Medzi nami zanpakutami-13.Kapitola-Uhlie je uhlie

Ďalšie pokračovanie príbehu o zanpakutach. V dnešnom diely sa dozvieme zaujímavú novinku! xDD

13.Kapitola

Uhlie je Uhlie

---

Tie deti si snáď zo mňa robia gule! Kde v riti sú?! "Sogyo no Kotowari!!" zvrieskol som. Nikto nikde. Nič sa mi neozvalo. Kurva aj s deťmi! Vrátil som sa k DarkRuki. "Ja tých dvoch debilov uvrieskaných nemôžem nikde nájsť!" Naštvane som si sadol na gauč. "Aspoň je tu ticho." uškrnula sa a ja som sa zasmial. "No hej." zamumlal som a znovu som pozrel na kresbu Chappy, ktorú kreslila s Rukiou. "Ja to nechápem." zašepkal som. Prekvapene na mňa pozrela. "Ako môžeš s tým shinigami tak pokojne vychádzať? To nemáš inštinkt, ktorý má každý vnútorný hollow pohltiť svojho majiteľa?" spýtal som sa. "Samozrejme, že mám. Ako si povedal má ho každý vnútorný hollow ale ja ten inštinkt potláčam. Nechcem jej ublížiť prešla si už toľkým. Chcem byť jej priateľka, chcem aby vo mne mala oporu." priložila si ruku ku srdcu. "Priateľka?" Keby to nehovorila s toľkým citom tak by som sa asi aj rozosmial. Prikývla. "Povedz Hichigo akú bolesť do teba ukryl tvoj majiteľ? Čo tá bolesť kričí?" spýtala sa ma a ja som sklonil hlavu. "Ja som svoju mamu nezabil." zamumlal som slová Ichigovej bolesti, ktorú do mňa skryl a ktorá prevládala zo všetkých najviac. "Rukiina bolesť zase kričí, že všetci kvôli nej zomierajú ako Kaien-dono a jej sestra. Nechcem aby si to myslela pretože to nie je pravda. Chcem na jej tvári vidieť úsmev nie slzy." Skoro som od prekvapenia zabudol zatvoriť ústa. "Prečo sa aj ty Hichigo nesnažíš aby bol tvoj majiteľ šťastný? Nebolo by oveľa lepšie keby vo vašom vnútornom svete svietilo slnko a nepadal neustály dážď?" Spýtavo na mňa pozrela. "Lebo nemám na čele napísané Poradňa pre psychicky narušených!" odvrkol som jej. Nemal som to v povahe ani som si len nedokázal predstaviť akoby som mal toho ryšavého kreténa rozosmiať! Čo by som mu povedal? Niaky trápny vtip, ktorý by aj tak nebol vtipný a jediné čo by na ňom bolo vtipné je to, že nie je vtipný? Čo to kecám?! Žiadne priateličkovanie sa s nepriateľom! Bože, pre toto nerád počúvam ženské tie ich reči zo srdca ma vždy dokážu rozladiť! "Hichigo!" Pozrel som na DarkRuki. "Čo je?" zamumlal som. "Nezabudol si na niečo?" spýtala sa ma a ja som zostal ticho. "Sú malá a vreštia Hichi-nii poď sa s nami hrať!" Napomohla mi. "Moje ženské?" Pokúsil som sa o vtip, s ktorým som aj tak neuspel lebo som dostal od nej lakťom do brucha.

Očkom som pozrel na DarkRuki, ktorá kráčala pri mne a pomáhala mi hľadať tie dve besné beštie. Všimla si môj pohľad a zamračila sa. "Čo je?" zavrčala. "Absolútne nič." zamumlal som a radšej som sa díval pred seba. Vtom mi k nohám niečo skočilo a ja som sa skoro drbol na ksicht. "Do riti!" zvrieskol som a pozrel som na ryšavé mača, ktoré zamňaučalo a obtieralo sa mi o nohy. Chcel som ho odkopnúť ale DarkRuki ma odkopla skôr. "To je mačka Zangetsua." zamumlal som, keď som sa zviechal. "Čo tu robí? A kde je Zangetsu?" DarkRuki sa poobzerala dookola ale nikto okrem nás tu nebol. "Asi ho už malo to mača plné zuby a zdrhlo. Nechajme ho tu pri troche šťastia ho nájde niaka veľká doga a zožerie ho." Uškeril som sa a DarkRuki mi venovala ďalší škaredý pohľad. Vtom sa mača vyprostilo z jej rúk, rozbehlo sa preč a DarkRuki sa rozbehla za ním. "No tak! Kašli na to ako vidíš nemá záujem sa s tebou maznať!" zvrieskol som ale ona ma vôbec nepočúvala. Čo mi iné zostávalo? Vybral som sa za nimi. Netrvalo dlho a našiel som ju čupieť s mačaťom na kolenách pri rohu niakej budovy a na niečo prekvapene hľadieť. Podišiel som k nej a pozrel som tam kde tak vytrvalo civela. Moje telo rázom utrpelo silný šok. Ó, ty môj dôchod! Na konci malej uličky stál Zangetsu o stenu sa opierala Sode no Shirayuki a obidvaja si vymieňali vášnivé bozky. Huba mi ovisla až k zemi. Ja asi skapem! Nevedel som čo mám robiť skôr! Smiať sa alebo to ísť vyklopiť všetkým zanpakutam. No čo telenovely boli, sú a vždy budú horúce témy našich rozhovorov. Rýchlo som odtiahol DarkRuki preč a začal som sa rehotať. Chlapci moji čakal by som všetko ale toto nie! Zangetsu a Sode no Shirayuki! Čierna a biela! Sú ako živé stelesnenie ying a yang! Ty vole to je ako sila! Musím s našim milovaným Zangetsu hodiť reč ale ešte pred tým... "Pristane im to spolu." ozvala sa z ničoho nič DarkRuki. "Zangetsu sa načisto z toho slnka pomiatol. Možno má úpal." zaškeril som sa. "To som nečakal, že naša ľadová kráľovná skončí práve s ním!" pokračoval som. "No čo láska zahrieva a roztápa ľady." usmiala sa. Láska síce zahreje ale uhlie je uhlie a tento milostný príbeh treba ešte za horúca niekomu vyklopiť a už viem aj komu! Vymenili sme si s DarkRuki velevýznamné pohľady a shunpom sme sa presunuli k budove desiatej jednotky odkiaľ sme cítili reaitsu Haineko, Tobiume a Hyourinmara. Zaplavený novinkou som rozvalil dvere a vtrhol dovnútra. "Milé dámy a jašterica mám pre vás úžasné milostné story! Práve sme s DarkRuki videla našu ľadovú kráľovnú Sode no Shirayuki roztápať sa v Zangetsuových bozkoch . Nemusím dopĺňať, že jazyky mali až kdesi v krku!" Všetci zostali v nemom úžase ale neboli to len zanpakuto. Peroxiďák sediaci za stolom prekvapene pustil pero na zem, kozaňa stojaca pri ňom zase papiere. Momo si zakryla ústa a... otočil som sa ku gauču. Ja kokot akoto, že som si nevšimol reaitsu toľkých shinigami. Ryšavá Jahoda na mňa hľadela z hubou do korán a Rukia sediaca pri ňom tiež pootvorila ústa ale nezabudla sa aj červenať. Á, kurva toto love story som rozkričal viac ako som mal. Sorry Zangetsu ale aj tak ti treba nemáš ma vo vnútornom svete zamykať na štyri zámky aby som náhodou ryšavcovi niečo neurobil!