vždy mi čaj uvarili. "To je skvelé Ichigo konečne držíš hubu! Komu vďačím za toto majstrovské dielo?!" otočil som sa k nemu s víťazoslávnym pohľadom. "Hmpf.!" Vďaka páske na ústach sa k lepšej odpovedi nezmohol. Znovu som sa začal smiať, podišiel som k nemu a strhol som mu ju. "Okamžite ma odviaž!" vyprskol. "Nerozkazuj mi lebo ti tú pásku vrátim na miesto!" zavrčal som. Obidvaja sme sa začali prebodávať pohľadmi. "Aspoň pre tento mesiac sa snažte spolu zniesť či nechápete, že polovica z nás sa nachádza v takom rozpoložení ako vy ale nikto to nerieši takto?! Všetci sa snažíme spolu vychádzať! Prečo som si zrovna v tejto chvíli spomenul na slovo malej Kuchiki? Vzdychol som si a tasil som meč. Ryšavcovi vlasy vstali dupkom. Uškrnul som sa a prerezal som špagáty. Tentokrát sa jeho pohľad zmenil na prekvapený. "Musím to tu s tebou niak mesiac vydržať." odpovedal som jeho nevyslovenej otázke. Naštvane si sadol na gauč. "Sprostá Rukia!" mrmlal. "Takže ona je tá, ktorej vďačím za túto show?" zasmial som sa. "Fakt vtipné!" nafúkol sa. "Stavím sa, že si urazil toho pritepleného zajaca, keď ťa tu takto nechala." rýpal som. "Nie! Dovolil som si povedať pár škaredých slov na adresu Zangetsu a Sode no Shirayuki a ona po mne vyletela, že jej zanpakuto nikto urážať nebude." mrmlal. "No to je logické nechápem prečo si z toho tak na prášky hádam si, si nemyslel, že Zanpakuta nosia pasy cudnosti?" otvoril ústa, že sa niečím obháji ale nemal čím tak ich zase zatvoril. Sadol som si na stoličku oproti nemu a v tichosti som dopil čaj. Vtom sa dvere rozrazili a v hlave mi pristáli dva kopy. Skončil som na zemi s dvoma potvorami, ktoré po mne skákali. "Hichi-nii ty si Baka! Zabudol si nás!"
"Áno, zabudol si na nás! Baka!" vrieskali Sogyo no Kotowari. "Nie nezabudol vy ste sa len tak dobre skryli, že som vás nenašiel!" snažil som sa ich zo seba zhodiť ale boli ako dve blchy. "Nie, zabudol si na nás a za trest nám povieš rozprávku na dobrú noc!" Skákali ďalej. "Dobre, dobre bude rozprávka hlavne prestaňte!" Konečne zo mňa zoskočili a usadili sa na gauč vedľa Ichiga, ktorý sa tváril akoby som práve povedal, že želám celému svetu svetový mier. Usadil som sa na stoličku. Všetci traja netrpezlivo čakali čo im poviem. "Takže..." odkašľal som si. "Bol raz jeden princ a princezná a to bolo všetko." Všetci traja spadli z gauča. "Čože?!!! To nebola rozprávka!" Sogyo no Kotowari sa na mňa znovu vrhli. "Ale áno ostatné vám dopoviem, keď budete mať osemnásť!" snažil som sa ich od seba odtlačiť. "Prečo tak neskoro!!" vrieskali a búchali do mňa päsťami. "Pretože čo sa dialo ďalej medzi princom a princeznou je pre malé deti neprístupné!" Znovu ma zvalili na zem a začali po mne skákať ako som sa snažil oslobodiť na chvíľku som zazrel Jahodu. Neviem či sa mi to len zdalo ale mal som pocit, že sa usmieva.
Komentáre
Zverejnenie komentára